Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010098 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215010098.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.septembra 2016, v trestnej veci obžalovaného V. B., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a iné, konajúc o odvolaniach okresného prokurátora, obžalovaného a poškodených voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/41/2015 zo dňa 15.06.2016, takto r o z h o d o l : I./ Podľa § 321 ods. 1 písm. f/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/41/2015 zo dňa 15.06.2016 vo výroku o povinnosti nahradiť poškodeným stranám škodu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. je obžalovaný V. B. podľa § 287 ods. 1 Tr.por. povinný nahradiť poškodeným stranám - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 629,82 € - Sociálnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 67,- € - V. V., nar. XX.XX.XXXX , bytom S. B. č. XX, škodu vo výške 764,75 € - Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, V. K., škodu vo výške 1 207,50 €. V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý. II./ Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného V. B. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp.zn. 9T/41/2015 zo dňa 15.06.2016 bol obž. V. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. za skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 15. 03. 2014 asi o 00,30 h v Dolných Plachtinciach počas konania diskotéky pred budovou DISCO MUSIC CLUB DP udrel päsťou po tvári V. V.. nar. XX. XX XXXX, potom udrel Q. B., nar. XX. XX. XXXX. kovovým teleskopickým obuškom niekoľkokrát do oblasti hlavy a ramien a spôsobil V. V. zlomeninu nosových kostí s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie nosa so stavom po krvácaní do sliznice nosovej dutiny a s poúrazovým zápalom prínosových dutín vľavo s pracovnou neschopnosťou od 17. 03. 2014 do 25. 03. 2014, Q. B. utrpel tržno-zmliaždenú ranu vtemennej a spánkovej oblasti hlavy vľavo o dĺžke asi 6 cm s následným krvácaním, pásovité krvné podliatiny na pravom ramene a ľavom ramene, otras mozgu ľahkého stupňa bez rozvoja postkomočného syndrómu, pomliaždenie a opuchové presiaknutie tváre v čelovej oblasti s pracovnou neschopnosťou od 15. 03. 2014 do 05. 04. 2014. Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), 1), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. d), § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodeným 1/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s. škodu vo výške 629,82 Eur a 2/ Sociálnej poisťovni a. s. škodu vo výške 67,- Eur. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie všetky procesné strany, ktoré boli na to oprávnené, teda okresný prokurátor proti výroku o uloženom treste, obžalovaný proti výroku o vine a uloženom treste a poškodení V. V. a Q. B. proti výroku o povinnosti nahradiť poškodeným škodu. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že je toho názoru, že uložený trest u obžalovaného V. B. nezohľadňuje závažnosť konania, ktorého sa obžalovaný dopustil, preto považuje uložený trest za neprimerane nízky. Charakter zranení u poškodeného B. nasvedčuje tomu, že tento sa bránil útoku obžalovaného, pričom napriek tomu mu boli spôsobené ťažké poranenia, ktoré ohrozili jeho životne dôležité orgány. Preto podľa názoru prokurátora súd nemohol zobrať do úvahy priznanie a oľutovanie obžalovaného. Podľa názoru prokurátora trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Tieto okolnosti podľa prokurátora napadnutým rozsudkom neboli splnené a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý výrok rozsudku o treste a rozhodujúc sám uložil obž. V. B. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný V. B. cestou svojho obhajcu podal voči vyhlásenému rozsudku odvolanie a to do všetkých výrokov tohto rozsudku, kde vo výroku o vine uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne. Celý konflikt iniciovali a pokračovali obidvaja poškodení, kde on sa voči tomuto útoku neprimerane bránil. Podľa názoru obhajoby, okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, najmä s ohľadom na výsluchy svedkov, ktorí celkom zjavne uvádzali nepravdivé skutočnosti ohľadne priebehu incidentu. Za povšimnutie podľa obhajoby stojí aj fakt, že znalec, ktorý vypracoval odborný posudok ohľadom mechanizmu, akým malo dôjsť k zraneniam, vychádzal výlučne z výpovedí poškodených a nemal k dispozícii vyjadrenia obvineného. Podľa obhajoby obžalovaný nemal v úmysle akýmkoľvek spôsobom ublížiť komukoľvek z prítomných účastníkov diskotéky a preto kvalifikácia pokusu ťažkej ujmy na zdraví v uvedenom prípade neprichádza do úvahy. Naviac zo strany obžalovaného išlo o nevyhnutnú sebaobranu, ktorou sa snažil uchrániť si svoje zdravie, pričom súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, či obrana bola alebo nebola celkom zjavne primeraná alebo neprimeraná. Na základe týchto skutočností má obhajoba za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, dôkazy hodnotil len v neprospech obžalovaného a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a eventuálne buď obžalovaného spod obžaloby oslobodiť alebo vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a dokazovanie. Poškodení V. V. a Q. B. vo svojom odvolaní cestou splnomocnenkyne poškodených uviedli, že si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody ešte v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania a podľa znaleckého posudku im bola spôsobená škoda a to Q. B. vo výške 1 207,50 € a V. V. 764,75 € a preto navrhli, aby v tomto smere bol napadnutý rozsudok zrušený a obžalovaný bol zaviazaný k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu aj poškodeným V. V. a Q. B.. Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaniach procesných strán, obžalovaný V. B. prítomný nebol, jeho obhajca len predložil oznámenie obžalovaného o tom, že žiada, aby sa vykonalo verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Taktiež na verejnom zasadnutí neboli prítomní ani poškodení, bola tam len ich splnomocnená zástupkyňa. V konečných návrhoch potom krajský prokurátor zotrval na písomných dôvodoch okresného prokurátora a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš vo výroku o treste a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obhajca obžalovaného vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že v konečnom dôsledku obžalovaný uznal nesprávnosť svojho konania a v podstate len z opatrnosti podali odvolanie, keďže okresný prokurátor sa domáhal nepodmienečného trestu odňatia slobody, obžalovaný riadne pracuje, doposiaľ nebol súdne trestaný, žije s priateľkou, vedie usporiadaný rodinný život a preto v prípade odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody, by došlo k závažnému zásahu do jeho normálneho života, preto požiadal, aby krajský súd v prípade rozhodovania o podaných odvolaniach bol voči obžalovanému zhovievavý. Splnomocnenkyňa poškodených v záverečnom návrhu uviedla, že nárok obidvoch poškodených je dôvodný, bol podaný v zákonom stanovenej lehote, mal o ňom už rozhodnúť prvostupňový súd a keď tak nerozhodol, rozhodol nesprávne a preto navrhla, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody obidvom poškodeným tak, ako si ju títo uplatnili. Na podklade podaných odvolaní krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj všetky odvolanie dotýkané chyby a dospel k záveru, že odvolanie poškodených V. V. a Q. B. je dôvodné a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného V. B. dôvodné nie sú. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané při uznaní viny obžalovaného, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, kde obžalovaný namietal konanie v nutnej obrane. Z odôvodnenia rozsudku je potom zrejmé, ako sa okresný súd s týmito dôkazmi vysporiadal, prečo tvrdeniam obžalovaného neuveril a prečo v konečnom dôsledku rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný V. B. sa dopustil skutkov tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba. Správne vo veci rozhodol okresný súd aj keď za takéto konanie obžalovanému neuložil nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako je to uvedené v § 155 ods. 1 Tr.zák., ale použil zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 2 Tr.zák., keďže išlo len o pokus zločinu a obžalovaný V. B. doposiaľ ešte súdne trestaný nebol. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto dôvodoch žiadne pochybnosti a úvahy a závery súdu prvého stupňa si potom v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolania procesných strán, k týmto krajský súd uvádza nasledovné. V prípade obž. V. B. tak, ako je to už vyššie uvedené, sa jedná o páchateľa, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol, je zrejmé, že pracuje a v danom konkrétnom trestnom prípade ide o jeho prvé vybočenie z normálneho spôsobu života. Taktiež je zrejmé, že obžalovaný spáchal len pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr.zák. Za týchto okolností je potom správny postup okresného súdu, ak pri ukladaní trestu obžalovanému tento znížil pod zákonom stanovenú dolnú hranicu a to aj za použitia § 39 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. Aj podľa názoru krajského súdu na nápravu a prevýchovu obžalovaného postačuje aj prísny podmienečný trest odňatia slobody s povinnosťou zároveň v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nahradiť poškodeným stranám spôsobenú škodu. S odvolaním obžalovaného sa krajský súd nemohol stotožniť, keďže tak ako to aj správne konštatoval v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, konanie obžalovaného nevykazovalo známky nutnej obrany, keďže je zrejmé, že on napadol poškodených už potom, keď títo odchádzali z diskotéky preč, pričom najprv päsťou napadol poškodeného V. a aj bez toho, aby ho niekto iný napádal, zobral do ruky teleskopický obušok a napadol aj poškodeného B.. Takéto konanie preto nie je možné u obžalovaného kvalifikovať ako postup v nutnej obrane, keďže útok, o ktorom on hovoril, už skončil a obaja poškodení od neho odchádzali preč. Za týchto okolností sa preto ani krajský súd nestotožnil s názorom obhajoby, že súd mal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, keď mal jeho konanie kvalifikovať ako konanie v nutnej obrane. Pokiaľ ide o odvolania poškodených, je zrejmé, že tu okresný súd zásadným spôsobom pochybil. Obaja poškodení vypovedali ešte predtým, ako sa boli oboznamovať s výsledkami vyšetrovania, že žiadajú od poškodeného náhradu škody a to podľa bodového ohodnotenia znalca, ktorý ohodnotil ich zranenia a presne aj určil výšku škody, ktorú týmito zraneniami utrpeli. Okresný súd sa však s týmto nárokom poškodených vôbec nevysporiadal, ani nerozhodol o tom, či je zákonný alebo nie je zákonný, či ich odkáže na občianske právne konanie, alebo o ich nárokoch rozhodne tak, že im ich prizná, kde ani v odôvodnení rozsudku sa s takouto skutočnosťou nevysporiadal. Krajský súd po preskúmaní trestného spisu zistil, že nárok poškodených je správny a zákonný, naviac keď obžalovaný bol odsúdený za spôsobenie ublíženia na zdraví poškodeným. Keďže nárok poškodených bol v tomto smere riadne preukázaný, nebolo o ňom pochybností, krajský súd vo výroku o náhrade škody zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 287 ods. 1 Tr.por. rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodeným V. V. a Q. B. škodu tak, ako si ju títo uplatnili, pričom výrok o náhrade škody poškodeným stranám Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni zostal nezmenený. Z týchto dôvodov preto krajský súd zamietol odvolania okresného prokurátora a obžalovaného V. B. podľa § 319 Tr.por. a odvolaniu poškodeného V. V. a Q. B. vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.