Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200423 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216200423.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, dieťaťa rodičov: K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, H. L., a otca K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. H. č. 9, H. L., v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 12P/6/2016-39 zo dňa 01. 03. 2016, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletej M. E. povinnosť prispievať na výživu maloletej M. výživným v sume 110 € mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a to od 01. 01. 2016. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 01. 2016 do 01. 03. 2016 vo výške 83,80 € uložil okresný súd otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 20 €, počnúc prvou splátkou v nasledujúcom mesiaci po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Uviedol, že uvedeným rozhodnutím okresného súdu dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. P/78/99-15 zo dňa 10. 04. 2000 vo výroku o výživnom. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Podaným návrhom matka maloletej M. E. žiadala súd, aby zvýšil výživné na maloletú, a to od 01. 01. 2016 vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci, a to na tom skutkovom základe, že maloletá M. je zverená do jej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 10. 04. 2000 č. k. P/78/99-15, ktorým bol otec maloletej zaviazaný k plateniu výživného od 01. 03. 2000 vo výške 200,- Sk. Od poslednej určenej výšky výživného pre maloletú uplynulo 16 rokov. Pomery na strane maloletej sa výrazne zmenili a výdavky na výživu, výchovu a riadnu starostlivosť sa zvýšili. Po ukončení základnej školy bola maloletá G.prijatá na štúdium strednej školy. Od septembra 2014 nastúpila v školskom roku 2014/2015 na štúdium odboru cestovný ruch, Stredná odborná škola (Obchodná akadémia), C., G. L.. Podstatne sa zvýšili jej výdavky spojené so štúdiom ako aj náklady na cestovanie, stravné, učebnice, exkurzie a iné náklady predpokladané strednou školou. Taktiež sa zvýšili podstatne výdavky z dôvodu jej fyzického rastu, náklady na ošatenie a hygienické potreby. Vo voľnom čase dcéra rada športuje. Matka uviedla, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur, prídavkov na maloleté deti vo výške 47,04 Eur a výživné 66,64 Eur. Iný príjem okrem tohto nemá. Na pojednávaní sa matka pridržiavala svojho návrhu. Poukázala na tú skutočnosť, že má tiež vyživovaciu skutočnosť aj k maloletému E. E., ktorý je ťažko chorý, zrástla sa mu fontanela, tiež maloletý prekonal ťažkú operáciu hlavy, v dôsledku čoho mu museli byť operačne naprávané drobné kostičky v hlave. Mesačne na jeho zdravotnú starostlivosť musí vynakladať 150,- Eur. Poukázala na to, že maloletá má už v súčasnosti 17 rokov. Navštevuje strednú školu v G. L., pričom k návrhu pripojila aj doklad o tom, že výdavky na štúdium sú vo výške 913,- Eur na 10 mesiacov, pričom mesačne to robí 91,30 Eur. Dcéra vo voľnom čase rada športuje, venuje sa behaniu, posilňovaniu aj plávaniu. Na posilňovňu má mesačné výdavky 20,- Eur, na plávanie 10,- Eur. Maloletá je zdravá. Nemá vážnejšie zdravotné problémy, okrem bežných ochorení. Matka ďalej uviedla, že mesačné výdavky na stravovanie, nákup oblečenia a hygienických pomôcok predstavujú vo výške 200,- Eur mesačne. Matka v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou Y. L., na adrese M. XX, H. Krtíš. Matka je vlastníčkou tohto 2-izbového bytu, pričom mesačné výdavky na bývanie vrátene nájomného, elektriny, vody aj plynu sú vo výške 100,- Eur mesačne. Matka iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Byt, v ktorom bývajú zdedila po otcovi, inak v poslednom období nič nezdedila, ani nebola obdarovaná. Poukázala tiež na to, že okrem minimálneho výživného vo výške 6,65 Eur, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu. Otec na maloletú M. prispieva od roku 2014, podľa toho ako sa mu dalo. Niekedy to bolo 30,- Eur, niekedy 15,- Eur, niekedy 20,- Eur. Teraz za január aj február 2016 otec uhradil dokopy sumu 30,- Eur. Otec maloletej sa v podaní doručenom súdu dňa 26. 02. 