Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/496/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202765 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215202765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XX, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Vrškom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Slovenská republika, v zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 7 000 € s prísl., na odvolanie žalobcu zo dňa 01. 08. 2016 proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 10C 246/2015-88 zo dňa 17. 06. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom procesný súd zamietol žalobcov návrh o zaplatenie 7 000 € s prísl. a zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.04.2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 7 000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 č. k. 2T/73/03-171 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.11.2003 č.k. 3To/293/03-179 bol prepustený z väzby na slobodu po tom čo bol Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 č. k. 2T/73/03-166 oslobodený spod obžaloby pre trestné činy sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. a vydierania podľa ustanovenia § 235 ods. 1,2 písm. e) Tr. zák. Vo väzbe bol nezákonne 226 dní. Pozbavenie osobnej slobody zanechalo trvalé následky na jeho psychike a na jeho osobnosti v súvislosti s poškodeným dobrého mena. Samotné obvinenie zo sexuálneho trestného činu výrazným spôsobom znížilo jeho osobnosť v očiach obyvateľov obce, kde je doposiaľ braný ako sexuálny delikvent napriek tomu, že bol oslobodzujúcim rozsudkom oslobodený. Pobyt vo väzbe v ňom zanechal hlboké psychické rany keďže bol pozbavený slobody kvôli obvineniu zo sexuálneho skutku, ktorý je aj medzi väznenými považovaný za obzvlášť zavrhnutia hodný skutok a tak mu to bolo aj dávané pociťovať. Už samotné vyšetrovanie skutku bolo nešetrné a boli voči nemu použité aj fyzické ataky. Tieto okolnosti ho výrazne poznačili na celý život a má psychické problémy. Lieči sa v psychiatrickej ambulancii. Odporca k veci udáva. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody na ktorý je potrebné aplikovať predpis č. 58/1969 Zb. Odporca vzniesol námietku premlčania v zmysle § 5 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. a § 23 Zák. č. 58/1969 Zb. Odporca uvádza, že právo na náhradu škody spôsobené rozhodnutím o väzbe sa premlčí za rok odo dňa keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 č. k. 2T/73/2003 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2003 a teda navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody mohol úspešne uplatniť najneskôr 26.11.2004. Navrhovateľ tak urobil až prostredníctvom písomnej žiadosti, ktorá bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 30.08.2013 z čoho plynie jednoznačný záver o tom, že nárok navrhovateľa na náhradu škodu spôsobenej rozhodnutím o väzbe bol uplatnený oneskorene po uplynutí premlčacej doby podľa § 23 Zák. č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v trestnej veci ho pôvodne zastupoval JUDr. Barcík s ktorým nebol spokojný, potom ho zastupoval JUDr. Zvara. Po jeho zastúpení bol v krátkom čase z väzby prepustený a neskôr bol oslobodený. Vo väzbe to bolo s povesťou pedofila ťažké, utrpel tam rôzne psychické aj fyzické zranenia. Od väčších zranení ho uchránil jeho kamarát ktorý bol boxer. Počas jeho neprítomnosti ho opustila družka s dvomi deťmi čo psychicky veľmi zle znášal. Po prepustení z väzby sa k nemu vrátila. Už pri vyšetrovaní utrpel fyzické násilie od jedného policajta, ktorý ho zbil dvomi pelendrekmi. Zároveň mu dal podpísať papier, že ho nezbil. Už počas súdneho konania v trestnej veci žiadal uvedenie do zápisnice, že žiada o náhradu škody ale zo strany sudcu aj prísediacich sa dočkal akurát posmechu. JUDr. Zvara ho zastupovať v tejto veci nechcel pretože nemal peniaze. Napísal do Štrasburgu, kde mu odpísali, že nevyčerpal doposiaľ všetky možnosti. Psychické problémy mal aj pred väzbou nie až také veľké, rozvinulo sa to až počas väzby. Ujma sa uňho prejavuje tým spôsobom, že v dedine kde býva sa naňho veľmi zle pozerajú. Rodičia schovávajú malé deti a všetci sú presvedčení o tom, že stále je pedofilom. Problémy má aj v rodine, družka si našla milenca a zostávajú spolu len kvôli deťom. Odmieta ho aj jeho vlastná rodina aj ona verí, že je pedofil. Zdôrazňuje, že väzba nebola oprávnená ani dôvodná. Jeho advokát nič neurobil aj keď žiadal o predvedenie pred lekára, aby sa potvrdilo fyzické násilie na ňom spáchané. Trpí psychickou ujmou, bola ponížená jeho dôstojnosť, porušené jeho ľudské práva. Zhoršil sa jeho zdravotný stav odkedy došiel z väzby, je uznaný za čiastočne invalidného, žije vo veľmi zlých sociálnych podmienkach v trojizbovom dome býva 19 ľudí a toto je jediná cesta ako prísť k nejakým peniazom a kúpiť deťom nejaký domček. Trpí ťažkými depresiami a jeho meno je všade poškodzované. