Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010198 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215010198.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 6. apríla 2016, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 22.02.2016 sp.zn. 9T/87/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného I. K. za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 27.02.2014 vo Veľkom Krtíši v predajni ELEKTRO ZOLO na ul. Nemocničnej č. 8, v snahe získať neoprávnený finančný prospech uzatvoril so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 449,- Eur na nákup televízora zn. LG typ 50PN450B, pričom do zmluvy uviedol nepravdivý údaj, že je zamestnaný na dobu neurčitú v spoločnosti Technogym E.E. s.r.o. so sídlom v Bratislave, Alstrová 202, s čistým mesačným príjmom 500,- Eur, pričom v tejto spoločnosti nebol nikdy zamestnaný a v tom čase nemal žiadny príjem, poskytnutý úveru sa zaviazal splatiť v pravidelných 12-tich mesačných splátkach po 47,28 Eur počnúc od 27.03.2014, z ktorých neuhradil ani jednu splátku, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, škodu vo výške 449,- Eur. Za to bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na dva roky. Následne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 01.10.2014 sp.zn. 9T/91/2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, § 212 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka za použitia ust. § 41 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák., za súčasného zrušenia všetkých rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany, škodu v sume 449,- Eur a so zvyškom nároku bola táto poškodená strana podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaná na občianske súdne konanie. V zákonnej lehote podali proti tomuto rozsudku odvolania okresný prokurátor a aj obžalovaný I. K.. Okresný prokurátor sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku a jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejedanie a rozhodnutie. V dôvodoch sťažnosti poukazuje na nezákonný postup súdu prvého stupňa pri výroku o treste, keďže súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval zákonné zásady na ukladanie trestu a nebral dôsledne v úvahu od predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného, predčasne rozhodol aj o súhrnnom treste. Poukázal na to, že prejednávaného skutku sa dopustil obžalovaný 27.02.2014, teda skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 01.10.2014 sp.zn. 9T/90/2014, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka, teda lehota plynula do 01.10.2015. Súd prvého stupňa rozhodoval na hlavnom pojednávaní 22.02.2016, po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozsudkom 9T/91/2014, súd teda rozhodol predčasne, pretože mal ukladať trest vo vzťahu k prejednávanej veci toho istého súdu sp.zn. 9T/87/2015 a vyčkať na jeho právoplatnosť a následne sa zaoberať otázkou, či sa I. K. osvedčil alebo neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci 9T/91/2014 z 01.10.2014. Teda až po vyriešení predbežnej otázky sa obžalovaný K. osvedčil v skúšobnej dobe, bude môcť pristúpiť k ukladaniu trestu za prejednávanú trestnú činnosť. Krajský súd z odvolania obžalovaného zistil, že tento napáda rozsudok vo výroku o vine, pokiaľ bol obžalovaný uznaný z prečinu úverového podvodu a súčasne považuje za nezákonný aj výrok o súhrnnom treste súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru nemôže ísť o úverový podvod, resp. nie je možné vyžadovať splnenie podmienok na poskytnutie úveru, keď z obsahu spisu nie je zrejmé, o aké podmienky v danom prípade ide, pretože zo skutkovej vety je zrejmé len to, že uviedol nepravdivý údaj, že bol zamestnaný. Z inej skutkovej okolnosti nevyplýva, že existencia pracovného pomeru je základnou podmienkou pre poskytnutie úveru. V ďalšom poukázal na znenie zákona č. 129/2010 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého len ten subjekt môže poskytovať spotrebiteľské úvery, ktorý je zapísaný v registri veriteľov, poskytujúcich spotrebiteľské úvery Národnej banky Slovenska. Tieto skutočnosti doposiaľ vykonaným dokazovaním neboli dostatočne preukázané, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, za účelom objasnenia podmienok spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Zb. zákonov a hlavne úpravy v § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru základné náležitosti pre poskytovanie spotrebiteľského úveru poškodená strana vôbec nemala, keďže nebola uvedená v registri veriteľov, poskytujúcich spotrebiteľské úvery NBS a ak pre takéto činnosti poškodená strana nemala splnené podmienky v zmysle uvedeného zákona, nemôže byť potom skutok kvalifikovaný ako v obžalobe, resp. súdom. Taktiež z hľadiska subjektívnej stránky, trestná činnosť skúmaná, preukázaná nebola, v zmysle úmyslu, súd mal skúmať, že či vôbec mohol uviesť do omylu veriteľa, pretože tomuto nič nebráni skúmať ekonomické postavenie dlžníka a zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, že eventuálne nezapojenie sa do pracovného procesu je základnou podmienkou pre poskytnutie úveru. On úver nevylákal, mal oň záujem a mal jasne určený spôsob, ako ho bude splácať, rodinné podmienky mu však následne takýto postup a plány prekazili. V ďalšom poukazuje na to, že trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom 9T/91/2014 vykonal a potom neprichádza v úvahu uloženie súhrnného trestu bez toho, aby sa rozhodlo, ako s pôvodne uloženým trestom bude naložené, resp. rozhodnuté prvostupňovým súdom. Z týchto dôvodov potom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pritom zistil, že odvolania obidvoch odvolateľov sú dôvodné. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol predčasne, skôr ako mal dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie jednak vo výroku o vine a následne aj vo výroku o treste v takom rozsahu, ako ho napádajú vlastne odvolatelia. Je nesporné, že súd prvého stupňa mal vykonať dokazovanie v širšom rozsahu podľa § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Je zrejmé a v tejto časti uznáva odôvodnenie odvolania podaného obžalovaným i okresným prokurátorom, že súd pre predmetnú kvalifikáciu skutku nemá dostatok podkladov, preveroval len dôkazy, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného a nezaoberal sa dôkazmi, ktoré by mohli dôslednejšie preveriť a potvrdiť prípadne jeho obhajobu, prednášanú v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Takýmto postupom by vec mala byť dostatočne objasnená aj z pohľadu objektívnej a subjektívnej stránky predmetného trestného činu, vrátane motívu konania obžalovaného, súvisiaceho so subjektívnou stránkou jeho konania, či už vo forme úmyslu priameho alebo nepriameho, prípadne nedbanlivostného konania, ktorých objasnenie skutočností má vplyv na právne posúdenia a následne aj výmeru trestu pri rozhodovaní v konkrétnej veci. Je nesporné pochybenie súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide o predčasné rozhodovanie vo vzťahu k súhrnnému trestu, keď súd prvého stupňa ukladal trest v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a súdnym výkladom týchto ustanovení, hlavne ust. § 42 ods. 1,3, podľa ktorých ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie. V tejto súvislosti odvolací súd musí poukázať na súdny výklad týchto zákonných ustanovení o súhrnnom treste, kde nad rámec podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach Trestného zákona § 41, § 42 Tr. zák. Treba brať v úvahu, že súhrnný trest prichádza v úvahu pri súbehu viacerých trestných činov, ktoré by boli posudzované v zmysle § 41 Tr. zák. a bol mu ukladaný úhrnný trest za najprísnejšie trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov, nebyť toho, že jeden zo skutkov a trestných činov sa stal skôr, ako iný, za ktorý už prebehlo trestné stíhanie a súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok. Ak zistí súd, že vynesený rozsudok nie je ešte právoplatný, pritom skutky sa zbiehajú z hľadiska časovej následnosti bez toho, aby tento súbeh bol prerušený vynesením ešte iného právoplatného rozsudku, pričom nie je rozhodujúce, ktorý súd takýto rozsudok vyniesol, z hľadiska jeho stupňa, musí však ísť o súd v hierarchii súdov Slovenskej republiky. Aj judikatúrou je už vyriešené ešte z počiatkov účinnosti predchádzajúceho trestného kódexu, ktorý v podstate zhodne upravuje otázku súhrnného trestu ako Trestný zákon účinný od 01.01.2006, že pokiaľ rozsudok už vynesený nenadobudol právoplatnosť, súd, ktorý rozhoduje časovo neskôr (ide o tento prípad), počká, kým skorší rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Teda pri riešení súhrnného úhrnného, prípadne spoločného trestu je potrebné dôsledne preverovať a hodnotiť najmä nevyhnutné podklady pre takéto rozhodnutie z pohľadu právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí v okamihu spáchania trestného činu a takýto časový okamih je potom kľúčovým pre posúdenie a kvalifikovanie konania ako súbehu a jeho trestania v zmysle § 41, § 42 Tr. zák., prípadne recidívy podľa § 38 ods. 5,6 Tr. zák., resp. nepravej recidívy podľa § 43 Tr. zák. Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v zmysle vysvetlenia ako podkladu pre rozhodnutie v otázke viny, právneho posúdenia predmetného skutku a následne z právneho rozhodnutia o prípadnom súbehu trestných činov, prípadne vrátane nevyhnutnej náležitosti vysporiadania sa s predbežnou otázkou vo vzťahu k tomu rozsudku a odsúdeniu, v rámci ktorého uložený trest už bol vykonaný, v tomto prípade podmienečný trest a predbežná otázka stojí v nevyhnutnosti riešenia otázky osvedčenia, prípadne neosvedčenia sa odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. Takto by postupoval zrejme len za predpokladu, že sa preukáže v prebiehajúcom konaní, spred ktorého skutkom a vynesením rozsudku bol spáchaný skutok teraz posudzovaný v tejto veci, bude obžalovaný oslobodený, resp. sa prispôsobiť aj z pohľadu ukladania trestu za zbiehajúce sa trestné činy podľa už uvedených alternatív súhrnného, úhrnného ďalšieho trestu a podobne. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, odvolací súd by prípadným dokazovaním nahradil činnosť súdu prvého stupňa, okrem toho samotný rozsudok súdu prvého stupňa je v podstate nepreskúmateľný a takúto procesno-právnu chybu v zmysle nerešpektovania ust. § 2 ods. 10,12 a § 168 ods. 1 Tr. por. pri písomnom vyhotovení a odôvodnení rozsudku, odvolací súd v žiadnom prípade napraviť nemôže. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.