2016 vyjadril k návrhu na zvýšenie výživného na maloletú tak, že s týmto návrhom nesúhlasí. Sumu 150,- Eur mesačne považuje za vysokú k výške jeho mesačného príjmu. Určenie vyživovacej povinnosti ponecháva na úvahu súdu s prihliadnutím na jeho príjmy a výdavky. Na pojednávaní otec uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti L. R., pobočka H. L., a to od 07. 04. 2014, pričom jeho mesačný príjem je v priemernej výške 520,- Eur mesačne za posledných 12 mesiacov v roku 2015, tak ako to vyčíslil jeho zamestnávateľ v správe doručenej súdu. Otec poukázal na to, že býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou G. L. a s dvomi maloletými deťmi M. L. a G. L.. M. má 3 roky, G. má 6 rokov, pričom vyživovaciu povinnosť má k maloletej M.. G. nie je jeho synom a nie je ani osvojený. Byt, v ktorom bývajú na adrese M. R. H. XXX/X H. L. je v jeho vlastníctve, pričom na tento byt si zobral hypotéku vo výške 8 900,- Eur mesačne. Túto hypotéku spláca v mesačných splátkach 64,- Eur. Tiež si zobral aj úver v Poštovej banke vo výške 4 500,- Eur, ktorý bol použitý na rekonštrukciu tohto 1-izbového bytu. Pred 5 rokmi si zobral aj úver vo výške 2 500,- Eur, ktorý bol tiež spotrebný. Použil ho tiež čiastočne na rekonštrukciu bytu, ako aj na svoju osobnú spotrebu. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani iné hnuteľné veci väčšej hodnoty. Nemá vážnejšie zdravotné problémy, okrem bežných ochorení. Ďalej otec uviedol, že v súčasnosti nie je s maloletou v kontakte odkedy sa oženil, a to v roku 2012. Jeho mesačné výdavky na bývanie sú vo výške 100,- Eur na úhradu nájomného, poplatok za elektrinu je vo výške 25,- Eur mesačne, rozhlas a televíziu 4,65 Eur mesačne, káblovú televíziu 3,68 Eur mesačne. Otec tiež predložil poštové poukážky ohľadne toho, že na maloletú platil výživné aj vo vyššej výške ako bolo stanovené rozsudkom súdu z roku 2000, podľa toho ako sa mu dalo, pričom naposledy zaplatil sumu 30,- Eur za január 2016. Otec tiež uviedol, že na maloletú E. neprispieva nič, teda nad rámec výživného, tiež jej nič nedáva na sviatky, na Vianoce alebo narodeniny. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa oboznámením sa s potvrdením o výdavkoch na štúdium maloletej, ktoré bolo vydané Spojenou školou v G. L., potvrdením o odňatí dávky v hmotnej núdzi matke, oboznámením sa s obsahom rozsudku P /78/99-15 zo dňa 10. 04. 2000, správou o povesti účastníkov na č.l. 19, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11. 02. 2016, potvrdením od zamestnávateľa otca L. E. republika R., potvrdením E. poisťovne Veľký Krtíš o tom, že matka dávku v nezamestnanosti nepoberá, potvrdením o zaplatení nájomného, potvrdením o úhrade elektriny a poplatku za rozhlas a televíziu, ako ja s ostatným obsahom spisu. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že rodičia maloletej M. nie sú manželia, títo ani nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. P /78/99-15 zo dňa 10. 04. 2000 bola maloletá M. E. zverená do starostlivosti matke a otec maloletej bol zaviazaný počínajúc dňom 01. 03. 2000 prispievať na výživu maloletej výživným v čiastke 200,-Sk mesačne k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. V čase tedajšieho rozhodovania súdu bola matka na materskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 2 740,- Sk a rodinné prídavky na maloleté dieťa vo výške 640,- Sk. Otec maloletej bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, pričom podporu v nezamestnanosti poberal od 01. 01. 2000, a to vo výške 2 885,- Sk. Maloletá vtedy bola vo veku jedného roku. Okrem maloletej ani jeden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Za súčasného stavu bolo zistené, že maloletá sa pripravuje na svoje budúce povolanie, navštevuje druhý ročník Spojenej školy v G. L., pričom vo februári dovŕšila 17 rokov. V súvislosti s návštevou školy v G. L. vznikajú matke výdavky, ktoré za školský rok 2015/2016 predstavujú cca 913,- Eur na 10 mesiacov. Mesačne to činí 91,30 Eur. Jedná sa o výdavky na stravné lístky 264,- Eur, desiatu a pitný režim 200,- Eur, cestovné za 10 mesiacov 125,- Eur, knihy a učebné pomôcky 120,- Eur, úbor na telesnú a športovú výchovu 50,- Eur, triedny fond 60,- Eur, príspevok do fondu ZRPŠ 14,- Eur, odborné exkurzie a výlety 80,- Eur. Ďalej súd zistil z výpovedi matky, že výdavky na