Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214201227 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214201227.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, proti žalovanej J. E., narodenej XX. XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX V. V. nad D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie sumy 355,94 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/101/2014-31 z 19. 06. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 355,94 € istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 12. 07. 2012 do zaplatenia. Z dôvodov rozhodnutia nie je možné celkom jednoznačne identifikovať dôvod, ktorý viedol okresný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci rozhodol prvostupňový súd bez nariadenia pojednávania a výsluchu účastníkov a skutkový stav zisťoval iba z listín predložených žalobcom. Na druhej strane v odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že mal nesporne preukázané uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200022250 dňa 28. 05. 2009, ktorej obsah neidentifikoval, iba odpísal rôzne údaje zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru pod č. 8400022250 založenej v kópii na č. l. 8 a 9 spisu a popísal aj ďalšie údaje uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru kópii na č. l. 11 spisu. V rozpore s údajmi uvedenými na druhej strane odôvodnenia rozsudku už na štvrtej strane súd uvádza, že žalobca ničím nepreukázal, že by poskytol „žalovaným“ revolvingový úver, ale z dôkazov predložených žalobcom jednoznačne identifikoval, že úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou „teda, zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto žalobca bol od uzavretia zmluvy so žalovanými dňa 29. 09. 2009 v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov“ (okresný súd nezrozumiteľne hovorí o viacerých podnikateľoch a viacerých spotrebiteľoch, hoci zmluvu uzatváral jeden veriteľ a jedna dlžníčka - pozn. odvolacieho súdu). V ďalšej časti textu okresný súd uzatvára, že „zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané, je tu zrejmá existencia nekalej obchodnej praktiky žalobcu, vrátane praktiky s používaním takmer nečitateľného textu v časti zmluvy, ako aj zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere“, a ak si žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, vykonáva svoje právo v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a „preto súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi považoval za neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka“. V zmluve podľa názoru prvostupňového súdu „nebolo jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola uvedená len výška mesačnej splátky 27,38 €, pričom suma úroku vôbec nebola špecifikovaná. Zmluva neobsahuje ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Taktiež zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi dohodnutá tak, ako to ustanovuje § 544 Občianskeho zákonníka, pretože nebola dojednaná písomne a nebola určená jej výška alebo spôsob jej určenia.“ Na základe tohto zistenia súd uzavrel, že ak by aj zmluvu považoval za platnú, bolo by potrebné úver považovať podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 258/2001 Z. z.)z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. e) a g) zák. č. 258/2001 Z. z. V dôvodoch rozhodnutia sa líšia aj zistenia okresného súdu o výške poskytnutého úveru. Na druhej strane odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uviedol, že „z karty klienta súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej 29. 05. 2009 čiastku 351,89 € a čiastku 586,40 €, žalovaná splatila žalobcovi čiastka 794,02 € a zostáva doplatiť 355,94 €.“ Na piatej strane odôvodnenia rozsudku súd uvádza: „z dokazovania mal súd, teda, nesporne preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 28. 05. 2009 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200022250 individuálne špecifikovanú, pokiaľ ide o poskytnutú výšku úveru. Z podanej žaloby však vyplýva, že účastníci dňa 28. 04. 2010 uzavreli novú Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 328,56 € ... . Súd mal za to, že uzavretím Zmluvy o revolvingovom úvere z 28. 05. 2009 nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere z 28. 04. 2010 ..., súd aj Zmluvu o revolvingovom úvere z 28. 04. 