Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010048 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216010048.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v trestnej veci proti obžalovanej O. Z., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. f), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a iné, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 21. septembra 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 08.06.2016, sp.zn. 9T/18/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Označeným rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/18/2016 zo dňa 08.06.2016 bola obžalovaná O. Z. podľa § 285 písm. a) Tr. por. - nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná - zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. f) Tr. zák., ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. e) Tr. zák. a podľa § 285 písm. b) Tr. por. - skutok nie je trestným činom - zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.v plnom rozsahu oslobodená spod obžaloby, ktorou jej bolo kladené za vinu, že dňa 22. 07. 2015 v presne nezistený čas medzi 09,00 h a 10,00 h v obci F., bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti C. Z. a užívateľky rodinného domu J. H., ktorá je jej matkou, vošla do rodinného domu č. XXX cez riadne uzamknuté dvere tak, že tieto si odomkla s pravým kľúčom, ktorý našla v skrýši neďaleko vchodových dverí, kde ho J. H. ukryla, následne vošla do tohto domu, ktorý bol v tom čase prázdny a riadne obývaný, tento prehľadala a zo skrinky v obývacej miestností odcudzila z peňaženky finančnú hotovosť vo výške 840,- Eur v rôznych bankovkách nezistenej nominálnej hodnoty, tieto si ponechala pre svoju potrebu, z rodinného domu odišla, riadne ho uzamkla a kľúč odložila na pôvodné miesto, pričom uvedeným konaním spôsobila J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX škodu vo výške 840,- Eur a C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. R. XXX/XX, C. J. nevznikla žiadna škoda, pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že dňa 30.01.2015 jej bola uložená bloková pokuta v sume 20,- Eur príslušníkom OO PZ Košice - Sever blokmi č. G 0316931-0316932 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb., kde sa dopustila drobnej krádeže v obchodnom dome Tesco Extra Košice, na ul. Trolejbusová č. l/A. Košice, čím mala spáchať zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. e) Tr. zák. zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. I, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 08.06.2016 po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor, pričom také svoje odvolanie odôvodnil písomným podaním zo dňa 02.08.2016, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa v rovnaký deň. V jeho dôvodoch argumentoval predovšetkým tým, že napadnutý rozsudok nemožno považovať za zákonný, keďže na jednej strane súd prvého stupňa rozhodol tak, že obžalovanú zo skutku, pre ktorý bola podaná na ňu obžaloba, ju oslobodil podľa § 285 písmeno a) Tr. por. (za zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno f), odsek 4 písmeno b) Tr. zák.) a súčasne súd o tom istom skutku rozhodol tak, že obžalovanú oslobodil podľa § 285 písmeno b) Tr. por. (za zločin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Tr. zák.). Je potrebné uviesť, že obžalovaná vyššie uvedené zločiny spáchala v jednočinnom súbehu, teda jedným skutkom. Predmetný rozsudok súdu považujem za zmätočný, keďže o jednom skutku súd rozhodol tak, že sa skutok nestal a súčasne o tom istom skutku rozhodol súd tak, že skutok - skutkový dej uvedený v obžalobe sa síce stal, ale skutok nie je trestným činom. Takéto rozhodnutie súdu možno považovať za zmätočné. Ďalej prokurátor zvýraznil obsah výpovede poškodenej J. H., ktorá jednoznačne obžalovanú usvedčuje zo spáchania trestnej činnosti. Poškodená tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom zotrvala na svojich tvrdeniach a vypovedala, že obžalovaná nemala povolený vstup do domu, v ktorom býva poškodená, pričom jej z domu odcudzila peniaze. To, že obžalovaná vošla do domu poškodenej napriek jej nesúhlasu v podstate svedčí aj fakt, že obžalovaná s poškodenou sa dohodli na presnom dni ako aj presnom čase, kedy si obžalovaná môže prísť vziať svoje veci do domu poškodenej. V prípade, že by tomu tak nebolo, neboli by si predsa obžalovaná s poškodenou dohodli presný čas, kedy si má prísť odniesť veci. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaná nemala ani kľúče od domu, čo potvrdila nielen poškodená, ale aj samotná obžalovaná. Okresný súd sa jednoznačne priklonil na stranu obžalovanej a nebral do úvahy tvrdenia poškodenej, ktorá od začiatku podaného trestného oznámenia trvala na tom, že obžalovanej zakázala vstupovať do domu poškodenej, resp. do domu, kde poškodená býva. Ohľadne výpovedí poškodenej v tom smere, že jej obžalovaná odcudzila finančnú sumu taktiež súd nebral do úvahy tvrdenia poškodenej, ale uveril obžalovanej, resp. svedkovi K. T., že poškodená nemohla mať nasporenú takú sumu. Fakt, že poškodená mala poskytnuté úvery od nebankových inštitúcií ešte predsa nepotvrdzuje tú skutočnosť, že finančnú sumu 840,- € nemohla mať poškodená v dome, dokonca poškodená vysvetlila to, že práve odcudzené peniaze pozostávali z poskytnutých úverov. Súd však tvrdeniu poškodenej neuveril ale priklonil sa na stranu obžalovanej. Pokiaľ ide o výpoveď svedka K. T. (otca obžalovanej), k tejto prokurátor vyslovil názor, že tento sa snažil docieliť to, aby jeho dcéra nebola uznaná vinnou z trestnej činnosti, ktorá jej je kladená za vinu. V podstate sám vo svojej výpovedi uviedol, že on obžalovanej povedal, že si dobre „zavarila", keď sa dozvedel o drobnej krádeži, ktorej sa dopustila obžalovaná v Tescu Extra Košice. Okrem iného však dokazoval, že obžalovaná sa už ako maloletá dopustila trestnej činnosti, a to krádeže, keďže mu odcudzila mince. Z uvedeného teda možno podľa prokurátora vyvodiť záver, že obžalovaná má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Výpoveď svedkyne K. nepovažoval za vierohodnú, keďže táto svedkyňa je družkou K. T. - brata otca obžalovanej. Nemožno podľa prokurátora uveriť jej tvrdeniu, že obžalovanú dobre pozná, keďže bývala v ich domácnosti, nakoľko bývala u nich len mesiac, nakoľko na spoznanie človeka je mesiac krátka doba. Tieto výpovede svedkov považoval preto odvolateľ za účelové v snahe pomôcť obžalovanej. Prokurátor pritom poukázal aj na obsah svedeckej výpovede A. W. zo dňa 30.09.2015, ktorú učinil v prípravnom konaní kde uviedol, že obžalovaná sa mu zmienila, že nemá kľúče od domu, nakoľko jej ich mama vzala. Je ťažko uveriteľné, resp. neuveriteľné, že v prípade, že by bola obžalovaná mohla vstupovať do domu poškodenej, že by jej poškodená nebola dala tieto kľúče. Snáď pre povšimnutie tiež stojí tvrdenie svedka, ktorý ďalej uviedol v predmetnej zápisnici, že mu obžalovaná povedala potom, ako vošla do dvora a po chvíli sa vrátila s dvoma igelitkami, že dvere boli otvorené. Na druhej strane obžalovaná tvrdila, že dom otvorila kľúčom, o skrýši ktorého vedela a dom otvorila týmto kľúčom, teda dom mal byť uzamknutý. V tomto smere sa tieto výpovede úplne rozchádzajú. Vzhľadom na túto argumentáciu mal okresný súd uznať obžalovanú vinnou za zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno f), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona a za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a uložiť jej úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením primeranej skúšobnej doby s probačným dohľadom a povinnosťou nahradiť škodu poškodenej v skúšobnej dobe. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané dôvodne. Podľa § 2 ods.10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. a rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny (neviny) a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Pri prejednávaní a rozhodovaní v posudzovanej trestnej veci sa prvostupňový súd citovanými ustanoveniami Trestného poriadku dôsledne neriadil, odvolací súd zistil chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, keď sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre svoje rozhodnutie, pričom napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. O odvolaní prokurátora pritom krajský súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., keďže bolo zrejmé, že chybu nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí. Pokiaľ v posudzovanej trestnej veci vykonal okresný súd opakovane hlavné pojednávanie, v jeho priebehu dňa 27.04.2016 v rámci dokazovania vykonal výsluch obžalovanej, svedkov J. H. (zároveň poškodenej), C. Z., K. T., A. W., E. K., pričom v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní 08.06.2016, rešpektujúc obsah ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä zápisnicu o trestnom oznámení, zápisnicu o konfrontácii medzi obžalovanou a poškodenou, výpis z evidencie priestupkov, jednotlivé správy a tiež odpis z registra trestov, týkajúci sa osoby obžalovanej. Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní pritom oboznámil aj obsah vytlačených e-mailových správ z č.l. 112 až 118. Z už naznačeného konštatovania možno vyvodiť záver, že súd prvého stupňa sa snažil venovať posudzovanému prípadu náležitú pozornosť a nemožno mu uprieť snahu vykonať výsluchy nielen obžalovanej, ale i svedkov vyčerpávajúcim spôsobom, čo je zistiteľné aj z obsahu zvukových záznamov na CD nosičoch, ktoré súd pripojené k jednotlivým zápisniciam o hlavnom pojednávaní. Pokiaľ však prvostupňový súd vyslovil záver, že za danej dôkaznej situácie obžalovanú spod obžaloby oslobodil, keď ide len o tvrdenia poškodenej, už nie sú k dispozícii žiadne priame, ani nepriame dôkazy, svedčiace v neprospech obžalovanej, resp. také dôkazy, ktoré by objektívne preukazovali jej vinu, v tejto súvislosti krajský súd primárne konštatuje, že v súdenom prípade ešte neboli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci, a to nielen v prospech, ale aj v neprospech obžalovanej. Jej oslobodenie spod obžaloby by prichádzalo v úvahu len vtedy, ak by vo veci už nebolo možné nič objektívne dokazovať, resp. iným dôkazom, majúc na mysli taký, ktorý by spochybnil obhajobu obžalovanej, usvedčiť ju zo spáchania stíhaného skutku v rozsahu, uvedenom v obžalobe prokurátora. Hodnotiac výpovede obžalovanej a svedkov tak, ako sú zachytené na CD nosiči, bude povinnosťou prvostupňového súdu v záujme zistenia skutkového stavu veci doplniť dokazovanie výsluchom muža (druha?), podľa všetkého menom Z. a ďalej výsluchom pravdepodobne bratranca obžalovanej (vychádzajúc z obsahu výpovede svedkyne E. K.), ktorého treba stotožniť, pričom oboch treba vypočuť k okolnostiam, za akých sa stretli poškodená s obžalovanou niekde pri bráničke domu (zrejme K. T. - brata K.) v kritický večer a kde mal aj medzi nimi prebehnúť rozhovor ohľadom odcudzenia peňazí. Dokonca poškodená tvrdila, že sa obžalovaná voči nej správala vulgárne a dokonca ju mala strčiť tak, že takmer spadla. Svedkyňa K. pri tomto stretnutí nebola, dokazovala len, že počula vzlykanie - plač obžalovanej. Ďalej bude vhodné dopočuť aj samotnú poškodenú J. H. k obsahu e-mailových správ na č.l. 112 až 118, keď z nich nie je zistiteľné to, čo dokazovala v konaní pred súdom, že obžalovanej výslovne zakázala vstup do domu. Naviac hlavné pojednávanie dňa 23.05.2016 bolo odročené ,,za účelom písomného prepisu SMS komunikácie medzi obžalovanou a jej matkou z mobilného telefónu číslo XXXX XXX XXX, pričom zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 08.06.2016 nie je zistiteľné, či taký dôkaz bol zadovážený a ak áno, či bol aj procesne vykonaný. Okresnému súdu samozrejme nič nebráni v tom, aby dokazovanie doplnil aj v inom smere, než je uvedený v dôvodoch tohto rozhodnutia v záujme nepochybného zistenia skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, v tejto súvislosti tieto v plnom rozsahu obstáli, pokiaľ namietal pochybenia prvostupňového súdu v tom smere, že tento obžalovanú oslobodil nielen podľa písm. a), ale i podľa písm. b) § 285 Tr. por. Z obsahu obžaloby je zistiteľné, že obžalovaná oba zločiny mala spáchať v jednočinnom súbehu a mali byť tieto spáchané jedným skutkom. Okresný súd teda o jednom skutku prakticky rozhodol spôsobom, že tento sa nestal a naviac rozhodol tak, že sa síce stal, no nie je trestným činom. Pokiaľ v závislosti od nielen vykonaných dôkazov, ale i dôkazov, ktoré ešte bude povinný súd prvého stupňa vykonať, prijme okresný súd záver o nevine obžalovanej, žiada sa pripomenúť, že oslobodzujúci dôvod podľa písm. a) § 285 Tr. por. je pre obžalovanú priaznivejší ako oslobodzujúci dôvod podľa písm. b) § 285 Tr. por. Záverom krajský súd pripomína prvostupňovému súdu obsah ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. por., bude povinný vykonať, resp. opakovať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Z týchto dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami a naviac by mohlo viesť k iným skutkovým záverom, ktoré by mohli mať za následok postup v zmysle § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por., ktorý je však v prípade odvolacieho súdu vylúčený. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.