Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/431/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213209952 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213209952.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci navrhovateľa Luaa, s.r.o., so sídlom Borovianska cesta 39, 960 01 Zvolen, IČO: 36 758 116, zastúpeného advokátom Mgr. Ivanom Bugrim, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, proti odporcovi Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o., so sídlom Nemocničná 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31 908 977, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Chromým, so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 16.200,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 9Cb/12/2014-264 zo dňa 17. augusta 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 9Cb/12/2014-264 zo dňa 17. augusta 2015 potvrdzuje. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 328,73 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 16.200,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 3 600,- Eur od 25. 5. 2013 do 19.6.2013, zo sumy 1800,- Eur od 20. 6. 2013 do zaplatenia, zo sumy 3 600,- Eur od 14. 6. 2013 do zaplatenia, zo sumy 3 600,- Eur od 4. 7. 2013 do zaplatenia, zo sumy 3 600,- Eur od 28. 7. 2013 do zaplatenia, a zo sumy 3 600,- Eur od 7. 8. 2013 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %, pričom po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy 16.200,-Eur, ako cenu za účtovnícke služby, ktoré navrhovateľ vyfakturoval odporcovi podľa článku III, ods. 3 Zmluvy o vykonaní účtovníckych prác z 3.5.2010. Navrhovateľ fakturoval paušálnu mesačnú odmenu vo výške 3.600,-Eur vrátane DPH. Odporca neuhradil počas trvania Zmluvy faktúry č. 13000143 z 30.5.2013, splatnú dňa 13.6.2013 v sume 3.600,-Eur, č. 13100161 z 26.6.2013, splatnú dňa 3.7.2013 v sume 3.600,- Eur, č. 13100162 z 20.7.2013, splatnú dňa 27.7.2013 v sume 3.600,-Eur, č. 13100163 z 30.7.2013, splatnú dňa 6.8.2013 v sume 3.600,-Eur a z faktúry č. 13000133 z 10.5.2013, splatnej dňa 24.5.2013 uhradil len sumu 1.800,-Eur, čím celkový dlh odporcu predstavuje sumu 16.200,-Eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti až do zaplatenia dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,01 % denne. Odporca jednostranne listom z 24.5.2013 vypovedal Zmluvu, pričom v zmysle jej ustanovení začala plynúť výpovedná lehota prvým dňom po doručení písomnej výpovede a dvojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 28.7.2013. Do tohto času navrhovateľ poskytoval odporcovi riadne plnenie v zmysle uzatvorenej zmluvy. Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ práce v zmysle zmluvy riadne neposkytol, a preto mu odmietol zaplatiť fakturovanú cenu podľa návrhu. Navrhovateľ s tvrdeniami odporcu nesúhlasil. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise, ako aj výsluchom účastníkov a svedkov a mal za preukázané, že navrhovateľ riadne plnil povinnosti zo zmluvy v období plynutia výpovednej lehoty. Predloženými účtovnými dokladmi bolo preukázané, že aj v tomto období bolo pre odporcu riadne vedené účtovníctvo, a že bolo vykonané mesačne účtovníctvo k priznaniu k dani z pridanej hodnoty. K tvrdeniam odporcu, že v období plynutia výpovednej lehoty si činnosti spojené s účtovníctvom a vecami daňovými realizoval svojpomocne, okresný súd konštatoval, že v tomto smere odporca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. Zároveň súd konštatoval, že odporca bol viazaný ustanoveniami uzatvorenej zmluvy, preto bolo jeho povinnosťou zaplatiť za vykonané práce a služby navrhovateľovi dohodnutú odmenu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ všetky faktúry, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha doručil odporcovi a tento si faktúry zaviedol do účtovníctva, teda si z nich uplatnil daňovú povinnosť z pridanej hodnoty na vstupe. Zároveň medzi stranami nebolo sporným ani to, že odporca uhradil z faktúry č. 13000133 