Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/235/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203495 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215203495.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 1, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky 1 622,47 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 974 09 Bratislava pod spisovou značkou EX 22910/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/347/2015-18 zo dňa 20.10.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v I. výrokovej vete p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd v I. výrokovej vete exekučné konanie zastavil. V II. výrokovej vete uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. účelne vynaložené trovy exekučného konania v sume 21,78 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 pod sp. zn. SR/16564/09 zo dňa 02.11.2009. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 1Er/12/2010 súd zistil, že uznesením č. k. 1Er/12/2010-22 zo dňa 12.12.2012, právoplatným dňa 28.08.2013, bola exekúcia vedená na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR/16564/09 zo dňa 02.11.2009 zastavená podľa ust. § 57 ods. 1, písm. a) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s poukazom na to, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom vydaným v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje. Konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci patrí medzi procesné podmienky konania a jej zistenie vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi tými istými účastníkmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. V rovine exekučného konania platí, že o prekážke veci právoplatne rozhodnutej, možno z hľadiska pojmu „totožná vec“ hovoriť vtedy, pokiaľ je navrhovaná exekúcia na totožný predmet exekúcie vo vzťahu medzi tými istými účastníkmi a pre tú istú pohľadávku vyplývajúcu z totožného exekučného titulu. V prejednávanej veci ide jednoznačne o rovnaký predmet konania, vychádzajúc z rovnakého tvrdeného skutkového stavu medzi rovnakými účastníkmi, aký bol uplatnený v predchádzajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 22910/15 zastavil. O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 1 v spojení s ust. § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku a Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekučného konania v sume 21,78 eur. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2, písm. b), f), a) v spojení s § 221 ods. 1, písm. d) O.s.p.. Dôvody odvolania oprávneného sa vzťahovali k posúdeniu prekážky konania res iudicata súdom dotýkajúc sa II. výrokovej vety o legitimite nároku na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi ako výroku závislého. Oprávnený označil postup súdu prvého stupňa nad rámec zverenej právomoci, pričom konaním súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ako uviedol, po podaní návrhu na vykonanie exekúcie legitímne očakával postup exekučného súdu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, napriek tomu súd o návrhu súdneho exekútora o udelenie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.01.2013 a 7Cdo 57/2012, z ktorých vyplynul nesprávny postup súdov nižších stupňov, ktoré v procesnej situácii, v ktorej neboli procesné podmienky pre takýto postup, nerozhodovali podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2, § 219 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu v I. výrokovej vete potvrdil. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 pod sp. zn. SR 16564/09 zo dňa 02.11.2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 01.10.2008. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 1Er/12/2010, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 1Er/12/2010 mal odvolací súd preukázané, že oprávnený podal v roku 2009 proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd v tejto veci vydal dňa 14.01.2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5610 016185*. Uznesením č. k. 1Er/12/2010-22 zo dňa 12.12.2012 okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41CoE/139/2013-51 zo dňa 18.06.2013 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2013. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd ešte pred postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 1Er/12/2010, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/347/2015 ten istý oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 02.11.2009 pod sp. zn. SR 16564/09 rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave IČO: 35 922 761, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 07.12.2009 a vykonateľnosti dňa 10.12.2009. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/12/2010 bola exekúcia podľa § 57 ods. 1, písm. a Exekučného poriadku právoplatne zastavená s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Keďže v exekučnom konaní už bol právoplatne konštatovaný uvedený nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať, a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3 O.s.p. nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v I. výrokovej vete podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.