Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010169 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215010169.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovanej H. H., stíhanej pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. 09. 2016, o odvolaní obžalovanej H. H. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/75/2015 zo dňa 04.04.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej H. H. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtší, sp.zn. 9T/75/2015 zo dňa 04.04.2016 bola obžalovaná H. H. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože dňa 23.08.2012 v Bušinciach vylákala od svojho priateľa H. D., nar. XX.XX.XXXX finančnú hotovosť vo výške 3 000,-€, ktorú hotovosť v uvedený deň vybral zo svojho osobného účtu č. XXXXXXXXXX v J. L. R., pobočka B., pod zámienkou, že musí zaplatiť nedoplatky pre sociálnu poisťovňu, prisľúbila mu, že uvedenú pôžičku mu bude pravidelne mesačne splácať, hoci vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov, poškodenému z pôžičky nezaplatila ani jednu mesačnú splátku, hoci ju vyzval k úhrade celej pôžičky, toto do dnešného dňa nespravila, čím spôsobila poškodenému H. D. škodu vo výške 3 000,-€. Obžalovanej za to súd uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pričom jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súčasne jej uložil povinnosť nahradiť poškodenému H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F.F., škodu vo výške 3 000,-€. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení zahlásila odvolanie obž. H. H., ktoré aj dodatočne písomne odôvodnila. V odôvodnení odvolania v podstate uviedla, že v prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku nepriznala a jeho spáchanie popierala od samého začiatku. V čase, keď si poškodený bral úver, žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili a uhrádzali jednotlivé náklady. V minulosti sa stalo, že jej priateľ H. D. požičal peniaze, tieto však vždy poukázal na bankový účet, nikdy obžalovanej žiadnu pôžičku nedal v hotovosti a popierala pôžičku vo výške 3 000,-€. Ako finančná poradkyňa sprostredkovala viacero úverov pre poškodeného, ktorý si prefinancoval nevýhodné úvery z minulosti. Svoje nedoplatky v sociálnej poisťovni vyrovnala z pôžičky, ktorú jej požičal svedok M., ako aj z financií od matky, ktorá predala pozemky v predchádzajúcich rokoch a mala nejaké úspory. Bola len zhoda náhod, že nasledujúci deň ako poškodený vybral peniaze z poskytnutého úveru, uhrádzala časť nedoplatkov v sociálnej poisťovni. S týmito argumentmi sa okresný súd vôbec nevysporiadal. Ak by poškodený naozaj chcel požičať peniaze, urobil by to v tomto prípade rovnako, ako v minulosti a to prevodom na účet a určite nie pred jeho známymi, ktorí svedčili v jeho prospech. Pokiaľ ide o svedkov, ktorí svedčili v prospech poškodeného, jedná sa o svedkov zo sociálne slabšej komunity obyvateľov, ktorí poškodenému chodia vypomáhať, často ich hostí alkoholom a platí načierno, preto ich výpovede boli účelové v snahe pomôcť poškodenému. Svedčia o tom výpovede týchto svedkov, ktoré sa nezhodujú, rozchádzajú sa v podstatných faktoch, či už v rámci prípravného konania alebo aj pred súdom. Aj na samotné výsluchy pred súdom boli tieto osoby privezené poškodeným a to jeho vozidlom. V závere odvolania obžalovaná poukazuje na to, že je nevinná a zo strany poškodeného došlo k účelovému obvineniu jej osoby. Poškodený ju krivo obvinil zo spáchania tohto skutku a to preto, lebo sa k nemu už nechcela vrátiť ako jeho priateľka - družka. Z uvedeného dôvodu navrhla krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť tak, že ju spod obžaloby oslobodí. Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedla, že poškodený v minulosti požičal obžalovanej peniaze priamo na jej účet, je nelogické, aby pri tejto pôžičke prevzala finančnú hotovosť. Obvinenia zo strany poškodeného sú vo vzťahu k obžalovanej účelové, pretože ukončila vzťah medzi nimi a nechcela sa k nemu vrátiť. Z toho dôvodu obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaná sa na verejné zasadnutie nedostavila, prostredníctvom svojej obhajkyne doručila krajskému súdu žiadosť o konanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti, ktorú súd založil do spisu. Z uvedeného dôvodu vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej H. H. nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí poškodeného H. D., svedkov J. C., H. C., čiastočne tiež výpoveďou svedka Y. V., ako aj s listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a to zápisnicami o konfrontáciách, výpisom z účtu J. banky R., správou