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s písomnými dôkazmi a to písomným podaním zo dňa 27.04.2015, zápisnicou zo dňa 26.05.2015, podaním právneho zástupcu zo dňa 29.05.2015 spolu s návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.08.2013, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 27.02.2014, rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2T/73/03-166 zo dňa 27.09.2003, nálezom od Y.. F. zo dňa 20.01.2014 a 13.08.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 06.07.2015, správou od Y.. F. zo dňa 21.08.2015, vyjadrením právneho zástupcu zo dňa 07.10.2015, podaním právneho zástupcu zo dňa 27.10.2015 spolu s pracovným posudkom navrhovateľa, žiadosťou navrhovateľa zo dňa 08.01.2016, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.01.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.03.2016, odborným posudkom o invalidite zo dňa 26.01.2016, osobným listom dôchodkového poistenia. Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. Podľa § 23 Zák. č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší test alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ bol vzatý do väzby za skutok, ktorý sa mal stať dňa 27.01.2003. Navrhovateľ bol obžalovaný z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1,2 písm. e) Tr. zák. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 sp. zn. 2T/73/03, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2003 bol navrhovateľ oslobodený. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 21.08.2013, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 30.08.2013. Ministerstvo spravodlivosti vyhodnotilo podanie ako nárok, ktorý bol uplatnený oneskorene po uplynutí premlčacej doby. Súd tak považuje za preukázané, že navrhovateľ splnil niektoré majetkové kritériá potrebné pre uplatnenie nároku na súde. Predovšetkým má súd preukázané, že na navrhovateľovi bola vykonaná väzba na základe rozhodnutia o väzbe. Rovnako má preukázané, že spod obžaloby bol navrhovateľ oslobodený. To znamená a je preukázané, že väzba bola nezákonná. Navrhovateľ splnil aj formálnu podmienku uplatnenia nároku a to tú, že si uplatnil návrh na predbežné prerokovanie nároku u odporcu. Súd je však nútený konštatovať, že tento nárok mal v zmysle § 23 Zák. č. 58/1969 Zb. uplatniť do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2003. Navrhovateľ mal tak možnosť uplatniť svoj nárok do 26.11.2004.Navrhoateľ však svoj nárok uplatnil až 30.08.2013. To znamená takmer deväť rokov po skončení premlčacej doby. Odporca poukázal na skutočnosť, že nárok je premlčaný s tým, že navrhovateľ mal možnosť svoj nárok uplatniť do 26.11.2004. Súd sa s týmto názorom stotožnil a tvrdenia navrhovateľa o tom, že chcel už v súdnom konaní náhradu škody považuje za nepreukázané. Rovnako tvrdenia o tom, že z dôvodu nemajetnosti ho nechcel zastupovať advokát považuje súd za irelevantné. Premlčacia doba je v § 23 cit. zák. uvedená jednoznačne. Súd navrhovateľovi nepriznal nárok nie preto, žeby nesúhlasil so všetkými tvrdeniami o utrpenej morálnej ujme a nemajetkovej škode, ale zamietol ju len z dôvodu premlčania nároku. Premlčacia lehota je lehotou zákonnou a súd ju nemôže odpustiť. Predložené lekárske správy od psychiatra Y.. F., uznanie invalidity a zdravotný posudok považuje súd v tomto konaní za nepodstatné, pretože navrhovateľ jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi terajším zdravotným stavom a pobytom vo väzbe aj z dôvodu istého časového odstupu. Navyše navrhovateľ si v konaní neuplatnil náhradu škody na zdraví kde je však potrebné vyčísliť škodu podľa bodového hodnotenia a to navrhovateľ neurobil. Súd neprihliadol ani na tvrdenia právneho zástupcu, že navrhovateľ nemohol uviesť presný termín kedy došlo k poškodeniu jeho zdravia následkom výkonu väzby pretože poškodenie jeho zdravia následkom výkonu väzby u neho spustilo proces choroby, ktorá mala tendenciu progresu až do tej miery, že sa toto ochorenie stalo diskonfortné a prerástlo až do chronického štádia, ktoré musí byť liečené medikamentózne. Z tohto vyjadrenia súd usúdil, že u navrhovateľa sa zdravotný stav začal zhoršovať po absolvovaní väzby. Navrhovateľ však uviedol, že psychickými problémami trpel už aj v minulosti. Súd však dodáva, že navrhovateľ v priebehu konania nepožiadal o zmenu návrhu s tým, že žiada o náhradu škody na zdraví ale z dôvodu rôznych odkazov a vyjadrení ohľadom zdravotného stavu súd považoval za potrebné aspoň čiastočne sa venovať aj tejto otázke. Ale z dôvodu, že oficiálne navrhovateľ návrh na zmenu návrhu nepredložil súd sa ďalej touto otázkou nezaoberal a dokazovanie zameral v súlade s pôvodne podaným návrhom náhrady nemajetkovej ujmy. Z dôvodu, že považuje nárok navrhovateľa za premlčaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal v konaní plný úspech mal by tak nárok na plnú náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne mu nevznikli preto mu ich súd nepriznal.