stravovanie, nákup oblečenia, hygienických pomôcok predstavujú výšku 200,- Eur mesačne. Maloletá sa vo voľnom čase venuje behaniu, posilňovaniu aj plávaniu. Na posilňovňu majú mesačné výdavky vo výške 20,- Eur mesačne, na plávanie majú mesačne výdavky 10,- Eur. Matka maloletej má ešte vyživovaciu povinnosť aj k maloletému E. E., ktorý je ťažko chorý. Zrástla sa mu fontanela. Prekonal ťažkú operáciu hlavy, v dôsledku čoho má zvýšené výdavky z jeho zdravotnou starostlivosťou vo výške 150,- Eur mesačne. Pokiaľ sa týka matky súd zistil, že táto je toho času nezamestnaná, poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur a výživné na maloletého E. 60,-Eur a na maloletú X,XX vo výške 6,64 Eur, okrem tohto iný príjem nemá. Pokiaľ sa týka otca, tak tento je zamestnaný v spoločnosti L. E. republika, v. o. s., so sídlom v R., pobočka H. L. a jeho príjem za posledných 12 mesiacov v roku 2015 v čistom bol vo výške 560,- Eur. Po odrátaní zrážok, ktoré sú mu vykonávané na úhradu pôžičky od mesiaca júl 2015 a stravného, jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov roku 2015 bol vo výške 525,83 Eur. Za mesiac január 2016 mu bola vyplatená čistá mzda 476,83 Eur, pričom príjem bol vo výške 552,51 Eur, z ktorého mu boli zrazené stravné lístky 21,96 Eur a pôžička 53,71 Eur. Súd z výsluchu otca zistil, že tento je vlastníkom 1-izbového bytu vo D.X, na ktorý si zobral pôžičku vo výške 8 900,- Eur, ktorú mesačne spláca po 64,- Eur mesačne, tiež má otec spotrebný úver z Prima banky vo výške 4 500,- Eur. Pričom z výpovede otca na pojednávaní vyplynulo, že zrážky, ktoré mu zamestnávateľ vykonáva z jeho mzdy v priemernej výške 74,- Eur sú pravdepodobne vykonávané na úhradu tohto úveru, tiež otec uviedol, že má ešte aj úver vo Všeobecnej úverovej banke vo výške 2 500,- Eur. Jedná sa o spotrebný úver, ktorý čiastočne použil na rekonštrukciu bytu ako aj na svoju osobnú spotrebu. Úver v Priama banke použil na rekonštrukciu 1- izbového bytu, ktorého je vlastníkom. Ďalej otec uviedol, že v roku 2012 uzatvoril manželstvo s G. L., pričom z tohto manželstva sa mu narodila aj maloletá dcéra M. L.. Mesačné výdavky na bývanie majú vo výške 100,- Eur nájomné, 25,- Eur mesačne elektriku, rozhlas a televíziu vo výške 4,65 Eur, poplatok za káblovú televíziu vo výške 3,68 Eur. Otec nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci a nemá ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej D. a plnoletej M.. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“); plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine; pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Skúmal, či bola splnená hmotno-právna podmienka tohto, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť a touto hmotno-právnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry v danom prípade je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní z ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená rôzne, buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo aj objektívne a to vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou pomerov napr. strata zamestnania, dlhodobá práce neschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, ale aj zmena majetkových pomerov, na strane oprávneného môžu byť takýmito okolnosťami napr. zmena potrieb. U školopovinných detí sa jedná zväčša o prechod na iný stupeň školskej dochádzky ( predškolák, prvý stupeň, druhý stupeň, stredná škola, vysoká škola), zmena majetkových pomerov a pod. Okresný súd porovnaním okolností, ktoré boli podkladom rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú M. v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že návrh matky maloletej M. je dôvodný, totiž to bolo nesporne preukázané, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, keď v čase predchádzajúceho rozhodovania bola vo veku jedného roku, pričom v súčasnej dobe dovŕšila vo februári 17 rokov. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletej aj v súvislosti s jej fyzickým rastom, ďalej v súvislosti s výdavkami, ktoré vznikajú matke z titulu zabezpečovania jej školských potrieb, ale aj mimoškolských záujmov a mimoškolských aktivít. Bolo zistené, že mesačné výdavky na štúdium na Spojenej škole v G. L. predstavujú výšku 91,30 Eur, maloletá sa vo voľnom čase venuje behaniu, posilňovaniu aj plávaniu, pričom mesačné výdavky na posilňovňu sú vo výške 20,- Eur mesačne, na plávanie 10,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky maloletej na stravovanie, nákup oblečenie a hygienických pomôcok, tieto súd ustálil na sumu 150,- Eur mesačne. Matka maloletej je naďalej nezamestnaná. Je len poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,- Eur, rodinných prídavkov vo výške 47,04 Eur a výživného na maloletého E. vo výške 60,- Eur a na maloletú XX,- vo výške 6,64 Eur. Otec sa o maloletú nezaujíma, výlučná starostlivosť je na matke maloletej, pričom otec maloletej doteraz poskytoval nad rámec stanoveného výživného len malé čiastky vo výške 15,- až 30,- Eur, aj to nepravidelne. Pokiaľ sa týka povinného t. j. otca na jeho strane bola tiež zaznamenaná zmena pomerov, keďže predchádzajúcom období poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 2 885,- Sk, pričom v súčasnej dobe jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 560,- Eur mesačne, čo znamená zvýšenie príjmu. Otcovi tiež pribudla vyživovacia povinnosť k M. L. a jeho manželke G. L.. S prihliadnutím na uvedené je súd toto názoru, že v súčasnej dobe je otec schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej M. vo výške 110,- Eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výživnom a o schopnostiach a možnostiach otca prispievať na maloletú výživným neprihliadol na jeho výdavky v súvislosti s platením splátok spotrebných úverov vo výške 4 500,- Eur v Poštovej banke a vo výške 2 500,- Eur vo Všeobecnej úverovej banke. Keďže podľa názoru súdu jeho správanie v tomto smere bolo vyhodnotené tak, že tento berie resp. bral na seba neprimerané majetkové riziká, pričom podľa názoru súdu otec maloletej mal zobrať do úvahy, najmä jeho schopnosti splácať uvedené úvery a brať na seba len tie záväzky, ktorý je schopný splácať, pričom mal zobrať do úvahy, že musí splácať nehnuteľnosť, v ktorej v súčasnosti už býva, až následne mal brať na seba ďalšie záväzky. Výživné na maloletú bolo zvýšené počínajúc dňom 01. 01. 2016 s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t. j. jeden mesiac spätne od podania návrhu dňa 29.01.2016. Súd pritom prihliadol na preukázané možnosti a schopnosti otca v tomto období ako aj na potreby oprávnenej. Za uvedené obdobie ku dňu rozhodnutia súdu t. j. do 01. 03. 2016 vznikol otcovi maloletej nedoplatok a to vo výške 83,80 Eur ( otec si plnil vyživovaciu povinnosť za predchádzajúce obdobie ku dňu rozhodnutia súdu výživným vo výške 30,- Eur, preto keďže otec maloletej mal zaplatiť za uvedené obdobie celkom 113,80 Eur a zaplatil 30,- Eur, nedoplatok prestavuje 83,80 Eur), uvedený nedoplatok súd povolil otcovi maloletej splácať v splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v nasledujúcom mesiaci po právoplatnosti rozsudku a to až do zaplatenia, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, s poukazom na ustanovenie § 160 O. s. p. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu“. 3. Proti rozsudku okresného súdu sa otec maloletej M. odvolal a v odvolaní uviedol, že súd zvýšil výživné na maloletú M. počnúc dňom 01. 01. 2016, avšak návrh na zvýšenie výživného bol podaný na Okresnom súde Veľký Krtíš až dňa 29. 01. 2016, čo je podľa otca maloletej M. v rozpore s ust. § 77 ods. 1 veta druhá zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine). Namietal, že súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, preto mal určiť zvýšené výživné až dňom 29. 01. 2016. Otec maloletej M. v odvolaní ďalej uviedol, že odvolaním napáda aj samotnú výšku súdom určeného výživného, nakoľko okresný súd podľa názoru otca maloletej M. neobjektívne vyhodnotil jeho úver čerpaný vo VÚB, a.s. ako spotrebný, pretože peňažné prostriedky boli použité na rekonštrukciu jeho bytu. Samotný hypotekárny úver vo výške 8 900 € bol použitý len na kúpu bytu, pričom samotná výška kúpnej ceny nasvedčuje podľa otca maloletej tomu, že byt si vyžadoval investície do rekonštrukcie. Ďalej uviedol, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to voči dcére M. L. a manželke G. L., ktorá dňom 19. 03. 