Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213209631 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213209631.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: W.. V. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX E., D., právne zast. JUDr. Vladimírom Tonkovičom, advokátom, Vajanského 4, 934 01 Levice, proti odporkyni: L. N., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX E., zamestnanej na M.O. vo E., právne zast. JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo E. T., ako kolízneho opatrovníka maloletých detí S. N., nar. XX. XX. XXXX, S. N., nar. XX. XX. XXXX a S. N., nar. XX. XX. XXXX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/156/2013 - 202 zo dňa 12. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni - matke detí povinnosť počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na maloleté deti S. N., nar. XX. XX. XXXX, S. N., nar. XX. XX. XXXX a S. N., nar. XX. XX. XXXX pravidelným mesačným výživným, a to na S. N. vo výške 60,- Eur, S. N. vo výške 60,- Eur a S. N. vo výške 40,- Eur, so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa - otca detí a vo výroku, ktorým rozhodol o zameškanom výživnom a trovách štátu z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom č. k. 9P/156/2013 - 52 zo dňa 11. 03. 2014 manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, rozviedol. Na čas po rozvode maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca detí. Odporkyňu - matku detí zaviazal počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na maloleté deti, a to na každé dieťa mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, a to na každé dieťa so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa - otca detí. Úpravu styku odporkyne - matky s maloletými deťmi neupravil, o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Na odvolanie odporkyne odvolací súd, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoP/43/2014 - 98 zo dňa 02. 09. 2014 rozsudok okresného súdu v časti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd následne odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 9P/156/2013 - 202 zo dňa 12. 10. 2015 maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca detí, ktorý bude oprávnený deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporkyni uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. N. sumou 60,- Eur, maloletej S. N. sumou 60,- Eur a maloletého S. N. sumou 40,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva splatného vždy do 15. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa - otca detí. O zameškanom výživnom rozhodol tak, že toto ustálil za dobu od 29. 04. 2014 do 12. 10. 2015 v celkovej sume 2.400,- Eur, z toho na maloletú S. v sume 900,- Eur, na maloletého S. v sume 900,- Eur a na maloletého S. v sume 600,- Eur, pričom uložil odporkyni povinnosť splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 50,- Eur na maloletú S., po 50,- Eur na maloletého S. a po 35,- Eur na maloletého S. N. až do úplného splatenia zameškaného výživného, a to súbežne s bežným výživným, počnúc prvými splátkami v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhodnosti splátok. Zároveň rozhodol, že odporkyňa je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v čase od piatku 17.00 h do nedele 14.00 h, počas letných prázdnin v mesiaci jún tak, že si deti prevezme dňa 01. 07. o 9.00 h a deti navrhovateľovi odovzdá dňa 31. 07. o 17.00 h, počas jarných prázdnin od pondelka 9.00 h do stredy 17.00 h, počas Vianoc od 25. 12. od 9.00 h do 17.00 h a na Nový rok od 9.00 h do 17.00 h s tým, že rodičia si deti odovzdajú a prevezmú v určenom čase v mieste ich bydliska - B. XXX/XX, E., pričom povinnosťou odovzdávajúceho rodiča je deti odovzdať pripravené a vystrojené a povinnosťou preberajúceho rodiča je deti takto prevziať a v určenom čase odovzdať. Zároveň rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania s prihliadnutím k tomu, že odporkyňa sa so závermi znaleckého dokazovania stotožnila a navrhla, aby súd v zmysle záverom znaleckého dokazovania rozhodol. Vo vzťahu k určenej výške vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletým deťom poukázal na to, že matka detí je zamestnaná, zo mzdových listov z roku 2014 a 2015 zistil, že mala stanovenú tarifnú mzdu vo výške 523,- Eur v roku 2014 a v roku 2015 