Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/291/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214208092 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214208092.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47248980, zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 36668745, proti odporcovi G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, o zaplatenie sumy 502,28 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/319/2014-26 zo dňa 27. 01. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 83,38 € istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 19,97 € od 18. 11. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23,47 € od 18. 12. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 € od 18. 01. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 € od 18. 02. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľa zamietol v časti uplatnených zmluvných pokút. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol : „ Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 502,28 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 19,97 Eur od 18. 11. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23,47 Eur od 18. 12. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 Eur od 18. 01. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,97 Eur od 18. 02. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 418,90 Eur od 18. 03. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, všetko z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V návrhu navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28 uzavrel s odporcom dňa 06. 07. 2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program Magio Sat Start spolu so zariadením MT magio box s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúry neuhradil. Vzhľadom na to, že odporca svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu vyplýva povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu. Odporca neuhradil faktúru č. 3732995473 splatnú 17. 11. 2011 v sume 19,97 Eur, faktúru č. 4733993947 splatnú 17. 12. 2011 v sume 23,47 Eur, faktúru č. 4734991728 splatnú 17. 01. 2012 v sume 19,97 Eur, faktúru č. 3735993018 splatnú 17. 02. 2012 v sume 19,97 Eur a faktúru č. 5736985889 splatnú 17. 03. 2012 v sume 418,90 Eur. Uplatňuje si tiež zákonný úrok z omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 11. 2013 mu Slovak Telekom, a. s., postúpil pohľadávky voči odporcovi, ktoré sa stali jeho vlastníctvom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 a odporca uzavreli dňa 06. 07. 2011 Zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal zriadiť a poskytovať odporcovi služby Magio Sat Start 1MRADTDR s dobou viazanosti 24 mesiacov. V bode zmluvy, označenom ako Predmet zmluvy, sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal prenechať odporcovi ako nájomcovi do užívania, zariadenie Magio Sat Start 1MRADTDR na dobu neurčitú a odporca sa zaviazal platiť cenu nájmu KZ (nájomné) podľa platného cenníka a v prípade výpovede zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátení KZ a príslušenstva, uhradiť zmluvnú pokutu stanovenú v zmluve alebo podľa cenníka na prenájom KZ účinného v čase podpisu zmluvy. Z bodu zmluvy Nájom koncového zariadenia vyplýva, že zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu jednorazovo činí 150,- Eur a zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu činí 20,- Eur. Odporca sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služby a využívať nepretržite služby navrhovateľa počas dohodnutej 24-mesačnej doby viazanosti. Z Tabuľky č. 3 zmluvy vyplýva, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku Zmluvy o pripojení zo strany/z dôvodu na strane odporcu pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio Sat činí 199,- Eur. Z Tabuľky č. 5 zmluvy vyplýva, že zmluvná pokuta za porušenie záväzku 24-mesačnej doby viazanosti užívať prémiový balíček HBO + Cinema činí 50,- Eur, prémiový balíček Maďarský 20,- Eur a prémiový balíček HD 50,- Eur. Z faktúr, predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za služby faktúrou č. 3732995473 z 03. 11. 2011 splatnou 17. 11. 2011 v sume 19,97 Eur, faktúrou č. 4733993947 z 03. 12. 2011 splatnou 17. 12. 2011 v sume 23,47 Eur, faktúrou č. 4734991728 z 03. 01. 2012 splatnou 17. 01. 2012 v sume 19,97 Eur, faktúrou č. 3735993018 z 03. 02. 2012 splatnou 17. 02. 2012 v sume 19,97 Eur a za zmluvné pokuty faktúrou č. 5736985889 z 03. 03. 2012 splatnou 17. 03. 2012 vo výške 418,90 Eur a to Magio Sat pokuta 1MRADTDR 199,- Eur, pokuta za Magio box 1MRADTDR 150,- Eur, pokuta za diaľkový ovládač 1MRADTDR 20,- Eur, pokuta za kartu 1MRADTDR 19,95 Eur, pokuta za ostatné príslušenstvo 1MRADTDR 29,95 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 11. 2013 postupca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávku voči odporcovi. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, konania začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté komunikačné služby, ktoré poskytol odporcovi vo výške 83,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 19,97 Eur od 18. 11. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23,47 Eur od 18. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 19,97 Eur od 18. 01. 2012 do zaplatenia a zo sumy 19,97 Eur od 18. 02. 2012 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny komunikačných služieb v celkovej výške 83,38 Eur, spolu s úrokom z omeškania je dôvodný, preto návrhu v tejto časti vyhovel. Pretože sa odporca dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol navrhovateľovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania odporcu t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, od kedy je odporca v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal aj zaplatenia zmluvných pokút spolu vo výške 418,90 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18. 03. 2012 do zaplatenia, vyúčtovaných faktúrou č. 5736985889 z 03. 03. 2012 splatnou 17. 03. 2012 vo výške 418,90 Eur a to Magio Sat pokuta 1MRADTDR vo výške 199,- Eur, pokuta za Magio box 1MRADTDR vo výške 150,- Eur, pokuta za diaľkový ovládač 1MRADTDR vo výške 20,- Eur, pokuta za kartu 1MRADTDR vo výške 19,95 Eur a pokuta za ostatné príslušenstvo 1MRADTDR vo výške 29,95 Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že Zmluvu o poskytovaní služby a nájmu KZ, ktorú odporca uzavrel dňa 06. 07. 2011 s právnym predchodcom navrhovateľa, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd mal preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi, svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou typovou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom, s odkazom na zmluvné podmienky, Cenový výmer, Cenník a Tarifu, tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu viac strán, teda má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Preto potom súd, v súlade so smernicou, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami, preskúmal zmluvu, uzavretú účastníkmi a zistil, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ sa týka ustanovení upravujúcich zmluvné pokuty. Neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky súd vidí v znevýhodnenom postavení odporcu ako spotrebiteľa oproti navrhovateľovi (ako aj jeho právnemu predchodcovi) ako dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti odporcu ako spotrebiteľa. Odporca nemal možnosť podstatným a vlastne ani žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o pripravené tlačivo zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa. Neprijateľnosť danej zmluvnej pokuty vyplýva aj z toho, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti účastníkov zmluvy. V danom prípade však boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti odporcom, pričom pre prípad porušenia povinnosti právnym predchodcom navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech odporcu. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorej bola určená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvné pokuty. Okrem toho zmluvné pokuty, uvedené v zmluve a ktoré sú predmetom konania, nerozlišujú závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, ani primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou zmluvnej pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti, zaväzuje odporcu k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo. Odporca je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom ako aj v poslednom mesiaci viazanosti. Preto bol súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože odporca ako spotrebiteľ nemal právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokute, ktorá už bola priamo uvedená v zmluve, neprehľadným a nezrozumiteľným spôsobom. Hoci odporca ako spotrebiteľ svojím podpisom v zmluve potvrdil, že súhlasí s podmienkami zmluvy, podľa názoru súdu však obsahu zmluvy ani ako priemerný spotrebiteľ nemohol porozumieť. Súd nespochybňuje právo právneho predchodcu navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odporcom ako odberateľom služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia totiž vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a musí prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa musí odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Na základe uvedeného mal súd za to, že v danej veci zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané účastníkmi v zmluve, sú neprijateľnou podmienkou a preto nemôžu požívať právnu ochranu a so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné. Súd tiež poukazuje na to, že zo Zmluvy o poskytovaní služby a nájmu KZ z 06. 07. 