Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/461/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203545 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214203545.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47150513, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného právnym zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. David Soukeník, advokát a konateľ, proti žalovanej B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo M. D., č. XXX, do 30.06.2016 za účasti Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO: 42326923, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10C/33/2014-132 zo dňa 15.08.2016, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO: 42326923, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO: 42326923, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že osobitný subjekt Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA má nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanom spore mala žalovaný plný úspech, preto nárok na plnú náhradu trov konania vznikol aj osobitnému subjektu, ktorý pôvodne do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovanej a v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku sa s účinnosťou od 01.07.2016 transformoval na osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 C.s.p. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 02.09.2016 (č.l. 135-137 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že trovami konania sú len účelne vynaložené výdavky a súd prvej inštancie sa účelnosťou trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka nezaoberal. Vyjadril názor, že pôvodný vedľajší účastník spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú nemôže prihliadnuť aj súd z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Pôvodný vedľajší účastník dostal na svoju činnosť aj dotáciu z ministerstva. Poukázal na to, že vstup pôvodného vedľajšieho účastníka do konania bol nepochybne motivovaný len prospechom v podobe trov konania; v tejto súvislosti tiež odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a sp. zn. 6MCdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014, ktorý sa vyjadril k neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia v prípadoch zastúpenia pôvodného vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania formulárového podania v každom konaní, do ktorého vstúpi. Pôvodný vedľajší účastník má byť odborne pripravený na poskytovanie právnej pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. V závere odvolania uviedol, že právo na náhradu trov konania mohlo pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi vzniknúť len v prípade, že vzniklo strane, ktorú v konaní podporoval; keďže súd o trovách konania rozhodol tak, že „žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva“, nie je ju možné dodatočne priznať ani pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Na základe uvedeného navrhol zrušenie napadnutého uznesenia. 2.1 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 2.2 Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA vo vyjadrení zo dňa 27.09.2016 (č. l. 142-144 spisu) k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia s argumentáciou o vzniku jeho nároku na náhradu trov konania; súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 3. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 4.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 5. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné formálne zmeniť, pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k osobitnému subjektu, ktorý v spore nevystupoval. Pokiaľ ide o postavenie pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); pre účely ďalšieho konania tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovanej ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli (predovšetkým nárok na náhradu trov konania); nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 C.s.p.); s účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016). Súd prvej inštancie preto nemohol s pôvodným vedľajším účastníkom na strane žalovanej bez ďalšieho pokračovať v konaní ako s osobitným subjektom podľa § 95 ods. 1 C.s.p. (z týchto dôvodov uviedol odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že do 30.06.2016 vystupovalo predmetné občianske združenie v konaní na strane žalovanej vedľajší účastník); súd prvej inštancie však na druhej strane dospel k správnemu záveru, že o trovách konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej vzniknutých do 30.06.2016 je potrebné rozhodnúť. 5.1 Podľa obsahu spisu výsledkom konania v prejednávanom spore bolo zamietnutie žaloby žalobcu v plnom rozsahu, v spore bola tak v plnom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania a v rovnakom rozsahu vznikol nárok na náhradu trov konania aj pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý v konaní vystupoval na jej strane do 30.06.2016; bolo preto dôvodné priznať pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania (s námietkami žalobcu ohľadne účelnosti vynaložených trov konania sa vysporiada súd prvej inštancie pri rozhodovaní o konkrétnej výške náhrady trov konania). Skutočnosť, že žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania, nemá vplyv na nárok pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov konania, pretože podľa obsahu rozsudku zo dňa 09.12.2015 súd prvej inštancie nepriznal žalovanej náhradu trov konania len z dôvodu, že jej v konaní žiadne nevznikli, pri rozhodovaní však vychádzal zo správneho záveru, že nárok na náhradu trov konania jej proti žalobcovi vznikol vzhľadom na jej plný úspech v spore; odvolacia námietka žalobcu nemohla preto byť v tomto smere dôvodná. 6. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie formálne zmenil tak, že občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Priznaný nárok na náhradu trov konania zahŕňa nárok na náhradu trov konania na prvej inštancii ako aj náhradu trov odvolacieho konania. O samotnej výške náhrady trov konania vzniknutých do 30.06.2016 pôvodného vedľajšieho účastníka rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný; preto pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, priznal odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania pôvodného vedľajšieho účastníka rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).