Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/752/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201682 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215201682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. E. č. XXX, proti odporkyni R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/152/2015-36 zo dňa 12. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 100 € na sumu 70 € počnúc 01. 04. 2015, ktorú je navrhovateľ povinný platiť vždy do 25. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám odporkyne a vo zvyšku návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Uvedeným rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 6P/102/2009-31 zo dňa 15. 10. 2009 vo výroku o výživnom pre odporkyňu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane navrhovateľa nastala podstatná zmena pomerov, ktorá zníženie vyživovacej povinnosti odôvodňuje. Mal za preukázané, že navrhovateľ v predchádzajúcom období dosahoval príjem v roku 2009 vo výške 470,89 €. Navrhovateľovi sa však zhoršil zdravotný stav, podrobil sa operácii medzistavcovej platničky dňa 07. 04. 2015 a od 10. 03. 2014 je práceneschopný, v dôsledku čoho predstavujú príjem navrhovateľa len nemocenské dávky a invalidný dôchodok. Okrem poklesu príjmu u navrhovateľa došlo i k rastu nákladov na nákup liekov. V dôsledku toho okresný súd vyvodil právny záver, podľa ktorého zhoršenie zdravotného stavu a s tým spojený pokles príjmu je objektívnou okolnosťou, ktorá neumožňuje, aby si navrhovateľovi plnil vyživovaciu povinnosť tak, ako v predchádzajúcom období. Zdôraznil, že nejde o stav zavinený navrhovateľom, ale jeho zdravotné problémy majú dlhodobejší ráz. Napriek tomu, že okresný súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, o výške zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni rozhodoval i s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda prihliadal nielen na možnosti a schopnosti povinného, ale aj na odôvodnené potreby oprávneného - odporkyne. Odporkyňa je t. č. naďalej študentkou a súd sa stotožnil s opodstatnenosťou jej výdavkov na bývanie, stravu, nájom ako i cestovné výdavky, výdavky spojené so štúdiom a nákupom školských pomôcok. Nepovažoval za sporné, že odôvodnené potreby odporkyne prevyšujú možnosti navrhovateľa, avšak životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne každého rodiča a nateraz objektívne nie je v možnostiach navrhovateľa, aby si zabezpečil vyšší príjem. S prihliadnutím na tieto skutočnosti preto dospel k záveru, že navrhovateľ je schopný podieľať sa na vyživovacej povinnosti odporkyne v rozsahu 70 € mesačne s tým, že naďalej trvá aj vyživovacia povinnosť matky voči odporkyni, ktorá deficit v uspokojení potrieb odporkyne môže do zvýšenia príjmu otca dočasne kompenzovať. Je aj na odporkyni, aby táto mobilizovala vlastné schopnosti a vynaložila úsilie potrebné na to, aby výpadok príjmu z výživného kompenzovala a zabezpečila si aspoň sčasti iný zdroj príjmu, napr. vlastnou pracovnou činnosťou v rozsahu ako jej to umožní plnenie školských povinností. Na záver okresný súd zdôraznil, že v prípade zmeny pomerov na strane rodičov alebo dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby opätovne došlo k zmene úpravy výživného na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválnej súdom v zmysle § 163 O. s. p.. Keďže okresný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel v celom rozsahu, pretože v jeho pomeroch nenastala zmena, ktorá by odôvodnila zníženie výživného o 50 %, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p. ) odvolanie navrhovateľ. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni na sumu 50 € mesačne s poukazom na to, že mu bol priznaný invalidný dôchodok - čiastočný invalidný dôchodok a iné príjmy nemá. Na záver uviedol, že t. č. chce požiadať o plný invalidný dôchodok, pričom dovtedy nemá nárok na nemocenské dávky. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nemá žiaden príjem. Jej mesačné náklady na štúdium sú vo výške 300 € mesačne a v rámci konania zdokladovala všetky náklady, ktoré má. Matka jej mesačne prispieva sumou okolo 200 € a hradí jej poistku aj všetky poplatky spojené so štúdiom, rovnako jej v prípade potreby finančne vypomáhajú aj starí rodičia. Má záujem pokračovať v štúdiu, pričom chápe súčasný zdravotný stav svojho otca, avšak očakáva, že ten tak isto v pozícii otca chápe, že bez jeho finančnej pomoci bude ďalšie pokračovanie jej štúdia pre ňu nemožné. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie navrhovateľa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny. Výroky, ktorými okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na sumu 70 € mesačne od 01. 04. 2015, ktorú je navrhovateľ povinný platiť vždy do 25. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám odporkyne a ktorým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6P/102/2009-31 z 15. 10. 2009 vo výroku o výživnom pre odporkyňu, neboli odvolaním navrhovateľa napadnuté, preto v zmysle § 206 ods. 2 O. s. p. zostávajú nedotknuté. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pri zmene pomerov musí súd podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov, ktoré u oprávneného narastajú úmerne jeho veku. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i vzhľadom na námietky navrhovateľa v odvolacom konaní uvádza nasledovné : Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil v súlade s princípmi formálnej logiky. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedol, že návrh navrhovateľa považoval za dôvodný vzhľadom na pokles jeho príjmu v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, čo je objektívnou okolnosťou, ktorá neumožňuje, aby si navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť rovnako ako v predchádzajúcom období. Prihliadal však nielen na pokles tohto príjmu u navrhovateľa, ale musel prihliadať i na odôvodnené potreby odporkyne v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto návrhu navrhovateľa vyhovel len čiastočne a dospel k právnemu záveru, že výživné v rozsahu 70 € mesačne zodpovedá kritériám vyššie uvedeného ustanovenia. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s jeho právnym záverom, podľa ktorého odôvodnené potreby odporkyne momentálne prevyšujú možnosti navrhovateľa, avšak životná úroveň dieťaťa, teda odporkyne sa odvíja od životnej úrovne rodiča - navrhovateľa, u ktorého nateraz objektívne nie v jeho možnostiach, aby si zabezpečil vyšší príjem. Ak teda okresný súd pri rozhodovaní o znížení výživného prihliadal i na preukázané odôvodnené potreby odporkyne a dospel k záveru, že zníženie výživného je dôvodné na sumu 70 € mesačne s tým, že vo zvyšku návrh zamietol, rozhodol vecne správne. Ak aj navrhovateľ v odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že nemá nárok na nemocenské dávky, k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že nejde o zmenu pomerov trvalého charakteru, ktorá by sama o sebe spochybnila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Sám navrhovateľa zároveň v odvolaní dodáva, že chce požiadať o plný invalidný dôchodok, v dôsledku čoho dôjde k prehodnoteniu jeho čiastočného invalidného dôchodku, ktorý doposiaľ poberal vo výške 210 € mesačne. Z uvedeného teda vyplýva, že v dôsledku zmeny situácie spočívajúcej v strane nároku na nemocenské dávky mu vznikla možnosť žiadosti o plný invalidný dôchodok, ktorý dosiaľ nepoberal, teda naďalej bude poberateľom dávok dôchodkového zabezpečenia a na skutočnosť, že už v určitom časovom období navrhovateľ nemocenské dávky nepoberal, prihliadal i okresný súd pri rozhodovaní o znížení výživného. Pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, bez ohľadu na to, že je ním plnoleté dieťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov, a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni (otca voči dcére) rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Odvolací sú poznamenáva, že vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní matka odporkyne. Naviac, okresný súd dôvodne v závere rozhodnutia konštatoval, že nie je v možnostiach navrhovateľa, aby sa podieľal na plnení vyživovacej povinnosti v rozsahu, ktorý by postačoval na uspokojenie všetkých opodstatnených potrieb odporkyne, preto je i na nej samotnej, aby vynaložila úsilie potrebné na to, aby výpadok príjmu z výživného kompenzovala a zabezpečovala si aspoň sčasti iný zdroj príjmu, napr. vlastnou pracovnou činnosťou v rozsahu ako jej to umožní plnenie školských povinností. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol vrátene súvisiaceho výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. O trovách konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, tieto jej zo spisu nevyplývajú. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.