Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/415/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201752 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216201752.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom ul. Komenského 3, 99 001 Veľký Krtíš, proti žalovanému Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11C 74/2016-52 zo dňa 15. 07. 2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 15. 07. 2016 zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. a žalobkyňou je neplatná, alternatívne, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok). V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť strán na zastavení konania. K zastaveniu konania došlo pre späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 15. 07. 2016. Späťvzatie žaloby okresný súd vyhodnotil ako procesnú reakciu žalobkyne na postoj žalovaného, ktorý nesúhlasil so zámenou účastníkov podľa § 92 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len „O. s. p.“). Zdôraznil, že Civilný sporový poriadok nemá procesný ekvivalent inštitútu zámeny účastníkov. Zmena právnej úpravy a správanie žalovaného neumožnili žalobkyni realizovať procesný postup, ktorého sa dožadovala a viedli k zastaveniu konania po späťvzatí žaloby. 2. Proti výroku o trovách konania (druhý výrok) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný tvrdiac, že zastavenie konania procesne zavinila späťvzatím žaloby žalobkyňa, ktorá určila okruh účastníkov nesprávne. Poukázal na to, že on sa od začiatku sporu bránil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, ktorý vyplýva už z príloh žaloby. Žalobkyňa musí znášať procesné dôsledky svojho konania v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že k späťvzatiu žaloby viedol žalobkyňu jeho nesúhlas so zámenou účastníka. Vypustenie zámeny účastníka v Civilnom sporovom poriadku je vyjadrením princípu zodpovednosti sporových strán za správne určenie okruhu strán sporu na jeho počiatku, bez dodatočnej možnosti zamieňať ich počas konania. Zároveň si uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že k späťvzatiu žaloby pristúpila v dôsledku toho, že žalovaný zámerne počkal do účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ktorý zámenu účastníkov konania neupravuje, preto s ňou nevyjadril súhlas. Podľa odvolateľky zámena účastníkov konania bola možná, lebo účinky právnych úkonov urobených do nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované. Keďže súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že zámena strán sporu bez súhlasu žalovaného možná nie je, žalobkyňa nemala záujem pokračovať v konaní, z ktorého žalovaný odmietol vystúpiť. Keby žalovaný súhlasil so zámenou účastníkov, nedošlo by k späťvzatiu žaloby. Zavinenie na zastavení konania je na strane žalovaného. Poprela tvrdenie žalovaného, že od začiatku vedela, kto je stranou sporu, pretože zmluva o úvere bola minimálne dva krát postúpená a keď sa naposledy u žalovaného informovala o tom, komu pohľadávka patrí, bolo jej povedané, že slovenskej pobočke spoločnosti Intrum Justitia, ktorú aj zažalovala. Nemala vedomosť o tom, že ide o právny subjekt odlišný od vlastníka pohľadávky. Ako spotrebiteľka nebola o postúpení pohľadávok veriteľmi riadne informovaná, preto od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby poznala a zažalovala konečného veriteľa svojho záväzku. O tom, kto je súčasným veriteľom pohľadávky sa dozvedela až z podania žalovaného, na ktoré zareagovala návrhom na zámenu účastníkov konania. Z týchto dôvodov by nebolo spravodlivé, aby znášala trovy konania žalovaného. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni. 4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, t.j. vo výroku trovách konania (druhý výrok), podľa § 388 CSP zmenil, lebo nezistil dôvody na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani zrušenie (§ 389 CSP). 5. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie stranami sporu predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil a vec neposúdil správne po právnej stránke. 6. Odvolací súd konštatuje, že otázka zavinenia na zastavení konania podľa § 256 CSP sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V zmysle článku 2 ods. 1 základných princípov CSP ochrana práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Zároveň je tu čl. 5 základných princípov CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. V týchto intenciách bolo potrebné postupovať pri rozhodovaní o trovách konania. 7. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že žalobkyňa zastúpená osobou znalou práva - advokátkou - podala dňa 04. 04. 2016 žalobu proti žalovanému označenému ako Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava. V texte žaloby uvádza, že ako dlžníčka uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX s právnym predchodcom žalovaného Home Credit Slovakia, a.s.. Za dôkaz na preukázanie žalobného tvrdenia o tom, že právny predchodca žalovaného túto pohľadávku postúpil žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok, čo žalobkyni oznámil, označila oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaný už vo vyjadrení doručenom súdu 08. 06. 2016 namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu uvedúc, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. práva zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 12. 