Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/230/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216202031 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216202031.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa U.. P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX K. D., proti odporkyni A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX K. D., o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci užívania nehnuteľnosti, obmedzenia vstupu do časti obydlia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 12C/170/2016 - 20, zo dňa 22. 04. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zákazu vstupu do časti rodinného domu, ktorý má s odporkyňou v spoluvlastníckom podiele 1/1, povolenia vstupu odporkyne len do vyhradenej časti domu s uloženými vecami, vstupu do domu len v prítomnosti tretej osoby alebo za asistencie polície, s vylúčením miestností, ktoré užíva navrhovateľ až do vyporiadania BSM, bez vopred ohláseného príchodu odporkyne a bez prítomnosti tretej osoby. V odôvodnení poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. g), h) a e) O. s. p. Bol toho názoru, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, rovnako neosvedčil a nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v prípade, ak súd jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ nepredložil také trestné oznámenia, či lekárske správy, ktoré by jednoznačne preukazovali reálny výskyt, resp. reálne podozrenie výskytu násilia, ktorého sa odporkyňa voči nemu mala dopúšťať, pričom súd nemal v danej veci preukázané, že odporkyňa sa voči navrhovateľovi správa takým spôsobom, ktorý preukazuje odôvodnené podozrenie nielen z fyzického, ale najmä z psychického týrania. Súd mal tiež za to, že navrhované predbežné opatrenie by bolo značným zásahom do vlastníckeho práva odporkyne k dotknutej nehnuteľnosti. K vyporiadaniu BSM má dôjsť až v súdnom konaní, pričom zmyslom predbežného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Okresný súd ku skutočnosti, že odporkyňa odnáša z domu hnuteľné veci nadobudnuté počas trvania manželstva do ich bezpodielového spoluvlastníctva, poukázal na to, že je potrebné rešpektovať zásadu rovnoprávnosti pri užívaní spoločných vecí tak, aby ich podiel na užívaní bol približne rovnaký. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. V odvolacích dôvodoch poukázal len na to, že odporkyňa pri vyporiadaní BSM žiada, aby jej vyplatil za nehnuteľnosti 120 000,- eur, pričom podľa vyjadrenia realitných kancelárií polovica trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností je len 60 000,- eur. Odporkyňa sa nechce dohodnúť, neprávom sa chce dostať k majetku neustálymi návštevami jeho bydliska, vyhrážkami a psychickým terorizovaním. Vyhráža sa aj exekúciou ohľadne rozsudkom určeného výživného, napriek tomu, že navrhovateľ výživné riadne uhradil. Poukázal na to, do ktorej časti predmetného rodinného domu vysťahoval osobné veci odporkyne, ako aj maloletých detí, ako aj zdôraznil, že odporkyňa disponuje a je majiteľkou novoprerobeného nebytového priestoru, ktorý je prerobený na dvojizbový byt. Dôvodom návštevy a neustáleho odnášania vecí bez vyporiadania BSM z predmetného rodinného domu nie je riadne užívanie rodinného domu, ale psychické terorizovanie odporkyňou. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Tak, ako na to poukázal už aj okresný súd, cieľom predbežného opatrenia je provizórna (dočasná) úprava pomerom účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie by malo byť len dočasné, obmedzujúce sa len na dosiahnutie predčasných účinkov, pričom neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, musia byť minimalizované so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia o veci samej, a taktiež v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusí nariaďovať pojednávanie. Súd však nemôže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pretože predbežným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Okresný súd rozhodnutie jasne, logicky odôvodnil. Mal preukázané, že rodinný dom, do časti ktorého navrhovateľ sa snažil dočasne obmedziť (zakázať) vstup odporkyni A. Z., je v spoluvlastníckom podiely navrhovateľa a odporkyne 1/1 titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd nepovažoval nezhody a rozpory ohľadne vyporiadania majetku, ktorý je predmetom BSM za natoľko závažné, že by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že odporkyňa je rovnakou vlastníčkou rodinného domu, ako navrhovateľ (ako aj ďalších priľahlých nehnuteľností), k týmto nehnuteľnostiam má rovnaké vlastnícke práva, ako aj rovnaké práva ich užívania. To, že sa odporkyňa z rodinného domu dobrovoľne odsťahovala aj s maloletými deťmi neznamená, že následné užívanie tohto rodinného domu, pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM, by bolo v rozpore so zákonom. Takéto konanie odporkyne, aj keď ho navrhovateľ považuje za zásah do psychickej pohody a vyvolávajúci stres, nie je možné z hľadiska intenzity považovať za psychické (a už vôbec nie fyzické) týranie, ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu formou predbežného opatrenia. Len tá skutočnosť, že predstava odporkyne o vyporiadaní BSM je iná ako navrhovateľa (najmä v rozsahu ohodnotenia majetku) nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorého dôsledkom by mal byť zákaz vstupu do domu, resp. obmedzenie vstupu len do vyhradených priestorov. Pokiaľ po rozvode manželstva dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nie je dobre možná a je potrebné pristúpiť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, nie je prípustné, aby niektorý z bývalých manželov bol v takomto konaní znevýhodnený, či už tým, že bez vedomosti druhého manžela odnáša veci zo spoločnej domácnosti (odporkyňa), ale ani v tom rozsahu, aby druhý manžel určil, ktoré veci si môže odniesť a kde budú uskladnené (navrhovateľ). Z podaní navrhovateľa je evidentný jeho jednostranný pohľad na vzniknutú situáciu, keď na jednej strane nesúhlasí s užívaním rodinného domu naďalej odporkyňou a odnášaním vecí (spoločných vecí), ale na druhej strane jej sám vymedzil priestor, ktorý môže užívať, ako aj sám rozhodol o tom, a uskladnil tam veci, ktoré odporkyňa si môže zobrať. Okresný súd správne poukázal na potrebu rešpektovania zásady rovnoprávnosti pri užívaní spoločných vecí, ako aj správne došiel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa sa voči nemu správa spôsobom, ktorý preukazuje odvodnené podozrenie najmä z psychického týrania, a že odporkyňa svojim doterajším správaním a celkovým spôsobom života, ako i vzťahom k spoločnému majetku vzbudzuje obavy, že by ďalším užívaním tohto majetku mala vzniknúť škoda. Námietky navrhovateľa, ako odvolateľa, voči rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, neboli odvolacím súdom posúdené ako dôvodné. Rozhodnutie okresného súdu bolo preto potvrdené ako vecne správne. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov odvolacieho senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.