z ÚPSVaR, správou Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Veľký Krtíš, správou Okresného súdu Veľký Krtíš ohľadne exekučných konaní, ako aj osobitnými dokladmi obžalovanej, na základe ktorých súd uznal obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 , 2 Tr.zák. V tomto smere krajský súd nemohol prihliadnuť na obhajobu obžalovanej, keďže zo spáchania uvedeného skutku ju usvedčoval samotný poškodený H. D., ktorý potvrdil, že obžalovanej požičal 3 000,- €, ktorú pôžičku mala splácať po 300,-€ mesačne, keďže mala dostať dobre platenú prácu. Výpoveď poškodeného potvrdili aj svedkovia J. C. a H. C., ktorí v lete v r. 2012 boli u poškodeného na návšteve a na stole na terase videli peňaženku s väčšou sumou peňazí, ktoré boli určené pre obžalovanú ako pôžička. Svedok C. k tomu uviedol, že išlo o sumu 3 000,-€, ktorú mala obžalovaná splácať podľa jej možností mesačne. V tejto súvislosti však pred svedkami neboli podpisované žiadne doklady o pôžičke. Peňaženku s peniazmi na terase u poškodeného videl aj svedok Y. V.. Aj on uviedol, že to boli peniaze pre obžalovanú. V tomto smere odvolací súd neprihliadol k námietkam obžalovanej, že výpovede týchto svedkov boli účelové, a preto ich spochybňovala. Krajský súd k týmto výpovediam svedkov uvádza, že svedkovia obžalovanú usvedčovali už v prípravnom konaní vo svojich jednotlivých výpovediach, na ktorých zotrvali aj pri konfrontáciách a na hlavnom pojednávaní. Všetky výpovede uvedených svedkov boli vykonané procesným spôsobom, teda pred samotným výsluchom boli riadne poučení o trestnoprávnej zodpovednosti v prípade uvádzania nepravdivých skutočností. Napriek tomu v podstatných skutočnostiach svedkovia vypovedali to isté. Preto odvolací súd neprihliadol na námietku obžalovanej pokiaľ ide o spochybňovanie ich svedeckých výpovedí. Navyše výpovedi poškodeného D. zodpovedal aj samotný výber z jeho účtu finančnej čiastky 3 000,-€ a to dňa 23.08.2012. Ďalej odvolací súd nemohol prihliadnuť ani k výpovedi svedka R. M., ktorý mal požičať obžalovanej finančné prostriedky na uhradenie dlhu sociálnej poisťovni. V tomto smere okresný súd správne vyhodnotil jeho výpoveď ako nevierohodnú, keďže išlo o svedka, voči ktorému sú vedené exekučné konania pod sp.zn. 4Er/159/2010 a 4Er/755/2013, ktoré doposiaľ nie sú skončené. Preto aj odvolací súd mohol odôvodnene vyhodnotiť výpoveď tohto svedka ako irelevantnú, keďže sa nezakladala na reálnych skutočnostiach. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že poškodený v minulosti požičiaval peniaze obžalovanej, čo mal súd preukázané aj z dôkazov a to z civilného konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš ohľadne pôžičiek pre obžalovanú vo výške 8 300,-€ a 16 000,-€. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodeného D. za vierohodnú a uveril jej. Vzhľadom na vykonané dôkazy musel vyhodnotiť obhajobu obžalovanej ako účelovú, ktorá mala obžalovanú zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Prvostupňový súd preto správne uznal vinu obžalovanej z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák. , pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila a tým že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak väčšiu škodu. Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanej, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré je podľa zákona povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovanej, ako aj možnosti jej nápravy a pomery. V tomto smere okresný súd výrok o uloženom treste v napadnutom rozsudku primerane odôvodnil s poukazom na osobu obžalovanej , ktorá bola doposiaľ 1-krát súdne potrestaná, avšak v jej prípade sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená. V mieste bydliska je hodnotená kladne, pričom okresný súd správne priznal obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Tr.zák. a preto ukladal trest obžalovanej v rozmedzí trestnej sadzby 1 až 5 rokov. Obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý považoval z hľadiska generálnej, tak individuálnej prevencie za dostatočný, pričom výkon uloženého trestu jej podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu dvoch rokov. Takto uložený trest odvolací súd považuje za primeraný a zákonný. Pokiaľ ide o náhradu škody, súd obžalovanej uložil povinnosť poškodenému H. D. nahradiť škodu vo výške 3 000,-€ , ktorú mal vykonaným dokazovaním preukázanú a ktorú si poškodený riadne a včas v trestnom konaní uplatnil. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné. Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovanej H. H. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.