Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304110472 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6304110472.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinným: 1) U. J., nar. X.XX.XXXX, 2) K. J., nar. XX.XX.XXXX, 3) Q. J., nar. XX.XX.XXXX, 4) R. J., nar. XX.X.XXXX, účastníci 1/-4/ bytom Ul. XX. O. XXX/XX, XXX XX J., 5) K. J., nar. X.X.XXXX, 6) K. J., nar. XX.X.XXXX, 7) U. J., nar. X.XX.XXXX, 8) K. J., nar. XX.X.XXXX, 9) Q. J., nar. XX.XX.XXXX, účastníci 5/-9/ bytom C. XX, XXX XX H. T., o vymoženie 265,71 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen, pod sp. zn. EX 3170/03, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 11Er/95/2004-58 zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. z a mi e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd, konajúci ako súd exekučný, zastavil exekúciu. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 13,55 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Exekučný súd rozhodol s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul pre exekúciu kladú. Taktiež exekučný súd mal za preukázané, že plnomocenstvo udelené predchodcom povinných je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.z. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol z dôvodu neúčelnosti a bezpredmetnosti. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a v odvolaní okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia z nasledovných dôvodov: - pre odňatie možnosti konať pred súdom, exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, - pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie, - všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný súd zrušený, k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu s výsledkom absolútnej nerozpornosti, - súladnosť exekučného titulu skúmal aj notár, ktorý napráva také situácie napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičkách, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, - z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje, - ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. navrhol prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, - exekučný súd musí s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom nakladať, ako s rozsudkom všeobecného súdu v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti, - exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, - exekučný súd svojim postupom porušil princíp rovnosti zbraní, s negatívnym dopadom pre oprávneného, - plnomocenstvo vôbec nebolo možné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože nebolo zmluvným ustanovením a preto nebolo možné naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 OZ Povinní ani súdni exekútori sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Napadnuté rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolacieho súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Zo spisu odvolací súd zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora vydal exekučný súd 27.1.2004 na základe jeho žiadosti doručenej 21.1.2004. Súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - notárska zápisnica č. N 3514/2003, NZ 90981/2003 zo dňa 10.10.2003. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že pôvodný povinný K. J. (otec terajších povinných) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, tiež aby v jeho mene uznal záväzok z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Notárska zápisnica bola spísaná dňa 10.10.2003 na žiadosť Mgr. Bruna Žlnaya substituenta Mgr. Tomáša Kušníra konajúceho na základe plnej moci za povinného, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Splnomocnený zástupca za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 8605 Sk (285,63 EUR) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 25.8.2003 do zaplatenia, povinný tento dlh mal splatiť v lehote do 17.10.2003 oprávnenej osobe. V opačnom prípade súhlasí s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Er/95/2004-19 zo dňa 29.10.2012 zastavil exekúciu pre nespôsobilosť exekučného titulu. Po podaní odvolania oprávneným bolo predmetné uznesenie zrušené Krajským súdom Banská Bystrica uznesením č.k. 1CoE/269/2013 - 53 zo dňa 26.9.2013, pretože pôvodný povinný zomrel ešte pred vydaním uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/95/2004-19 zo dňa 29.10.2012. Z tohto dôvodu do konania vstúpili právny nástupcovia po pôvodnom povinnom. Okresný sú teda opätovne vec prejednal a vydal rozhodnutie 11Er/95/2004 - 58 zo dňa 10.11.2015, ktorým zastavil exekúciu pre neplatnosť exekučného titulu. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 13,55 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka určitého právneho úkonu. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd mal v konaní preukázaný rozpor záujmov pôvodného povinného a zástupcu. Predmetná zmluva o úvere bola predtlačená, pričom za zástupcu už bol ustanovený Mgr. Tomáš Kušnír advokát pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, že splnomocnenec bude konať v záujme povinného, pretože ide o osobu, ktorá už pri vypĺňaní predtlače zmluvy bola v kontakte s oprávneným, čo má za následok obhajovanie záujmov oprávneného v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávok. Povinnosťou súdu je v rámci § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prihliadať na túto skutočnosť ex offo. Na základe exekučného titulu, ktorý vznikol z absolútne neplatného právneho úkonu (nie je možnosť konvalidácie) je potrebné a zastaviť exekúciu, pre absenciu relevantného exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností aj odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplaného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kusníra pred notárom o uznaní dlhu povinným v prospech oprávneného. Odvolací súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré má byť exekúcie prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie odôvodnenie tých istých námietok, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti vedenia exekúcie v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov) je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospela ustálená rozhodovacia prax súdov. Odvolací súd poukazuje na jedno z posledných rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 606/2012-16 zo dňa 12.12.2012 (vo veci sťažnosti oprávneného, ktorá bola ako zjavne neopodstatnená zamietnutá), v odôvodnení ktorého konštatoval: „ V tomto smere sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní týchto sťažností plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich prechádzajúcich rozhodnutiach, napr. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, I. ÚS 481/2012 z 3. októbra 2012, I. ÚS 499/2012 zo 17. októbra 2012, ako aj v ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných sťažností sťažovateľky, ktoré skončili odmietnutím rovnakých a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pri akceptovaní právnych záveroch rozhodnutí všeobecných súdov o vyhlásení exekúcii za neprípustné a ich zastavení v stovkách prípadov, pretože notárske zápisnice z rôznych dôvodov neboli spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.“ Odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Po preskúmaní predmetného konania odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou exekučného súdu o zastavení exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako vecne správne potvrdil. Oprávnený v podanom odvolaním konkrétne nenamietal výroky súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a návrhu oprávneného na prerušenie konania. Oprávnený tak isto nerozporoval výrok o trovách exekúcie, preto tieto výroky ostali odvolaním nedotknuté. Odvolací súd po preskúmaní veci ďalej zistil, že oprávnený navrhuje exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Vzhľadom na početné rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých sa Ústavný súd SR vyjadroval súhlasne k právomoci exekučného súdu skúmať spôsobilosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, teda nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (napr. I. ÚS 607/2012, I. ÚS 410/2012, I. ÚS 478/2012), odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na základe uvedených skutočností odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.