2016 prestane byť poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 198 €, čím sa celkový príjem na domácnosť zníži. Na základe uvedených skutočností otec maloletej M. v odvolaní uviedol, že žiada, aby odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 110 € a to čo do výšky výživného ako čo do určenia času odkedy je povinný zvýšené výživné platiť. Zároveň uviedol, že žiada, aby odvolací súd zmenil výrok o výživnom tak, že ho zaviaže platiť mesačné výživné vo výške 60 €, počnúc dňom 29. 01. 2016 alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 4. Matka maloletej M. a kolízny opatrovník sa k obsahu odvolania otca nevyjadrili. 5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie otca maloletej V.podľa ust. § 65, § 66 a § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte CMP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte CSP) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 378 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, kde v 5. časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 395 ods. 1, 2 uvádza, že: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. 7. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného otcom dieťaťa zostali zachované. Pri jeho prejednaní postupoval odvolací súd podľa príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku (CMP) a v súlade s ust. § 2 ods. 1 CMP (kde sa uvádza, že : „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“) aj podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP). 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov okresného súdu, ktorý rozhodol o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného zo sumy 200 Sk na sumu 150 € tak, že výživné na maloletú M. E. oproti predchádzajúcej úprave rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. P/78/99-15 zo dňa 10. 04. 2000 zvýšil na sumu 110 € mesačne, ktorú je otec maloletej povinný hradiť vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom 01. 01. 2016 a vo zvyšku návrh matky maloletejX. Otec, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 150 € mesačne, okresný súd zamietol. 9. Otec v odvolaní namietal jednak výšku súdom určenej vyživovacej povinnosti a jednak určenie dňa odkedy je otec povinný platiť výživné vo zvýšenej sume určenej odvolaním napadnutým rozsudkom. V nadväznosti na odvolaciu námietku otca maloletej Lívie súvisiacu s výškou určenej vyživovacej povinnosti, obsahom ktorej bolo tvrdenie otca maloletej, že okresný súd nesprávne vyhodnotil „povinnosť otca maloletej splácať úver poskytnutý VÚB, a. s., na rekonštrukciu jeho bytu a tiež skutočnosť, že má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej M. L. a manželke G.“, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, kde sa uvádza, že „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodičia súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť“. Citované ustanovenie Zákona o rodine je výrazom dôrazu, ktorý kladie zákonodarca na vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom, ktorej cieľom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine kladie dôraz na rodičovskú zodpovednosť tým, že potreby rodiča (spojené napr. s úverovým zaťažením) môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, čo znamená, že svoje potreby si povinný rodič musí uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, čo znamená, že matka, ktorej bola maloletá XXX zverená rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti, si plní vyživovaciu povinnosť aj vo forme osobnej starostlivosti, zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a iných potrieb maloletej M. súvisiacich so školskou dochádzkou a jej mimoškolskými aktivitami. Je preto podstatné, aby sa aj otec podieľal na výchove a výžive maloletej X,XX výživným určeným vo výške, ktorú odôvodňujú potreby maloletej, ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča, v tomto prípade otca maloletej. V danom prípade bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej M. naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. P/78/99-15 zo dňa 10. 04. 