vo výške 531,- Eur, teda jej mesačný príjem je v podstate nemenný. Priemerný mesačný zárobok v roku 2014 dosiahla vo výške 463,70 Eur a v roku 2015 v prvom polroku činil jej priemerný mesačný zárobok 432,70 Eur. Poukázal ďalej na to, že odporkyňa je majetná a disponuje podielom z titulu vzniknutého a doposiaľ nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných pre obec a k. ú. E. na LV č. XXXX a č. XXXX, okrem tohto podielu disponuje výlučným vlastníctvom nehnuteľností zapísaných v k. ú. E. na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX a č. XX, ktoré nehnuteľnosti získala darom od prevodcov za výkon opatrovateľskej služby. Dokazovaním nebolo preukázané, že by matka detí nebola schopná vykonávať takú prácu, ktorou by si vytvorila dostatočné finančné prostriedky pre plnenie svojej vyživovacej povinnosti v rozsahu vyššom než zodpovedá minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti. Pri určení vyživovacej povinnosti súd posudzoval majetkové a zárobkové pomery matky a odôvodnené potreby detí s prihliadnutím predovšetkým na vek detí a z týchto dôvodov zaviazal matku detí k plneniu vyživovacej povinnosti tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového súdu. Súd nevyhovel návrhu otca detí, ktorým sa domáhal zaviazať matku detí k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 150,- Eur na maloletú S., 150,- Eur na maloletého S. a 100,- Eur na maloletého S.. Zameškané výživné ustálil za obdobie od 29. 04. 2014 do 12. 10. 2015, pričom povolil matke detí splátky, súd určený rozsah splátok považoval za primeraný a účelu zákonu zodpovedajúci (§ 160 ods. 1 O. s. p.), keď nebude neprimerane zvýhodnená ani znevýhodnená žiadna zo strán splátkového vzťahu. Proti rozsudku okresného súdu v časti určenia vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletým deťom a v časti určenia zameškaného výživného v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ ako aj odporkyňa. Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že sa domáha, aby odporkyňa bola zaviazaná prispievať na maloleté deti pravidelným výživným, a to na S. 150,- Eur, S. 150,- Eur a S. vo výške 100,- Eur mesačne. Hoci sú im známe zárobkové pomery odporkyne na M.O. vo E., konajúci súd absolútne nezohľadnil majetkové pomery odporkyne, a to hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Odporkyňa na poslednom pojednávaní dňa 21. 10. 2015 úmyselne zavádzala konajúci súd, keď zdôrazňovala, že na tento majetok je zriadené vecné bremeno a právo doživotného užívania darkyne nehnuteľnosti p. L. z E., ktorá za opateru odporkyňou jej tento majetok darovala a ktorý spolu užívajú s tým, že všetky režijné náklady na jeho prevádzkovanie znáša darkyňa, ide o rodinný dom. Pozemkové nehnuteľnosti, ktoré vlastní odporkyňa, dala do nájomného vzťahu, z ktorého čerpá tiež finančné prostriedky. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX a č. XX nachádzajúce sa v k. ú. E., ani na jednom z týchto LV nie je zriadené vecné bremeno. Uviedol, že životná úroveň odporkyne je v obrovskom kontraste so životnou úrovňou detí. Ďalej v odvolaní navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru neexistujú relevantné a pravdivé skutočnosti, na základe ktorých by mala byť odporkyni priznaná neoprávnená výhoda úhrady zameškaného výživného formou splátok tak, ako to určil konajúci súd, s poukazom na to, že sama odporkyňa na poslednom pojednávaní dňa 21. 09. 2015 potvrdila, že žiadne výživné neplatí a že toto odkladá na osobitný účet a v prípade rozhodnutia súdu tieto finančné prostriedky okamžite prevedie na účet navrhovateľa. Súd aj v tomto prípade jej splátky zmeškaného výživného priznal. Ďalej poukázal na to, že pri odchode zo spoločnej domácnosti odporkyňa disponovala na svojom účte sumou cca 7.000,- Eur, v roku 2012 - 2013 v rámci tzv. majetkového vyporiadania jej rodičov prijala finančnú hotovosť cca 9.000,- Eur ako svoj podiel. Ani z jednej z týchto súm nepodporila nejakou formou deti. Je taktiež spoluvlastníčkou osobného motorového vozidla, ktoré majú s navrhovateľom v BSM a užíva ho výlučne len odporkyňa. Aj jeho prevádzkovanie stojí nemalé finančné prostriedky, na čo tieto má, len na vlastné deti nie. Je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s požadovanou výškou výživného, ktoré žiada určiť navrhovateľ, takéto výživné nie