Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/237/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214206512 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214206512.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti odporkyni N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, v konaní o zaplatenie 528,02Eur s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10C/203/2014-25 zo dňa 14.11.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, vychádzajúc z ustanovenia § 115a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“) uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,07 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 44,80 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 12,51 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 22,76 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); vo zvyšku návrh zamietol (druhý výrok) a odporkyni náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žiadal svojím návrhom priznať od odporkyne sumu vo výške 528,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 44,80 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 12,51Eur Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 22,76 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 248,95Eur od 26.08.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 199 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. uzavrel s odporkyňou dňa 08.12.2010 Zmluvu o pripojení Fix spolu s Dodatkom, na základe ktorej jej bol poskytnutý program služieb FIX 12, telefónny aparát LG GS290 Cookie Fresh iba za 1 Eur s tým, že odporkyňa sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb po dobu 24 mesiacov; pre prípad porušenia povinností sa odporkyňa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Dňa 11.07.2011 uzavreli právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa aj Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat, podľa ktorej sa zaviazala táto uhrádzať cenu za zariadenie a poskytovanie služby po dobu 24 mesiacov v súlade so schváleným cenníkom. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa je tento povinný zaplatiť prevádzkovateľovi zmluvné pokuty a to pri Magio Sat 199Eur, za Magio Box 150 Eur, za diaľkový ovládač 20 Eur, za kartu 19,95 Eur, za ostatné príslušenstvo 29,95 Eur; celková výška zmluvnej pokuty predstavuje 418,80 Eur. Z tejto si navrhovateľ uplatnil len 199 Eur. Vychádzajúc z ustanovenia § 42 ods.1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 544, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“) okresný súd uzavrel, že zmluvu, ktorú odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vzhľadom na predmet podnikania vystupoval ako dodávateľ a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami okresný súd preskúmal predmetnú zmluvu so záverom, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, okrem ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu. V spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Nepochybne významné je posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu a obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute; posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľkou osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu. Odporkyňa mala možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty nemožno spochybniť, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti; sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti, a teda aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Okrem zaplatenia poplatkov za poskytnuté služby a nájomné za zariadenia, ktoré okresný súd navrhovateľovi priznal v celkovej sume 80,07 Eur spolu s úrokmi z omeškania (80,07Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 44,80 Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 12,51 Eur Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania ročne, počítaným zo sumy 22,76 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia), pretože tento nárok považoval za preukázaný, navrhovateľ žiadal od odporkyne aj zaplatenie zmluvnej pokuty, označenej ako Magio Sat vo výške 199Eur; ostatné zmluvné pokuty nepožadoval. Okresný súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012, ktorým bolo určené, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2610927, uzavretého medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným dňa 21.06.2007, v článku 1. bode 2 posledná veta a bode 4 prvá veta - „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je ako neprijateľná neplatná; poukázal aj na ďalšie rozsudky okresných súdov SR, ktorými bola vyhlásená zmluvná pokuta za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ telekomunikačných služieb si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dohodnutej s odporkyňou pred vydaním predmetných rozsudkov, vyhlasujúcich zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute za neprijateľnú a neplatnú. Samotným uzavretím zmluvy teda dodávateľ neporušil povinnosť, stanovenú v § 53a OZ. Ak ale zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je zrejmé, že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom zmluvná pokuta zakotvená. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; keďže navrhovateľ mal úspech len čiastočný a prevažný úspech mala odporkyňa, ale žiadne trovy si neuplatnila, ani jej žiadne trovy, vyplývajúce zo spisu nevznikli, preto jej ich súd nepriznal. Proti rozsudku do zamietajúceho výroku a do trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, návrhu vyhovel a priznal mu aj náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Uviedol, že nesúhlasí s názorom okresného súdu ohľadom konštatovania, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty je neplatné. Zmluvná pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit, ktorý odporkyňa získala v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb právneho predchodcu navrhovateľa počas 24 mesiacov. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil; zmluvná pokuta má navyše povahu paušalizovanej náhrady škody. Niektorí spotrebitelia uzatvárajú zmluvy o pripojení so špekulatívnym zámerom, chcú získať nový mobilný telefón a zmluvu neplniť. Okresný súd argumentuje súdnymi rozhodnutiami, vydanými po uzavretí zmluvy o pripojení, preto nemožno hovoriť o tom, že by predmetnými rozsudkami z roku 2011 bolo zakázané právnemu predchodcovi navrhovateľa uzavrieť zmluvu v roku 2010, lebo by dochádzalo k neprípustnej retroaktivite súdneho rozhodnutia, ako aj samotného Občianskeho zákonníka, keďže tento v roku 2010 ustanovenie § 53a neobsahoval. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa §219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na odvolacie dôvody navrhovateľa je v prvom rade potrebné uviesť, že zo spisu okresného súdu odvolací súd nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); okresný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k správnym skutkovým zisteniam (§205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec (v rozsahu potrebnom na rozhodnutie) správne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Krajský súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje. Predmetom odvolacieho konania je výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa ohľadom zmluvnej pokuty potom, ako dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Navrhovateľ s týmto posúdením veci okresným súdom nesúhlasil, keď najmä tvrdil, že zmluvná pokuta bola platne dojednaná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je neprijateľné. V prvom rade je potrebné uviesť, že skutočnosť, že iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle § 53a ods. 1 OZ nemôže viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku, vyplývajúceho z takéhoto dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu (a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný). Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru (čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach, ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu). Okresný súd správne posúdil sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení za absolútne neplatné. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej, na základe ktorej jej poskytoval elektronické komunikačné služby. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou posúdil okresný súd správne ako občianskoprávny vzťah; odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Okresný súd mal preukázané, že pohľadávka z titulu vyúčtovanej zmluvnej pokuty, vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení, bola postúpená na navrhovateľa. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa §37 ods. 1 OZ. Okresný súd správne vyššie uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností v dodatku k zmluve o pripojení bez ich výslovnej špecifikácie vyhodnotil. Spornú zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah, založený zmluvou o pripojení, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ); navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Vzhľadom na charakter zmluvy o pripojení ako spotrebiteľskej zmluvy je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie, obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ; už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako právny nástupca dodávateľa, nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty: z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Uvedené predstavuje ďalší samostatný dôvod na zamietnutie návrhu navrhovateľa, ako to urobil okresný súd napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to aj v trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej nevyplývajú zo spisu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.