2000, ktorým okresný súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa otec maloletej M. zaviazal prispievať na jej výživu výživným v sume 200 Sk mesačne, čo je 6,64 €, teda z hľadiska vývoja nákladov na život suma, ktorá ani z ďaleka nepokrýva náklady na zabezpečenie výchovy a výživy dieťaťa v akomkoľvek veku, nie to ešte náklady na výchovu a výživu dieťaťa vo veku 17 rokov, ktoré navštevuje strednú školu. Z uvedeného je zrejmé, že matka dieťaťa až do podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti neopodstatnene znášala takmer výlučne všetky náklady na výchovu a výživu maloletej M., pričom na uvedenom fakte nič nemení ani skutočnosť, že otec maloletej M. nad rámec výživného stanoveného predchádzajúcim rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. P78/99-15 zo dňa 10. 04. 2000 vo výške 6,64 € prispieval na výživu maloletej M. nepravidelne sumami 15 až 30 €. 10. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že okresný súd zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a zistený skutkový stav správne vyhodnotil, keď v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine dospel k záveru, že na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, a to vzhľadom na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca dieťaťa stanovenej na sumu 6,64 € uplynula doba 16 rokov, čo jednoznačne odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom prvej inštancie. Rozhodnutie okresného súdu je v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine, zohľadňuje potreby dieťaťa, ďalej zohľadňuje skutočnosť, že matka dieťaťa, ktorá počas celého obdobia 16 rokov, kedy nedošlo k zmene vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, v prevažnej miere sama zabezpečovala potreby dieťaťa, sa o maloletú M. aj osobne stará, čím si plní vyživovaciu povinnosť aj vo forme osobnej starostlivosti, pričom má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému E.. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietku otca maloletej M., týkajúca sa výšky zvýšenej vyživovacej povinnosti je neopodstatnená. 11. Otec maloletej M. v odvolaní tiež namietal, že okresný súd nesprávne určil počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti od 01. 01. 2016, napriek tomu, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný až 29. 01. 2016. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na znenie ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, kde sa uvádza, že „Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.“ V danom prípade okresný súd priznal výživné na maloletú M. spätne len v rozsahu 29 dní od podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, čo vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej M. si plnil po celú dobu 16 rokov vyživovaciu povinnosť voči maloletej M. len v takom minimálnom rozsahu ako je vyššie uvedené, možno považovať za plne opodstatnené. 12. Po prejednaní odvolania odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené odvolacie námietky otca dieťaťa sú neopodstatnené. Za obdobie 16 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletej M. rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. P/78/99-15 zo dňa 10. 04. 2000, ktorou bolo výživné stanovené v sume 6,64 €, sa rapídne zvýšili potreby maloletej, ktoré matka uspokojovala bez toho, aby žiadala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletej. Maloletá M. je v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo veku 17 rokov, navštevuje strednú odbornú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky matky jednak na štúdium, jednak na ošatenie a stravu. Je teda prirodzené, že okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa, ktorá za obdobie posledných 16 rokov zostala nezmenená. Otec maloletej M., okrem konštatovania, že okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho úverovú povinnosť, ako aj skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu a svojej manželke, neuviedol v odvolaní žiadne relevantné odvolacie námietky, ktoré by spochybnili správnosť záverov okresného súdu, ktorý v konečnom dôsledku návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vyhovel len čiastočne s tým, že vo zvyšku tento návrh zamietol, pričom zohľadnil argumentáciu otca dieťaťa týkajúcu sa skutočnosti, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej M. L. a k manželke G. L.. 13. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000 € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).