len sumu 1.800,-Eur, a preto okresný súd považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný, a preto mu vyhovel. Nakoľko sa dostal odporca do omeškania s platením vyfakturovaných súm, okresný súd priznal navrhovateľovi aj dohodnutý úrok z omeškania z vyfakturovaných súm vo výške 0,01 % denne od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia, a to v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 7 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Nakoľko podané odvolanie nespĺňalo náležitosti odvolania v zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., prvostupňový súd uznesením č.k. 9Cb/12/2014-274 zo dňa 29.9.2015 vyzval odporcu, aby opravil a doplnil svoje podanie označené ako odvolanie tak, že uvedie, v akom rozsahu napáda rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a zrozumiteľne uvedie čoho sa domáha. Zároveň ho poučil, že odvolanie musí byť datované, podpísané a doručené súdu v dvoch rovnopisoch, ako aj o následkoch nedoplnenia odvolania v stanovenej lehote. Odporca doplnil odvolanie podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.10.2015 a uviedol, že má za to, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav, nakoľko sa vôbec nevysporiadal s tvrdením odporcu, že navrhovateľ porušil podstatným spôsobom Zmluvu o vykonaní účtovníckych prác uzatvorenú dňa 3.5.2010, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň uviedol, že navrhovateľ vykonával účtovnícke práce v rozpore so zákonom o účtovníctve, nakoľko tento bol povinný účtovať podľa účtovníckych osnov pre neziskové organizácie a nie podľa osnov pre právnické osoby. Odvolateľ tiež poukázal na to, že v konaní predložil príjmové doklady ohľadne súm, ktoré navrhovateľka osobne prebrala a dodnes nevyúčtovala, pričom malo ísť o zálohové platby za vedenie účtovníctva. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že tieto doklady nesúvisia s prejednávanou vecou, pričom uviedol, že sa jedná o vyúčtovanie záloh pre jednotlivých zamestnancov odporcu, kde uviedol aj ich konkrétne mená, odporca je toho názoru, že sa súd týmto tvrdením mal zaoberať a označených zamestnancov mal v konaní vypočuť. Taktiež uviedol, že odporca nemohol navrhnúť vykonanie tohto dôkazu, nakoľko sa jednalo o nové skutočnosti a nebol si istý, či tomu tak je, alebo nie je. Odporca mal za to, že súdu nebude takéto vysvetlenie postačovať a že na toto vyjadrenie prihliadať nebude. Odporca má teda za to, že navrhovateľka svojím tvrdením zaviedla súd v úmysle privodiť si priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by súd označených zamestnancov odporcu na pojednávaní riadne vypočul, presvedčil by sa, že navrhovateľ uvádza nepravdivé informácie ohľadne dôkazov predložených odporcom. Odvolateľ tiež má za to, že prvostupňový súd nesprávne preskúmal a následne právne posúdil dôkaz predložený ako navrhovateľom, tak aj odporcom, a to prehľad vystavených faktúr a ich úhrady. Súd podľa názoru odvolateľa priznal navrhovateľovi faktúry aj za obdobia, kedy už tento účtovnícke práce nevykonával, ako aj za obdobie, ktoré nasledovalo po vypovedaní Zmluvy a výkone účtovníckych prác. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu a uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Naproti tomu odvolanie odporcu považuje v celom rozsahu za účelové, nedôvodné a neopodstatnené. K tvrdeniam odporcu, že navrhovateľ údajne poskytoval účtovnícke práce v rozpore so zákonom o účtovníctve uviedol, že účtovnícke služby boli odporcovi poskytované riadne a správne, plne v súlade so zmluvou. Pokiaľ by tvrdenia odporcu boli správne, tak by takáto skutočnosť bola vytknutá nielen zo strany príslušného správcu dane, resp. iných orgánov, ale jednoznačne by musela byť zistená pri audite u odporcu a následne obsiahnutá aj audistorskej správe auditora. Zdôraznil, že počas tvrdenia zmluvy prešla organizácia odporcu viacerými kontrolami a auditmi, rovnako tak poskytovanie účtovníckych prác bolo kontrolované aj dozornou a správnou radou odporcu, pričom žiadne námietky vo vzťahu k správnosti a úplnosti poskytovania účtovníckych služieb neboli zo strany kontrol vykonávajúcich orgánov vznesené. Samotný odporca pritom potvrdil, že po skončení zmluvy sa v jeho organizácii uskutočnil audit, pričom odporca ani len netvrdil, že by ním uvádzané údajné nesprávne vedenie účtovníctva bolo pri audite zistené. Odporca nesprávne poskytovanie účtovníckych prác len tvrdil, ale nijako svoje tvrdenia nepreukázal. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že odporca nikdy neuplatnil akýkoľvek nárok z tvrdených vád. K tvrdeniam odporcu, že predložil príjmové doklady ohľadne súm, ktoré navrhovateľka osobne prebrala a dodnes nevyúčtovala, pričom malo ísť o zálohové platby za vedenie účtovníctva je nepravdivé, nakoľko odporca nesprávne a zjavne účelovo stotožňuje osobu súčasnej štatutárnej zástupkyne - konateľky pani T. so spoločnosťou navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že v tom čase bola pani T. zamestnankyňou odporcu s pracovným zaradením ekonomicko-technický námestník, pričom finančné prostriedky, ktoré boli predmetom odporcom predložených dokladov, nemali žiaden súvis so spoločnosťou navrhovateľa a neboli určené, ani použité na zaplatenie akejkoľvek pohľadávky za poskytnutie účtovníckych služieb na základe zmluvy navrhovateľovi. Účel a použitie týchto finančných prostriedkov pani T. na pojednávaní jednoznačne zdôvodnila, pričom sa jednalo o vyúčtovanie záloh cestovných náhrad poskytnutých zamestnancom odporcu. Aj z predložených dokladov vyplýva, že sumy na nich uvedené prevzala pani T., ako vtedajšia zamestnankyňa odporcu a nie ako konateľka navrhovateľa, pričom je zrejmé, že tieto doklady nemajú žiadny súvis so spoločnosťou navrhovateľa, či plnením zo zmluvy. Pokiaľ odporca tvrdí, že súd mal bez ďalšieho zamestnancov odporcu vypočuť, pričom on sám nemohol navrhnúť ich vypočutie, považuje navrhovateľ toto tvrdenie za zjavne neopodstatnené a zavádzajúce. Odporcovi nič nebránilo navrhnúť vypočuť osoby, ako svedkov v konaní, pričom je nesporné, že tak neurobil. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na pojednávanie konané dňa 30.7.2015, kde po poučení súdom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. odporca výslovne uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Svoju nečinnosť sa snaží odporca pripisovať za vinu súdu tvrdiac, že svedkov mal vypočuť bez ďalšieho sám súd. Navrhovateľ má za to, že súd nielenže nebol povinný týchto svedkov bez ďalšieho sám vypočuť, ale z okolnosti vecí bolo podľa jeho názoru zrejmé, že takto vykonané dokazovanie by bolo vzhľadom na obsah predmetných dokladov a dôkaznú situáciu vo vzťahu k predmetu konania neúčelné, neopodstatnené a nehospodárne. K tvrdeniam odporcu, že súd sa nesprávne vysporiadal s prehľadom vystavených faktúr a ich úhradou navrhovateľ uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že aj s týmto tvrdením sa súd prvého stupňa zákonne a správne vysporiadal. Navrhovateľ má za to, že všetky odvolacie námietky odporcu sú v plnom rozsahu nedôvodné a účelové, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 328,73 Eur, pozostávajúci z jedného úkonu právnej služby v sume 320,34 Eur - podanie vyjadrenia k odvolaniu a jeden krát režijný paušál vo výške 8,39 Eur. Odporca doplnil svoje odvolanie aj ďalším podaním doručeným okresnému súdu dňa 9.11.2015, ku ktorému odvolací súd neprihliadal podľa ustanovenia § 205 ods. 3 O. s. p., nakoľko bolo podané, až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, kedy už nie je možné meniť a rozširovať dôvody odvolania. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 6.11.2013 si uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie 16.200,-Eur , ako zaplatenie ceny vykonaných účtovníckych prác, ktorú navrhovateľ vyfakturoval žalovanými faktúrami. Zároveň žiadal priznať dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,01 % denne z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia. Okresný súd dňa 22.11.