10. 2004 previedla na spoločnosť Intrum Justitia, s.r.o., IČO: 25 083 236, so sídlom Dělnická 213/12, 170 04 Praha 7 a tá ju následne postúpila 22. 01. 2008 spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CH-020 3020 910-7, sídlo Alpenstrasse 2, Ch-6300, Zug, Švajčiarsko, o čom sama žalobkyňa preložila doklad - oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré je súčasťou žaloby. Zároveň k tomuto vyjadreniu žalovaný pripojil oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovené subjektom Intrum Justitia, s.r.o., IČO: 25 083 236 so sídlom Dělnická 213/12, 170 04 Praha 7 (postupca) pre žalobkyňu pod značkou XXXXXXXXXX, z textu ktorého vyplýva, že postupca postúpil pohľadávku dňa 22. 01. 2008 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Intrum Justitia, s.r.o. a Intrum Justitia Debt Finance AG na uvedenú spoločnosť, ktorej presné identifikačné údaje (sídlo, údaj o zápise v obchodnom registri, IČO, DIČ, telefonický kontakt, elektronická adresa) oznámenie obsahuje. Zároveň postupca uvádza, že postupník bude pokračovať vo vymáhaní pohľadávky prostredníctvom spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831154. Dlžníčka je povinná momentom doručenia tohto oznámenia záväzky z pohľadávky plniť výhradne postupníkovi na tam označený účet pod uvedeným variabilným symbolom. Ako teda vyplýva z tohto dôkazu, nie je pravdivé žalobné tvrdenie o tom, že Home Credit Slovakia, a.s. pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX postúpil žalovanému Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava. So žalobkyňou predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto bola postúpená najskôr na spoločnosť Intrum Justitia, s.r.o., IČO: 250 083 236 so sídlom v Prahe, nie na Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave. Následne bola pohľadávka subjektom Intrum Justitia, s. r.o., postúpená 22. 01. 2008 na Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Zug, Švajčiarsko, ktorej výhradne má dlžníčka plniť dlh. Oznámenie o tom, že postupník bude pokračovať vo vymáhaní pohľadávky prostredníctvom spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO 35 831 154 v žiadnom prípade nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu tohto subjektu. Je potom potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že v čase podávania žaloby žalobkyňa disponovala nielen týmto listinným dôkazom, ale aj z neho vyplývajúcou vedomosťou o postúpení pohľadávky. 8. Tvrdenie žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný zámerne počkal do nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku neumožňujúceho zámenu účastníkov konania nie je preukázané. Naopak žalobkyňa spolu so žalobou dňa 04. 04. 2016 konajúcemu súdu prvej inštancie síce pripojila listinné dôkazy, ale len v jednom vyhotovení. Až na výzvu súdu z 25. 04. 2016 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 27. 04. 2016 doručila súdu kópie príloh žaloby, ktoré boli následne prevzaté žalovaným 06. 05. 2016. Aj k odročeniu pojednávania určeného na 10. 06. 2016 nedošlo, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, z dôvodov na strane žalovaného, ale pre neúčasť právnej zástupkyne žalobkyne (ospravedlnenú kolíziou pojednávaní), pričom prítomná žalobkyňa trvala na prítomnosti svojej právnej zástupkyne pri prejednaní veci. Ďalší termín pojednávania bol určený na 15. 07. 2016. Po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobkyňa navrhla zámenu účastníkov konania (v súčasnosti strany sporu) podaním doručeným súdu prvej inštancie 15. 06. 2016, v ktorom opäť tvrdila, že pohľadávka bola postúpená žalovanému, ktorý ju neskôr postúpil spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG, čo má potvrdzovať oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalobkyňou zaslané súdu ako listinný dôkaz. Navrhla zámenu účastníkov konania tak, aby z konania vystúpil súčasný žalovaný a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, Zug, Švajčiarsko, nakoľko došlo zo strany žalovaného k postúpeniu pohľadávky. Ako ale vyplýva z vyššie uvedeného, k postúpeniu pohľadávky žalovaným na Intrum Justitia Debt Finance AG, Zug nedošlo, čo žalovaný zopakoval aj v písomnom vyjadrení z 13. 07. 2016. Pre prípad, ak by mali byť zachované účinky návrhu žalobkyne na pripustenie zámeny účastníkov konania žalovaný (na ktorého neboli prevedené práva a povinnosti z úverovej zmluvy) vyjadril svoj nesúhlas so zámenou strany sporu, aj keď Civilný sporový poriadok tento inštitút nepozná. 9. Z uvedeného vyplýva, že zavinenie na zastavení konania nesie žalobkyňa, ktorá pri podávaní žaloby nevyvinula dostatočnú pozornosť, opatrnosť a potrebnú starostlivosť na označenie žalovaného subjektu. Aj keď všetky tri subjekty, ktoré by mohli vystupovať na strane žalovaného, majú v prvej časti svojho mena názov Intrum Justitia, odlišujú sa ďalšími časťami obchodného mena, identifikačnými číslami a sídlom (nielen mestom, ale aj krajinou), takže ich zámena pri starostlivom podaní žaloby možná nie je. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu a podal návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania. O ich výške s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).