“ 3. Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Vytýkal súdu, že nebolo umožnené predvolať jeho svedkov a to A.V. a Dr. psychiatričku F.. Tieto osoby by mohli upresniť rozhodnutie okresného súdu. Jeho advokát sa ospravedlnil a nebol prítomný, tak nemal žiadnu šancu sa brániť, alebo aspoň súd odročiť. Žalobca ďalej uviedol, že sa plne odvoláva voči rozhodnutiu za jeho psychickú ujmu na zdraví. 4. Právny zástupca žalobcu v odvolaní naviac uviedol, že súd sa pri rozhodovaní nezaoberal otázkou a rozsahom poškodenia zdravia žalobcu, ktoré bolo zapríčinené jeho nezákonným pobytom vo vyšetrovacej väzbe. Súd sa náležite nevysporiadal s otázkou uznania invalidity a zdravotného posudku a toto súd považoval za nepodstatné, pretože vraj jednoznačne nezameniteľným spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi terajším stavom a pobytom vo väzbe. 5. V časti návrhu na nemajetkovú ujmu si uplatnil náhradu za trvalé následky na jeho psychike. Súd mu vytýkal nedoloženie bodového ohodnotenia v rozsahu poškodenia, prípadne potvrdenia o príčinnej súvislosti medzi jeho následkami a spôsobenou traumou. To urobiť nemohol, pretože na opakovanú výzvu mu ani ošetrujúci odborný lekár takéto ohodnotenie nevydal. Súd nie je viazaný v celom rozsahu návrhom a mohol rozhodovať aj o náhrade škody na zdraví, keďže toto v podstate vyplývalo z konania a z podaných vysvetlení. Súd sa preto s tým mal vysporiadať a teda neúplným vykonaným dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodol nesprávne. 6. Záverom navrhol žalobca napadnutý rozsudok ako nezákonný v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opakované prejednanie. 7. Vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vo výroku vecne správny. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa v odôvodnení na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 10. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol žalobu. Dôvody, pre ktoré tak urobil procesný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 11. K dôvodom podaného odvolania krajský súd naviac uvádza. 12. Odvolanie ako žalobcu, tak aj jeho právneho zástupcu poukazuje na žalobcov zdravotný stav, ktorý mal byť poškodený najmä po psychickej stránke v dôsledku nezákonnej väzby. Je však nepochybné, že v tomto konaní súd nerozhoduje o odškodnení žalobcovho zdravotného stavu, alebo o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 7 000 € (viď žalobný petit). 13. Treba zdôrazniť opomenutie odvolateľa, že o nárokoch za poškodené zdravie už bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 5C 156/2005-44 zo dňa 24. 01. 2006, kde bol návrh zamietnutý. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. 03. 2006. 14. V predmetnom konaní však išlo o náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenú v sume 7 000 €, pričom zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania. 15. Nebolo preto dôvodu, aby sa procesný súd zaoberal napr. obodovaním poškodenia zdravia žalobcu, pretože pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch sa prihliada najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 16. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy, napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Najvyšší súd SR už vyslovil názor, že ide o obsah nároku a nie o premet ochrany, čo robí pre povahu nároku ku rozhodujúce, či sa uplatní právo všeobecný právny inštitút premlčania (RNS 2 Cdo 194/2011). Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky aj pokiaľ ide o premlčanie. 17. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť, alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V tomto prípade za deň začiatku plynutia premlčacej lehoty treba považovať deň, kedy bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní právoplatne oslobodený. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29. 09. 2003 č.k. 2T 73/2003-166 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 11. 2003 sp. zn. 3To 294/2003 bol žalobca (v tom čase obžalovaný) spod obžaloby oslobodený. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 11. 2003. 18. Vzhľadom ku skutočnosti žalovaná strana vzniesla v priebehu konania námietku premlčania nároku v celom rozsahu bolo potrebné sa s touto námietkou vysporiadať. 19. Bez ohľadu na skutočnosť, že písomná žiadosť na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 30. 08. 2013 je potrebné povšimnúť si, že na súde bola žaloba podaná až 27. 04. 2015. 20. Záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku je preto nepochybne správny. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodoval krajský súd s odkazom na ust. § 257 CSP. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože za dôvody hodné osobitného zreteľa je nepochybne treba považovať skutočnosť neoprávnenej väzby žalobcu, ktorý bol v trestnom konaní osobodený. 22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).