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 9Rob 175/2013-21, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor. Odporca sa bránil tým, že navrhovateľ riadne účtovnícke práce nevykonal, následkom čoho dal výpoveď zo zmluvy. Okresný súd po rozsiahlom dokazovaní listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedkov dospel k záveru, že navrhovateľ si nárok uplatnil dôvodne, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Odvolací súd má preukázané, a to vykonanými výsluchmi svedkov v prvostupňovom konaní, ako aj účtovnými dokladmi, že navrhovateľ vykonával účtovnícke práce pre odporcu až do doby ukončenia zmluvného vzťahu. Je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená dňa 3.5.2010 Zmluva o vykonávaní účtovníckych prác tak, ako konštatoval prvostupňový súd, na základe ktorej bol odporca povinný za vykonané účtovnícke práce navrhovateľovi zaplatiť paušálnu odmenu vo výške 3.600,-Eur mesačne. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými právne a skutkovo relevantnými otázkami súvisiacimi s uplatneným nárokom navrhovateľa, ako aj obranou odporcu proti uplatnenému nároku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko vykonaným dokazovaním dospel k správnym právnym záverom a vo veci správne rozhodol. K odvolacím námietkam odporcu súd uvádza, že neobstojí tvrdenie odporcu, že nemal možnosť v rámci prvostupňového konania navrhnúť vykonanie dôkazu, a to výsluch svedkov. Pokiaľ odporca takýto úkon nenavrhol, okresný súd nebol povinný vykonávať dokazovanie nad rámec návrhov účastníkov konania. Dôkazné bremeno preukázania uvedených skutočností v tomto prípade bolo na odporcovi v súlade s § 120 ods. 1 O. s. p., a pokiaľ takýto dôkaz nenavrhol, nemožno jeho nečinnosť považovať za vadu konania. Zároveň z predložených pokladničných dokladov vyplýva, že finančné prostriedky neprevzala konateľka navrhovateľa pani T., ale prevzala ich ako zamestnankyňa odporcu, teda tvrdenia odporcu považoval odvolací súd za nedôvodné. Taktiež sú nedôvodné námietky odporcu ohľadne nesprávneho preskúmania a právneho posúdenia prehľadu vystavených faktúr a ich úhrad, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ vykonával účtovnícke práce pre odporcu aj za mesiac jún 2013, pričom do 25.7.2013 bolo vykonané aj priznanie k dani z pridanej hodnoty, čo vyplýva zo svedeckej výpovede Y. Z. uskutočnenej na pojednávaní dňa 28.5.2015, ktorá osobne v mene navrhovateľa vykonávala účtovnícke práce pre odporcu. Nakoľko výpovedná lehota uplynula dňom 28.7.2013 a navrhovateľ fakturoval vyúčtované účtovnícke práce mesiac pozadu, považoval odvolací súd aj tieto námietky odporcu za nedôvodné. Okresný súd správne dospel k záveru, že odporca neuhradil vyfakturované sumy, a to napriek riadne vykonaným účtovníckym prácam pre odporcu, a preto správne priznal navrhovateľovi okrem uplatnenej istiny aj úrok z omeškania, ktorý bol zmluvne dohodnutý vo výške 0,01 % denne, čo je v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na záver odvolací súd dodáva, že samotný bývalý riaditeľ žalovaného odporcu Q.. Q. V. uviedol, že uzatváral zmluvu s navrhovateľom, nakoľko nemocnica v tom čase nemala dlhšiu dobu vedené účtovníctvo a bolo potrebné vypracovať výročnú členskú správu, nakoľko hrozil zánik neziskovej organizácii. Menovaný svedok zároveň potvrdil, že faktúry za výkon účtovníckych prác nie vždy boli realizované načas z dôvodu zlej finančnej situácie nemocnice. Tento svedok žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť vykonávania účtovných operácií tak, ako tvrdil v priebehu konania odporca. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že odporca v konaní nezvládol dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 328,73 Eur, t.j. jeden úkon právnej služby vo výške 320,34 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ), režijný paušál v sume 8,39 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ). Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.