Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/387/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214205902 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214205902.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému J. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 1.092,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/335/2014-83 zo dňa 16. 04. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 788,- Eur spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. 1 Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 16. 04. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 788,- Eur spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, splatných vždy do každého 25. dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, na presne špecifikovaný účet žalobcu, pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie žalovaného s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (prvý výrok) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že v žiadna zo strán sporu (pôvodne - žiadny z účastníkov) nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). 1. 2. Odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.092,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.092,- Eur od 19. 06. 2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 184,80 Eur (t. j. mesačnú zmluvnú pokutu vo výške 26,40 Eur x 7 mesiacov omeškania od júna 2013 do decembra 2013) a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 06. 12. 2012 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 800,- Eur, za odplatu vo výške 304,- Eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.104,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesiacoch vo výške 4,- Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný celkovo uhradil sumu 12,- Eur, pričom poslednú sumu vo výške 8,- Eur uhradil dňa 27. 12. 2012. Vzhľadom na to, že neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil mu stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Obč. zákonníka. V predžalobnej upomienke z 20. 08. 2013 ho upozornil na uplatnenie svojho práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku z 28. 10. 2013 oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 18. 06. 2013. Po zosplatnení záväzku neeviduje už od žalovaného žiadnu úhradu. Ku dňu podania žaloby činí dlžná čiastka 1.092,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.104,- Eur a čiastkou 12- Eur, ktorú žalovaný uhradil (1.104,- Eur - 12- Eur = 1.092,- Eur). V zmysle bodu 3. Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaný zaviazal v prípade porušenia podmienok zmluvy uhradiť mu aj zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. So zreteľom na to, že istina predstavuje 800,- Eur, potom dohodnutá mesačná zmluvná pokuta činí 26,40 Eur (t. j. 3,3 % z 800,- Eur = 26,40 Eur), ktorú si uplatňuje až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice v zmysle § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a následne si uplatňuje úhradu zákonného úroku z omeškania. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že „žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 06. 12. 2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej zmluva). Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 800,- Eur. Účastníci sa v časti I. zmluvy dohodli, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako odplata). Dlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise zmluvy potvrdil svojim podpisom na zmluve. V časti II. zmluvy, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi istinu vo výške 800,- Eur, odplatu vo výške 304,- Eur, celkom dlžnú čiastku vo výške 1.104,- Eur a to riadne a včas v 13 mesačných splátkach tak, že v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,- Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 Eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Doporučený termín úhrady 29. dňa v mesiaci, priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z. z. je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 46,35 %. Žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 12,- Eur. Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy z 20. 08. 2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy po splatnosti vo výške 764,40 Eur do 5 dní od obdržania výzvy a upozornil ho, že v prípade, ak nevykoná úhradu dlhu, uplatní si svoje právo v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zákonníka, a bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Oznámením o zosplatnení záväzku z 28. 10. 2013 oznámil žalobca žalovanému , že zosplatnil jeho dlh ku dňu 18. 06. 2013 z dôvodu omeškania s jeho splácaním s tým, že celková dlžná čiastka t. j. istina vrátane úroku a zmluvnej odmeny, spolu označovaná ako odplata, činí 1.384,- Eur.“ 1. 4. Na prejednávaný spor aplikoval súd prvej inštancie zákonné ustanovenia (§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 53 a ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - v znení účinnom do 31. 12. 2012), ktoré v odôvodnení presne odcitoval. 1. 5. Následne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.092,- Eur s príslušenstvom, všetko z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je teda od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto žalobca bol od uzavretia zmluvy so žalovaným dňa 06. 12. 2012 v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Dokazovaním mal súd preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 02. 10. 2012 sp. zn. 14C/86/2012 bola zmluvná podmienka, o ktorú žalobca opiera svoj nárok aj v tomto v spore, podľa ktorej v sume odplaty za úver je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia úveru, vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 53a ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré má charakter zákazovej právnej normy. Dodávateľom sa ňou zakazuje používať neprijateľné zmluvné podmienky, ak o neprijateľnosti takej istej alebo obdobnej podmienky už raz rozhodol súd v inom konaní so spotrebiteľom. (...) Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť. V konaní mal súd nesporne preukázané, že v zmluve, uzatvorenej stranami sporu (pôvodne - účastníkmi konania), nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola uvedená len výška úroku 20 % z istiny. Nebola ani jasne a určite určená odmena žalobcu, bola uvedená len výška odmeny 18 % z istiny, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov a odmeny bola zahrnutá v čiastke 304,- Eur, označenej ako odplata.“ 1. 6. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že „hoci Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu (pôvodne - účastníkmi konania) dňa 06. 12. 2012 má písomnú formu, neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 9 ods. 2 najmä písm. f/, j/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva totiž neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). V zmluve je uvedené len to, že žalovaný ako dlžník sa zaväzuje uhradiť žalobcovi ako veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,- Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 Eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd mal za to, že doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru musí byť uvedená konkrétnym časovým údajom, pri zohľadnení dohodnutých podmienok zmluvy. Zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani jej výpočet, príp. predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/). Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je uvedený len v bode 1. Obchodných podmienkach, ktoré sú síce prílohou zmluvy, tento údaj však v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho zmluva podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenenie jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, ako vyplýva zo zmluvy. Preto mal súd za to, že poskytnutý úver sa považuje za úver bez poplatkov a bez úrokov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi dohodnutá tak, ako to ustanovuje § 544 Obč. zákonníka, pretože nebola dojednaná písomne. Údaj o zmluvnej pokute vyplýva len z článku 3. Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.“ 1. 7. Následne súd prvej inštancie uviedol: „Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru vo výške 800,- Eur spolu sumu vo výške 12,- Eur, zostal nezaplatený zostatok úveru vo výške 788,- Eur, ktorý žalovaný žalobcovi nezaplatil. Preto mal súd za to, že žaloba žalobcu v časti o zaplatenie sumy 788,- Eur istiny je dôvodný. Tým, že žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas túto sumu a dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa omeškania žalovaného t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty zosplatnenia úveru (dňa 18. 06. 2013) a to od 19. 06. 2013, od kedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 788,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 19. 06. 2013 do zaplatenia, so zreteľom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,50 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje 8,50 % ročne.“ Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. 1. 8. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že „na žiadosť žalovaného a s prihliadnutím na jeho zistené osobné, sociálne a majetkové pomery, pretože je nezamestnaný, evidovaný na príslušnom úrade práce a poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 91,10 Eur mesačne, majetok nevlastní žiadny, súd v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. určil, že peňažné plnenie môže žalovaný zaplatiť v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s tým, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (prípadne zvyšku nezaplatenej pohľadávky) a žalobcovi vzniká právo uplatniť voči žalovanému celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok).“ 1. 9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 788,- Eur spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne (prvý výrok). 2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že nesúhlasí s tým, aby žalobcovi priznaný nárok bol povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40 Eur, pretože je nezamestnaný, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako žiadateľ o zamestnanie a zároveň z dôvodu hmotnej núdze aj na oddelení hmotnej núdze, odkiaľ mu je vyplácaný príspevok v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur. Žiadne iné príjmy nemá, pretože jeho zdravotný stav nie je dobrý. Doteraz vždy vyhovel požiadavkám ÚPSVaR, ak ho zaradil na nejaké verejnoprospešné práce, ale aktuálne nie je zaradený ani na výkon týchto prác. Má záujem svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešiť k spokojnosti oboch strán, avšak aktuálne vzhľadom na svoje finančné možnosti a schopnosti, zdravotný stav, sociálne postavenie a regionálne podmienky nie je schopný priznaný nárok žalobcu uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 40 Eur, ale bol by ho schopný splácať v splátkach vo výške 10 Eur mesačne. 2. 3. Zároveň uviedol, že sa odvoláva „aj voči časti rozhodnutia, kde je uvedená lehota narastania úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne a to od 19. 6. 2013 do zaplatenia.“ V tejto súvislosti uviedol, že má za to, že ak vo veci rozhodne súd, nemal by mu už „narastať dlh“ a tak zhoršovať jeho situáciu. Pokiaľ neporuší právoplatné rozhodnutie súdu, „úrok z omeškania by mal byť zastavený a to dátumom právoplatnosti rozhodnutia vo veci.“ 2. 4. Okrem toho uviedol, že sa odvoláva „aj voči časti rozhodnutia, kde je uvedené, že omeškanie žalovaného s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“ a túto časť výroku rozhodnutia navrhol doplniť „o omeškanie bez objektívneho dôvodu“, nakoľko v živote môžu nastať situácie, keď ich nebude môcť z objektívnych dôvodov v danom mesiaci zaplatiť (napr. ochorenie). 3. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za neodôvodnené, nakoľko svoje tvrdenia nepreukázal. Rovnako považuje za neodôvodnenú jeho požiadavku na zmenu petitu, ohľadom „objektívneho dôvodu neplnenia povinnosti“, pretože súd postupoval zákonne pri zistení skutkového stavu, na základe ktorého aj meritórne rozhodol. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil. 4. Odvolanie žalovaného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebiehalo už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 788,- Eur spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že jeho rozsudok je v odvolaním napadnutej časti vecne správny. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. 8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní. 9. Obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že výrok súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 788,- Eur spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne (prvý výrok), de facto napadol v rozsahu určených mesačných splátok (nesúhlasil s výškou splátok 40 Eur mesačne a žiadal priznaný nárok splácať v splátkach vo výške 10 Eur mesačne) a v určení počiatku splácania úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne (od 19. 06. 2013, pričom žiadal, aby na zaplatenie uvedeného úroku z omeškania bol zaviazaný až od právoplatnosti rozhodnutia súdu). 10. V súvislosti uvedenými odvolacími dôvodmi odvolací súd uvádza, že pokiaľ prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi priznaný nárok v splátkach po 40 Eur mesačne, rozhodol vecne správne, pretože v prípade, ak súd rozhoduje o umožnení splácať priznaný nárok v splátkach musí prihliadať nielen vylúčene na pomery povinnej osoby, ale i na záujem oprávnenej osoby, spočívajúci v tom, aby vzhľadom na výšku priznaného nároku bol tento uhradený v primeranej lehote. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výšky splátok vyváženým spôsobom zohľadnilo uvedené zákonné kritéria, a preto je v tejto časti vecne správne. 11. Rovnako vecne správne rozhodol súd prvej inštancie i o následkoch riadneho a včasného neuhrádzania splátok zo strany žalovaného, pretože z v dobe jeho rozhodovania platného a účinného ustanovenia druhej vety § 160 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, že: „Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“ Obdobnú právnu úpravu obsahuje i aktuálny procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý ustanovení § 232 ods. 4 uvádza: „Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ 12. V súvislosti určením počiatku splácania úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne z priznanej istiny odvolací súd uvádza, že z pravej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Z uvedených ustanovení teda vyplýva, že v prípade plnenia peňažného dlhu má veriteľ v prípade riadneho a včasného nesplnenia dlhu právo požadovať od dlžníka i úrok z omeškania, a to od doby, kedy sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. V tomto prípade je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením priznaného peňažného nároku dňom 19. 06. 2013 (v tejto otázke odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného súdu, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje), a preto ak prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú istinu s uvedeným úrokom z omeškania za dobu omeškania od 19. 06. 2013 do zaplatenia, rozhodol vecne správne. 13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 788,- Eur spolu s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). 15. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).