2011, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa a odporca a ktorú navrhovateľ súdu predložil, nevyplýva žiadna dohodnutá pokuta za kartu 1MRADTDR vo výške 19,95 Eur a pokuta za ostatné príslušenstvo 1MRADTDR vo výške 29,95 Eur. Zo znenia ustanovenia § 544 Obč. zákonníka totiž vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, okrem toho musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Preto mal súd za to, že tieto zmluvné pokuty sú aj v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zákonníka, neplatné. Preto potom súd návrh navrhovateľa vo zvyšku, týkajúcom sa zmluvných pokút, ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, preto potom súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v súlade s § 204 OSP odvolanie v časti výroku, ktorým bol návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 369 €, (t. j. vo výške 199 €, 150 € a 20 €) zamietnutý a v časti nepriznania trov konania a trov právneho zastúpenia. Odvolanie podal z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a priznal mu náhradu trov konania. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu za nevrátenie karty vo výške 19,95 € a za nevrátenie ostatného príslušenstva vo výške 29,95 € nebola zmluvne dohodnutá, resp. navrhovateľom táto skutočnosť preukázaná, preto v tejto časti rozsudok nenapáda. V odvolaní uviedol, že v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. „Podnik zaväzuje zmluvou o pripojení zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby, pričom súčasťou sú všeobecné podmienky. Je na slobodnom rozhodnutí účastníka, či uzavrie zmluvný vzťah. Nie je nútený vstúpiť do neho, sám si vybral okruh služieb, mal právo rozhodnúť sa či vstúpi do zmluvného vzťahu, mal tiež možnosť výberu iných dodávateľov totožných služieb. Samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetom posudzovania neprijateľnosti by mala byť jej výška s ohľadom na zabezpečený záväzok a nie samotná skutočnosť jej uzatvorenia. Spotrebiteľ má jednu základnú povinnosť, a to za poskytnuté služby zaplatiť. V prípade, ak túto povinnosť poruší, vystavuje sa riziku, že mu bude vyúčtovaná zmluvná pokuta. Uviedol, že ust. bodu 4 dodatku nenapĺňajú dané kvalifikačné kritériá neprijateľnosti stanovené zákonom ani v jednom z prípadov, a to ani v § 53 ods. 4 písm. k) OZ, podľa ktorého za neprijateľné v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zákonom nie je v § 544 ods. 1 OZ určené ako má byť povinnosť, s porušením ktorej je spojená zmluvná pokuta, stanovená. Inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok. Odporca bol oboznámený s možnosťou jej uplatnenia pri podpise zmluvy. Pokiaľ ide o veľkosť písma, v čase uzatvárania zmluvy nebola určená veľkosť, a teda je bezpredmetné sa touto otázkou zaoberať. Súd tiež subjektívne posúdil otázku vzdelanostnej úrovne spotrebiteľov, keď ustálil, že priemerný spotrebiteľ zmluve porozumieť nemôže. Zákon pojem priemerný spotrebiteľ nepozná. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., bola vytvorená za účelom podnikania a teda dosahovania zisku a práve konanie zo strany odporcu ohrozuje podnikateľské prostredie a preto zmluvnú pokutu nepovažuje za neplatne dojednanú. Výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká s ohľadom na druh zabezpečovacieho záväzku. Pritom poukázal hlavne na jej synalagmatickú povahu. Odporca si ponechal a nevrátil ani satelitnú anténu, Magio Sat Box, ani Magio kartu, ani diaľkový ovládač, ani príslušenstvo, ktoré všetky predstavujú určitú hodnotu, nie nezanedbateľnej sumy. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej zamietol návrh a rozhodolo náhrade trov konania v súlade s § 219 ods. 1, OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti zamietnutia návrhu i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Občiansky zákonník upravuje spotrebiteľské zmluvy v ustanoveniach § 52 a nasl., ktoré je možné označiť za všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré z bežných typov zmlúv a to v závislosti od subjektov, ktoré ich uzatvárajú im dáva charakter spotrebiteľských zmlúv. Každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ sa považuje za spotrebiteľskú, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme je zmluva uzavretá. Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy, patrí k spotrebiteľským zmluvám a podlieha podmienkam určeným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany podľa ustanovenia § 53 a nasl. OZ nie je podstatné to, ako je zmluva typologicky nazvaná, alebo aplikáciu akého zákona si zmluvné strany dohodli, resp. akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon, alebo si zmluvné strany dohodli, ale iba to, či sú naplnené pojmové znaky ustanovenia § 52 OZ. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. O spotrebiteľský vzťah pôjde iba vtedy, ak samotné plnenie dodávateľa bude dôsledkom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Nestačí teda, že vo všeobecnosti bude mať dodávateľ charakter osoby, ktorá inak môže byť dodávateľom. Vyžaduje sa, aby sa tento charakter prejavil v konkrétnom posudzovanom vzťahu. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Úprava Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je úpravou kogentnou. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ výslovne zakazuje dodávateľom použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník dodávateľom zakazuje zneužívať svoje postavenie pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, najmä pri príprave svojich zmluvných formulárov (všeobecné obchodné podmienky, všeobecné dodacie podmienky a pod.), ktoré pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv predkladajú spotrebiteľovi a zároveň určuje aj právny účinok, ktorý sa spája s neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Táto neplatnosť je absolútna s poukazom na to, že ustanovenie 52 OZ nie je uvedené v taxatívnom výpočte prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej „Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ“. Odvolací súd konštatuje, že si účastníci podľa ustanovenia § 544 OZ pre prípad nesplnenia záväzku, resp. zmluvnej povinnosti, môžu dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a má akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Je nesporné, že jej cieľom je dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a musí vzniknúť na základe konsenzu vôle dodávateľa a spotrebiteľa. Zároveň však musí vyhovieť súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, po komplexnom zhodnotení všetkých okolností konkrétnej veci, pri zachovaní špecifických procesných postupov pre spotrebiteľské zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve nie je možné považovať za individuálne dojednané s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 OZ, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute je v zmluve uvedené podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených právnym predchodcom navrhovateľom so svojimi zákazníkmi (spotrebiteľmi) a ani odporca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty s tým, že výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu viazanosti. Odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu považuje nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvných pokút za nedôvodný z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvných pokutách. Neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky prvostupňový súd správne videl v znevýhodnenom postavení odporcu ako spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Odporca nemal možnosť podstatným a vlastne ani žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o pripravené tlačivo zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa. Zmluvné pokuty, uvedené v zmluve, ktoré sú predmetom konania, nerozlišujú závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, ani primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšovanie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou zmluvnej pokuty a fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti, zaväzuje odporcu k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo spôsobuje jej neprimeranosť s ohľadom na zabezpečený záväzok. Odporca je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom ako aj v poslednom mesiaci viazanosti. Nerovnováha v právach a povinnostiach ( dojednanie o zmluvnej pokute bolo dojednané len pre prípad porušenia povinností spotrebiteľa, pričom povinnosti dodávateľa napr. dodávať službu nebolo sankcionované, ani iné jeho povinnosti) tiež vedie k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou bola určená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvné pokuty. Prvostupňový súd nespochybnil právo právneho predchodcu navrhovateľa ako dodávateľa zabezpečiť splnenie povinnosti odporcom ako odberateľom služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia totiž vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a musí prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa musí odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Na závere prvostupňového súdu o neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute vzhľadom na vyššie uvedené nemení nič ani skutočnosť, že v dispozícii odporcu zostali prenajaté koncové zariadenia - satelitná Magio Sat Box a diaľkový ovládač a iné. Z dôvodu, že zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvných pokút považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu podľa § 219 ods. 1 OSP. ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania. Prvostupňový súd správne rozhodol vzhľadom na výsledok konania aj o náhrade trov konania v súlade s§ 142 ods. 2 O.s.p. a určil mieru úspechu a neúspechu vo veci. Nemohol tak priznať navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom a odporcom vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznal. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.