je spôsobilá platiť s ohľadom na jej príjem, samotné vlastnícke právo nehnuteľných vecí jej neprináša žiadny zisk a odmieta, že by išlo o platený nájom nehnuteľnosti. V pôvodnom rozsudku, keď ju súd zaviazal platiť minimálne výživné a odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku týkajúci sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom a vec vrátil súdu na nové prejednanie, nepoukazoval, že by bolo potrebné výživné ako také zvýšiť, pričom od tej doby nedošlo na žiadnej strane - oprávnenej a povinnej k žiadnej zmene. Za situácie, že má platiť výživné vo výške 60,- Eur, 60,- Eur a 40,- Eur, ide o značný zásah do jej životných nákladov najmä z toho dôvodu, že ona zo spoločne nadobudnutých vecí nevlastní a neužíva žiadne veci, takže celé životné náklady musí kryť jedine a výlučne zo svojich finančných prostriedkov, ktoré dostane od zamestnávateľa a znovu nadobúdať veci slúžiace k vedeniu domácnosti. Odporkyňa v písomnom odvolaní uviedla, že podáva odvolanie proti výroku okresného súdu čo do výšky výživného a v časti, v ktorej súd rozhodol o výške zameškaného výživného 2.400,- Eur. Uviedla, že jej majetkové a osobné pomery nie sú v súlade so Zákonom o rodine, teda v určenom výživnom sa nezohľadňujú jej schopnosti. Ona riadne pracuje, a to v zamestnaní E. D. a nemôže regulovať výšku svojho príjmu. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý súd poukazuje, ide o nevýťažný majetok, pretože je zaťažený vecným bremenom, takže na túto skutočnosť nie je možné prihliadnuť. Vo vzťahu k zameškanému výživnému uviedla, že ona svoju vyživovaciu povinnosť plnila a po súdnom výroku zameškané výživné plnila. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výške výživného zrušil a prikázal vec súdu prvého stupňa znovu na nové konanie a nové rozhodnutie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že odporkyňa na pojednávaní a taktiež v odvolaní úmyselne zavádza súd o svojom nehnuteľnom majetku. V odvolaní uvádza, že ide o „nevýťažný majetok“, nakoľko je na ňom zriadené vecné bremeno doživotného užívania. V rozsudku a taktiež na pojednávaní sa uvádzajú iba LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XX, všetko v k. ú. E.. Pravdou je, že odporkyňa je majiteľkou aj iných pozemkových nehnuteľností, ktoré úmyselne zatajila; jedná sa o LV č. XXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E. V., na žiadnych z týchto LV nie je vyznačená žiadna ťarcha ani zriadené vecné bremeno. Tieto pozemky sú prevažne v nájme, z ktorých berie finančné prostriedky, resp. by mohla tieto nehnuteľnosti predať a tým doriešiť omeškané výživné voči maloletým deťom. Prvostupňový súd priznal odporkyni neoprávnenú a nepožadovanú úhradu zameškaného výživného formou mesačných splátok, pričom odporkyňa na poslednom pojednávaní potvrdila, že žiadne výživné na deti neplatí, že tieto odkladá a v prípade rozhodnutia súdu ich okamžite prevedie na účet navrhovateľa. Vo vyjadrení zároveň uviedol, že navrhuje, aby súd uznal zameškané výživné od podania návrhu na rozvod a nie od vynesenia rozsudku, odporkyňa je zdravá a vo veku, kedy je v jej možnostiach a schopnostiach plniť si navrhovateľom požadovanú úroveň výživného na deti, má absolvovaný T. M. a tento kurz má možnosť využiť aj prácou v zahraničí. Odporkyňou navrhnutá výška výživného 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa je ďalším dôkazom o ignorácii a nezáujme odporkyne prispievať na starostlivosť a výchovu detí, je v obrovskom kontraste so životnou úrovňou odporkyne, zvýšeným výživným by sa kvalita života detí aspoň trochu priblížila k jej kvalite života. V odvolaní odporkyňa úmyselne zavádza súd, že si svoju vyživovaciu povinnosť plnila, čo sa vôbec nezakladá na pravde. Ani v čase do podania žiadosti o rozvod a ani neskôr si žiadnou formou neplnila svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Pravdou je iba to, že v čase po vynesení prvého rozsudku zo dňa 11. 03. 2014 si čiastočne splnila svoju vyživovaciu povinnosť, a to počas štyroch mesiacov vo výške 3 x 30,- Eur, spolu 90,- Eur. V ďalšom období si svoju povinnosť úplne prestala plniť. Ani v súčasnosti neprispieva na výchovu detí ani finančne a ani materiálne. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu navrhovateľa ani k odvolaniu matky písomne nevyjadril. V dôsledku podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti a v časti zameškaného výživného v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p., ani na jeho zmenu v zmysle § 220 O. s. p. Treba prisvedčiť odvolateľovi - navrhovateľovi, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti trpí vadami z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, na ktorý potom nesprávne aplikoval právny predpis, a to predovšetkým vo vzťahu k zisteniu majetkových pomerov matky maloletých detí; odvolací súd však uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu úplne absentuje aj zistenie skutkového stavu, a to majetkových pomerov otca maloletých detí, ktoré pre posúdenie vyživovacej povinnosti druhého rodiča, v tomto prípade matky maloletých detí, je rovnako dôležitou skutkovou okolnosťou. Pokiaľ otec maloletých detí v odvolaní poukazuje na vlastníctvo matky maloletých detí aj iných nehnuteľností ako tých, ktoré v rámci konania pred prvostupňovým súdom boli súdu známe, je potrebné v tomto smere doplniť dokazovanie, a to s prihliadnutím predovšetkým na zistenie skutočností, či matka maloletých detí má nejaký majetkový prospech aj z vlastníctva navrhovateľom uvádzaných nehnuteľností. Je potrebné v ďalšom konaní zistiť aj rozsah nákladov matky maloletých detí na bývanie s prihliadnutím na námietku navrhovateľa, že v domovej nehnuteľnosti, ktorú dostala darom a v ktorej býva, všetky náklady na úhradu režijných nákladov a na prevádzkovanie rodinného domu znáša darkyňa, rovnako treba zamerať dokazovanie aj na zistenie, či odporkyňa disponuje, resp. disponovala finančnou hotovosťou tak, ako to uvádzal v odvolaní navrhovateľ. Pre správne rozhodnutie vo veci samej bude potrebné, aby prvostupňový súd vykonal náležité dokazovanie ohľadom majetkových pomerov oboch rodičov a až po riadnom zistení majetkových pomerov oboch rodičov môže súd správne aplikovať ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd samozrejme zoberie do úvahy aj potreby maloletých detí. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o zameškanom výživnom prvostupňový súd rovnako doplní dokazovanie za účelom zistenia, či odporkyňa poskytla za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov na maloleté deti výživné, ak áno, v akom rozsahu, v prípade, že zistí, že odporkyňa na výživu maloletých detí určité výživné za toto obdobie poskytla (pričom určitý rozsah poskytnutia výživného vyplýva aj zo samotného vyjadrenia navrhovateľa v rámci odvolacieho konania), túto skutočnosť pri určení výšky zameškaného výživného prvostupňový súd zohľadní, pričom výpočet výšky zameškaného výživného súd riadne uvedie do odôvodnenia svojho rozhodnutia tak, aby rozsudok v tejto časti netrpel vadou nepreskúmateľnosti. Odvolací súd uvádza, že takouto vadou rozsudok prvostupňového súdu, ktorý bol napadnutý odvolaním, trpí, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, ako súd vykonal výpočet zameškaného výživného. Rovnako súd sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s námietkou navrhovateľa v odvolaní, ktorý poukazoval na tú skutočnosť, že odporkyňa v priebehu prvostupňového konania pred súdom vypovedala, že finančné prostriedky na výživu maloletých detí neposkytuje, tieto si však odkladá a následne tieto poskytne na výživu pre maloleté deti. Súd teda v ďalšom konaní výsluchom odporkyne zistí pravdivosť jej výpovede z predchádzajúceho obdobia a následne aj posúdi prípadnú možnosť povolenia splátok na zameškanom výživnom, pričom svoje rozhodnutie aj v tomto smere náležite zdôvodní. Na záver odvolací súd uvádza, že okresný súd v ďalšom konaní dôsledne posúdi návrhy navrhovateľa ako aj odporkyne vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletým deťom, a to z hľadiska zisteného skutkového stavu, následne na základe riadne zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vykoná náležité právne posúdenie, ktoré zrozumiteľným spôsobom bude obsiahnuté aj v odôvodnení rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletým deťom ako aj v časti rozhodnutia o zročnom výživnom. V nenapadnutej časti (zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa a úprava styku odporkyne s maloletými deťmi) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. V zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. o náhrade trov štátu rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.