Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010112 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214010112.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom 31.05.2016 prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 29.02.2016, sp. zn. 9T 57/2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný Q. B. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Za to mu bol uložený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba 1 roka. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor, ktoré smerovalo výlučne proti výroku o treste. V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že okresný súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, ktorú z podmienok uvedených v § 40 Tr. zák. mal za preukázané a použitie § 40 ods. 2 Tr. zák. vôbec nezdôvodnil. Vychádzajúc zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a záveru, že k vážnejšiemu zraneniu u poškodených nedošlo len vďaka ich obrannému konaniu, navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby uvedenej v § 222 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd na podklade odvolania prokurátora preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, t.j. len výrok o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že aj tento výrok je správny, v súlade so zákonom. Z obsahu spisu vyplynulo, že okresný súd na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav a to napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie činu. Poškodený I. Y. totiž už pri lekárskom vyšetrení dňa 23.12.2004, pri podávaní trestného oznámenia 27.12.2004 a potom opakovane vo svojich výpovediach, aj na hlavnom pojednávaní vždy dokazoval, že útočníkom bol práve obžalovaný. Rovnako vypovedal aj poškodený X. Z.. Preukázané konanie obžalovaného, vzhľadom aj na znalecký posudok z odboru zdravotníctva, okresný súd správne právne posúdil ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Preto, ale aj vzhľadom k tomu, že odvolateľ, ale i obžalovaní nemali žiadne námietky voči zistenému skutkovému stavu, ani k právnej kvalifikácii, krajský súd v tomto smere poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú si osvojil. Odvolací súd v súvislosti s napadnutým výrokom o treste konštatuje, že okresný súd v tomto smere postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pričom stručne ale výstižne vo svojom rozhodnutí poukázal na podstatné skutočnosti a preto si príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu osvojuje. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin 23.12.2004, pričom obžaloba bola prokurátorom podaná až 09.05.2014, teda po takmer desiatich rokoch. Prvostupňový rozsudok bol vyhlásený vo februári 2016, teda po vyše dvanástich rokoch od spáchania skutku. Z uvedeného vyplýva, že vo veci boli veľmi markantné prieťahy, ktoré nastali bez zavinenia obžalovaného, pretože trestné stíhanie v prípravnom konaní bolo opakovane prerušené z dôvodu nedosiahnuteľnosti svedkov. Ustálená judikatúra nadnárodného súdu ako aj Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR jednoznačne v takýchto prípadoch poukazuje na porušenie práv obžalovaného, vyjadrených v článku 1 odsek 1, 2, článku 48 odsek 2 a článku 154c odsek 1 Ústavy SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorých v podstate každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Neprimerane dlhá dĺžka procesu potom vedie k zásadnému zníženiu stupňa nebezpečnosti deliktu pre spoločnosť, ako aj k záverom o potrebe podstatnej korekcie sankcionovania tohto deliktu. Odporovalo by totiž všetkým uvedeným princípom trestanie páchateľa podľa príslušnej trestnej sadzby, ako to prichádza do úvahy pri rozhodovaní relatívne krátko po spáchaní deliktu. Podľa § 40 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu sa domnieva, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej zákonom - 2 až 8 rokov, bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Tieto okolnosti okresný súd náležite vyhodnotil a aj odvolací súd má za to, že i použitie trestnej sadzby odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, by bolo skutočne neprimerane prísne a účel trestu v posudzovanom prípade možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Okresný súd teda správne prihliadol na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu a že obžalovaný počas nej viedol riadny život - keď doposiaľ súdne trestaný nebol a potom vzhľadom na tieto okolnosti správne použil zmierňujúce ustanovenie § 40 Tr. zák. Z týchto dôvodov krajský súd preto odvolania okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol, keď uložený trest považoval za primeraný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.