2010 bez osobitnej písomnej zmluvy .... považoval za neplatnú v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ K výške poskytnutého úveru sa okresný súd vyjadruje aj tretíkrát rozdielne v predposlednom odseku na piatej strane svojho rozsudku, kde uvádza: „že zo strany žalobcu bol žalovanej poskytnutý úver dňa 28. 05. 2009 vo výške 398,33 €, ako aj dňa 28. 04. 2010 vo výške 328,56 €, spolu vo výške 726,89 €.“ Potom súd z karty klienta vyčítal, že žalovaná už zaplatila žalobcovi 794,02 €, teda o 67,13 € viac než jej žalobca poskytol, preto sa už žalobca nemôže domáhať od žalovanej zaplatenia ďalších 355,94 €. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnila. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Okresnému súdu vytýkal, že jeho rozsudok vychádza z nesprávnych, neúplných a predčasných skutkových a právnych záverov. Žalobca namietal závery súdu o neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400022250, ktoré sú len všeobecné, neurčité tvrdenia bez náležitého zdôvodnenia, v čom konkrétne by neplatnosť mala spočívať. Tvrdenia súdu o nečitateľnosti zmluvných dojednaní nemôžu byť zákonným a objektívnym dôvodom neplatnosti celej zmluvy, pretože obsah každého úverového vzťahu určuje zákon. Žalovaná ani netvrdila, že ustanovenia zmluvy sú nečitateľné. Tvrdenie o nemožnosti ich prečítať, sú len všeobecnou frázou. Zákonnosť posúdenia tejto otázky podľa názoru žalobcu spochybňuje samotná skutočnosť, že normatívna úprava na únijnej úrovni umožňuje v oveľa dôležitejšej oblasti ľudského života (príbalové letáky liekov) používať menšie písmo. Najvyšší súd SR v rozsudku z 31. 05. 2005 sp. zn. 2Cdo/227/2004 publikovaný pod R 23/2014 zdôraznil, že ak súd dospeje k záveru o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, musí súd v odôvodnení svojho rozsudku presne uviesť, v čom spočíva rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie prejavujúci sa v nedovolenosti konkrétneho dojednania účastníkov, inak je rozsudok nepreskúmateľný. Okresný súd svoje závery o neplatnosti právneho úkonu vôbec nekonkretizoval. Nie je z neho zrejmé, prečo vôľa požičať si a uhradiť požičanú sumu sú neplatnými. Súd ani neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého by mala byť neplatná celá zmluva. Z rozsudku okresného súdu nie je zistiteľné, ako súd zohľadnil, a či vôbec, že zmluva vzniká na základe súhlasného prejavu vôle dvoch strán, či a ako zohľadnil skutočnosť, že žalovaná uzavretie a plnenie zmluvy nerozporovala, a prečo vyhlásil za neplatnú celú zmluvu. Za nesprávne považuje žalobca závery súdu o tom, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti. Žiaden zákon nevyžaduje, aby v zmluve bol uvedený „termín“ konečnej splatnosti úveru, ale len údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru bol v zmluve vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Údaj o konečnej splatnosti úveru je informačnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento údaj nie je z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúci. Údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s údajom dátumu splatnosti poslednej splátky, pretože pri riadnom plnení záväzkov zo zmluvy v deň splatnosti poslednej splátky dôjde k uhradeniu úveru. Nie je správny a v súlade s obsahom zmluvy ani záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe. Daný údaj sa v zmluve nachádza a vzniká preto pochybnosť o tom, či, a do akej miery súd vykonal dôkaz obsahom zmluvy. Žalobca namieta aj ten záver súdu, podľa ktorého by mal žalobe žalobca tvrdiť uzavretie nejakej ďalšej zmluvy dňa 28. 04. 2010. Žalobca žiadne takéto tvrdenie ani žalobe, ani nikde inde neuviedol. Revolving, ktorý bol poskytnutý dňa 28. 04. 2010 sa poskytol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200022250, ktorej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok aj revolvingu. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Ohľadne revolvingu žalobca konštatuje, že sa súd vecou nezaoberal spôsobom predpísaným zákonom. Už len skutočnosť, kedy súd uvádza vlastnú ničím nepodloženú a do značnej miery nepreskúmateľnú definíciu revolvingového úveru, vedie k pochybnostiam o tom, na základe čoho je súd oprávnený tvrdiť, čo je rovolvingovým úverom. Zmluvné strany sa totiž presne dohodli, kedy sa poskytuje úver, kedy sa poskytuje revolving, že revolving je navýšenie poskytnutého úveru (t. j. v zmysle „terminológie“ použitej súdom doplnenie poskytnutého úveru). Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania alternatívne, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k názoru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Postup okresného súdu, ktorý vec neprejednal na pojednávaní, bol formálne v súlade s § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie v drobných sporoch, ale v rozpore s ust. § 153 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého rozhoduje súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pretože z dôkazov predložených žalobcom nebolo možné zistiť skutkový stav. Svedčí o tom aj zmätočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keďže z neho nie je zrejmé, ani aký vzťah účastníkov súdu posudzoval, čo bolo jeho obsahom, akým zákonným ustanovením sa práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu spravovali, pod aké ustanovenie zákona podriadil okresný súd žalobcom uplatnený nárok, a ako dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Už prvotné oboznámenie sa so žalobou malo viesť okresný súd k výzve adresovanej žalobcovi na odstránenie vád návrhu, z ktorého nebolo zrejmé, čoho, na základe akých skutkových a právnych dôvodov sa žalobca domáha, pretože v žalobe neboli zrozumiteľne opísané rozhodujúce skutočnosti, od ktorých si žalobca svoj nárok odôvodňuje. V žalobe bolo uvedené, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 398,33 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 24 mesačných splátkach vo výške 27,38 €, a že sa so žalovanou dohodli na odklade splátok č. 30, 31 a 32. V ďalšom texte žaloby píše žalobca, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátky úveru už pri splátke č. 21 a následne, že z dôvodu omeškania s úhradou splátky č. 30 viac ako 3 mesiace, si uplatnil žalobca právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Medzitým žalobca tvrdí, že poskytol žalovanej „revolving dňa 28. 04. 2010 o výške 328,56 €“, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach po 27,38 € v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Žalobca nikde v žalobe nevysvetlil, čo má súd a protistrana žaloby rozumieť pod pojmom „poskytol žalobca žalovanému revolving“, preto nie je namieste výčitka adresovaná žalobcom súdu, že súd uviedol vlastnú ničím nepodloženú a do značnej miery nepreskúmateľnú definíciu revolvingového úveru. Povinnosťou žalobcu v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. bolo pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti tak, aby bolo zo žaloby zrejmé, čoho sa domáha. Zo žaloby nebolo zrejmé, či žalovaná nesplatila úver poskytnutý jej 28. 05. 2009, alebo ďalší úver poskytnutý 28. 04. 2010, či bola v omeškaní so splátkou úveru poskytnutého 28. 05. 2009 alebo so splátkami úveru poskytnutého 28. 04. 2010. Žalobca vytýka okresnému súdu „terminológiu“, s akou v rozsudku pracuje, ale sám žalobca nedefinuje totožným spôsobom revolving vo svojich zmluvných dojednaniach. V zmluvných dojednaniach doložených súdu v kópii na č. l. 10 spisu sa uvádza, že revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o sumu schválenej výšky revolvingu uvedenú v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámení dlžníkovi v oznámení veriteľa, ale v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere uverejnených ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu na internetovej stránke žalobcu sa revolving definuje ako automatické poskytnutie ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa. Rozdiel týchto dvoch definícií je, či znamená revolving navýšenie pôvodného úveru, alebo ide o poskytnutie ďalšieho úveru. Bez výzvy adresovanej žalobcovi na odstránenie vád návrhu alebo prejednania veci za účasti účastníkov a vykonania ďalších dôkazov neboli zrozumiteľné ani údaje uvedené v listine označenej ako karta klienta, kde sa v pravom hornom rohu uvádza, že sa 29. 05. 2009 vyplatila čiastka (zrejme žalovanej) vo výške 351,89 € a v ďalšom riadku je uvedené: vyplatené vrátane revolvingov 586,40 €, z čoho okresný súd na druhej strane odôvodnenia rozhodnutia vyvodil, že žalobca vyplatil žalovanej súčet uvedených súm 351,89 € a 586,40 €, hoci zo žaloby by mal súd vyvodiť záver, že na základe zmluvy z 28. 05. 2009 bolo žalovanej vyplatených najprv 398,33 € a dňa 28. 04. 2010 ďalších 328,56 €, čo súčtom dáva sumu 726,89 €, ale tento súčet nesedí s údajom uvedeným v karte klienta, kde sa uvádza ako súčet vyplatených súm vrátane revolvingov suma 586,40 €. Vo veci pre rozporné údaje vyplývajúce zo žaloby a predložených listinných dôkazov nebolo možné správne rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom. Z obsahu spisu sa odvolaciemu súdu javí pravdepodobným záver, že medzi účastníkmi bola uzavretá len jedna Zmluva o revolvingovom úvere pod č. 8400022250, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver a žalovaná tento úver splácala. Nie je povinnosťou súdu v rámci zisťovania skutkového stavu skúmať a zisťovať obsah účastníkmi predložených listín pre súd neznámych a nezrozumiteľných, pokiaľ účastníci dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačia a neuvedú, aké konkrétne tvrdenie účastníka má byť označeným dôkazom preukázané. V prejednávanej veci, to znamená, že pokiaľ žalobca neuvedie, ktoré svoje tvrdenia preukazuje kartou klienta a neposkytne k tejto listine patričné vysvetlenie, a pre súd je táto listina nezrozumiteľná, môže to viesť k záveru súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Len z hľadiska postavenia účastníkov Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400022250 je odôvodnený záver okresného súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400022250 z 28. 05. 2009 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale bez väzby na skutkový stav je odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu na strane 4, kde súd uvádza, že zmluva obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané, keď súd tieto zmluvné podmienky nekonkretizoval, ani nekonštatoval, že zamietol žalobu ako dôsledok zistenia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Zmluva o revolvingovom úvere bola medzi účastníkmi uzavretá za účinnosti zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na tretej strane cituje množstvo zákonných ustanovení, ktoré však neaplikoval správne na právny vzťah účastníkov. Je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že okresný súd nevysvetlil v dôvodoch svojho rozhodnutia, v čom spočíva rozpor zmluvy o revolvingovom úvere so zákonom, keď ju podľa § 39 Občianskeho zákonníka považoval za neplatnú, a na základe čoho dospel k záveru, že ďalšia Zmluva o revolvingovom úvere z 28. 04. 2010 je neplatná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nemal preukázané uzavretie žiadnej ďalšej zmluvy medzi účastníkmi. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je ani zrejmé vo vzťahu, ku ktorej (podľa názoru súdu dvoch zmlúv) dospel k názoru, že na strane žalovanej nevzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by žalovaná podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka mala získať. Odvolací súd zhodne so žalobcom konštatuje, že okresný súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a potom nemohol vec správne právne posúdiť. Toto zistenie viedlo odvolací súd k zrušeniu rozsudku okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátenie veci na ďalšie prejednanie. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude vyzvať žalobcu, aby opravil a doplnil svoju žalobu o zrozumiteľný opis rozhodujúcich skutočností, od ktorých si odvodzuje svoj nárok, aby konkretizoval, čoho sa podanou žalobou domáha, a to nielen uvedením sumy istiny a príslušenstva, ale presným odôvodnením, ako, kedy, a na základe akých skutočností dlh žalovanej vznikol. Ak žalobca navrhne vykonanie konkrétneho dôkazu, musí označiť, aké skutočnosti označeným dôkazom mieni preukazovať, a to aj v prípade, že sa navrhuje vykonať dôkaz listinou, aby súd mohol s touto listinou vykonať dôkaz v súlade s § 129 ods. 1 O. s. p., prečítať ju, alebo oboznámiť jej obsah, ktorý je relevantný pre posudzovanú vec. Vyjadrenia žalovanej nie sú vyjadrením k veci samej. Popisujú iba jej aktuálnu rodinnú a majetkovú situáciu. Pre správne zistenie skutkového stavu považuje odvolací súd za potrebné vypočuť žalovanú za účelom zistenia, či so žalobcom uzatvárala len jednu zmluvu o úvere alebo dve zmluvy o úvere, v akej výške vyčerpala úver, koľko na splatenie úverov už zaplatila, a ako sa k žalobe vo veci samej vyjadruje. Odvolací súd zo spisu zistil, že si okresný súd pripojil k nahliadnutiu spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/129/2014, ktorý aj pred rozhodnutím a predložením veci odvolaciemu súdu vylúčil, čím znemožnil odvolaciemu súdu posúdiť, či tento dôkaz vykonaný okresným súdom bol relevantný pre rozhodnutie veci alebo nie. V súlade s § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.