Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/170/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311208237 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6311208237.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľa I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T. nad O., T. č. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom v Poltári, Železničná č. 291, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná vo vzťahu k jednej časti predmetu konania LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36038351, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, zastúpený JUDr. Petrom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie slobody č. 2, a vo vzťahu k druhej časti predmetu konania Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/401/2011-164 zo dňa 21.10.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok) a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok); dospel k názoru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam (pozemkom) nachádzajúcim sa v k.ú. B. nad O., pretože sa domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú v súčasnosti zlúčené do iných konkrétnych parciel (navrhovateľ sa tak domáha určenia vlastníckeho práva k nedostatočne identifikovaným častiam týchto parciel a vymedzenie sporných nehnuteľností v navrhovanom výroku rozhodnutia vo veci samej tak nezodpovedá reálnemu stavu); návrh navrhovateľa tak nemôže plniť funkciu určovacieho návrhu a nemôže eliminovať stav právnej neistoty navrhovateľa v právnom vzťahu k sporným pozemkom, pretože rozhodnutie vydané na jeho základe by nemohlo slúžiť ako podklad k zápisu vlastníckeho práva k sporným pozemkom do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa; okresný súd zdôraznil, že je nevyhnutné, aby navrhovateľ dotknuté nehnuteľnosti, resp. ich časti presne vymedzil v reálnom stave, t.j. z reálne existujúcich parciel geometrickým plánom vyčlenil konkrétne časti, ktorých má byť vlastníkom, pretože bez autorizovaného geometrického vyčlenenia sporných plôch nie je možné nový stav zapísať do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že navrhovateľ označil sporné plochy tak, ako boli vymedzené v minulosti; nakoľko navrhovaný výrok rozhodnutia súdu vo veci samej nemá reálnu možnosť ovplyvniť postavenie navrhovateľa okresný súd návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a nezaoberal sa dôvodnosťou návrhu z vecnej stránky; o trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 05.01.2015 (č.l. 175-176 spisu). Namietol, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vyjadril názor, že jeho návrh na začatie konania je riadnym návrhom vo veci samej v rámci občianskeho súdneho konania; domáhal sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli odkúpené neplatnými kúpnymi zmluvami právnymi predchodcami odporcu; následne boli pozemky, ktoré užíval, opakovane zlúčené do väčších celkov; pasívna legitimácia odporcu bola preukázaná potvrdením bývalej Správy katastra J., ktorá presne potvrdila, ktorá parcela obsiahnutá v kúpnych zmluvách bola prečíslovaná a zlúčená geometrickými plánmi a následne vedená ako časť väčšej parcely v prospech odporcu. S poukazom na ustanovenie § 43 O.s.p. uviedol, že ak okresný súd považoval jeho návrh za neúplný, nesprávny alebo nezrozumiteľný (nebolo zrejmé, čoho sa domáha), mal ho vyzvať na jeho doplnenie v lehote nie kratšej ako desať dní a v uznesení mal určiť ako treba opravu alebo doplnenie vykonať, keď v prípade neopravenia a nedoplnenia návrhu mal jeho podanie odmietnuť; nakoľko tak okresný súd neurobil, odňal mu svojim postupom možnosť konať pred súdom, neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal riadne dokazovanie za účelom preukázania jeho tvrdení, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Na základe uvedeného navrhol zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu a udáva, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom, keď odvolacie námietky navrhovateľa nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu. V prejednávanej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 35/77 zo dňa 09.11.1977, kúpnej zmluvy č. 13/79 zo dňa 26.11.1979 a kúpnej zmluvy č. 3/78 zo dňa 01.06.1978; predmet konania po pripustení zmeny návrhu uznesením okresného súdu zo dňa 27.03.2014 v konečnom dôsledku označil tak, že ním bolo určenie vlastníckeho práva k pozemkom označeným podľa stavu pozemkovej knihy v čase uzavretia uvedených kúpnych zmlúv (s ich presnou špecifikáciou uvedením parcelného čísla pri každom pozemku, druhu pozemku a výmery), ktoré boli neskôr špecifikovanými geometrickými plánmi opakovane zlučované do väčších celkov v súčasnosti zahrnutých do konkrétnych parciel zapísaných na LV č. XX a LV č. XXX vedených pre k.ú. B. nad O. v prospech odporcu v celosti; okresný súd návrh navrhovateľa zamietol v podstate z dôvodu, že nakoľko by na základe rozsudku nedosiahol navrhovateľ zmenu svojho právneho postavenia, pretože rozsudok s navrhovaným výrokom rozhodnutia súdu vo veci samej by nemohol slúžiť ako podklad k zápisu vlastníckeho práva k sporným pozemkom do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa, nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. Navrhovateľ v podanom odvolaní predovšetkým vyčítal okresnému súdu, že pokiaľ dospel k záveru, že jeho návrh je nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný, mal ho postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzvať na jeho doplnenie v stanovenej lehote s poučením ako konkrétne má opravu svojho návrhu vykonať; keďže tak okresný súd neurobil, vyjadril navrhovateľ názor, že mu okresný súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len konkrétnymi námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd návrh navrhovateľa nepovažoval za nesprávny, neurčitý alebo nezrozumiteľný z hľadiska splnenia náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 79 ods. 1 O.s.p., ale považoval ho za nevykonateľný z hľadiska nemožnosti zápisu prípadného rozsudku vydaného na jeho základe do katastra nehnuteľností. Preskúmaním veci dospel aj odvolací súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je nesprávny, neurčitý alebo nezrozumiteľný a preto okresnému súdu nevznikla povinnosť postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať navrhovateľa na jeho doplnenie alebo opravu; z návrhu navrhovateľa je dostatočne zrejmé, ku ktorým konkrétnym pozemkom (§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) žiadal určiť vlastnícke právo, bolo dostatočne zrejmé čoho sa domáha a na akom skutkovom základe; súdna prax v tomto smere dospela k záveru, že „pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľnosti vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou; neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľnosti musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľnosti, požiadavka jej určitosti (nezameniteľnosť) pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná; hodnotiace kritériá určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná) v katastri nehnuteľnosti sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/122/2011 zo dňa 28.05.2012), keď „časť pozemku predtým evidovaná ako samostatná pozemková parcela neskôr zlúčená s inými pozemkami je v návrhu na určenie vlastníckeho práva náležite identifikovaná aj uvedením údajov z evidencie pozemkovej knihy“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/382/2002 zo dňa 21.05.2003 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2606/2004 zo dňa 21.04.2005); navrhovateľ v priebehu konania identifikoval sporné pozemky uvedením údajov o nich z evidencie pozemkovej knihy spolu s presným uvedením, ktorými následnými geometrickými plánmi boli sporné pozemky postupne zlučované s inými pozemkami a v ktorých konkrétnych parcelách súčasného stavu katastra nehnuteľností sa nachádzajú; takéto označenie sporných pozemkov považuje aj odvolací súd za dostatočne určité a zrozumiteľné tak, aby nemohlo dôjsť k ich zameneniu s inými pozemkami (podanie riadneho návrhu na začatie konania však nezbavuje súd povinnosti skúmať naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva). Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom; okresný súd bol povinný pred posúdením návrhu z vecnej stránky skúmať naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva ako osobitný procesný predpoklad úspešnosti tohto návrhu (§ 80 písm. c/ O.s.p.); procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva zaťažuje navrhovateľa; pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (t.j. účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva; jedným z aspektov vhodnosti podaného návrhu je aj otázka prípadnej (materiálnej) vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré má byť na základe podaného návrhu vydané; prípadnú vykonateľnosť rozsudku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam treba v tomto smere skúmať z hľadiska toho, či bude môcť slúžiť ako podklad na zápis ním deklarovaného vlastníckeho práva do príslušnej evidencie (katastra nehnuteľností) a či sa ním v konečnom dôsledku skutočne odstráni stav právnej neistoty navrhovateľa; navrhovateľ v prejednávanej veci žiadal určiť vlastnícke právo k pozemkom; z hľadiska skúmania prípadnej vykonateľnosti rozsudku pre účely ustálenia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení je podstatné rozlišovať medzi pozemkom a parcelou; podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“), pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku; hranicu pozemku určujú lomové body; za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná; podľa § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla; z uvedeného je zrejmé, že pojem „pozemok“ a „parcela“ majú rozdielny obsah, pretože pozemok nemusí byť totožný s parcelou, ale môže zahŕňať viacero parciel, resp. častí rôznych parciel; podľa § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. (spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra), ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2 (t.j. z hľadiska posudzovanej veci najmä označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku), okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy; podľa § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán; podľa § 67 ods. 1 prvá veta zákona č. 162/1995 Z. z. geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam; z uvedeného je zrejmé, že ak súd určuje rozsudkom vlastnícke právo k pozemku, ktorý sa nezhoduje s parcelami vymedzenými v operátoch katastra nehnuteľností, postupuje správne v prípade ak v rozsudku odkáže na geometrický plán, ktorý predmetný pozemok polohovo vymedzí, pretože len geometrický plán umožňuje uvedenie stavu zobrazeného v katastrálnych operátoch (mapách) do súladu so stavom zisteným v súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/1404/2009 zo dňa 09.06.2009); odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že geometrický plán nie je možné prípadne vyhotoviť neskôr po právoplatnosti rozsudku, pretože zákon č. 162/1995 Z. z. stanovuje, že geometrický plán predstavuje technický podklad verejnej listiny, t.j. rozsudok ako verejná listina musí z neho vychádzať; z uvedeného potom plynie záver, že na dosiahnutie materiálnej vykonateľnosti prípadného vyhovujúceho rozsudku na základe návrhu navrhovateľa bolo nevyhnutné k nemu pripojiť geometrický plán, ktorý by pozemky podľa návrhu navrhovateľa uviedol do súladu so stavom katastra nehnuteľností, keď bez geometrického plánu by rozsudok nebol materiálne vykonateľný (existencia takéhoto geometrického plánu v čase vyhlásenia rozsudku potom ovplyvňuje danosť naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom). Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva zaťažovalo v prejednávanej veci navrhovateľa. Zo spisu nevyplýva návrh navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania na vyhotovenie vyššie uvedeného geometrického plánu za účelom dosiahnutia vykonateľnosti rozsudku (na pojednávaní dňa 09.10.2012 navrhol navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyžiadať identifikáciu sporných pozemkov a súčasne ich vymedzenie geometrickým plánom, po doručení uvedenej identifikácie sporných pozemkov na stav katastra nehnuteľností od bývalej správy katastra však na pojednávaní dňa 21.10.2014 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľ uviedol, že už presnejšie sporné pozemky nevie označiť, t.j. na vyhotovení geometrického plánu netrval). Okresný súd nebol povinný takýto dôkaz bez návrhu vykonať, pretože súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná z tých, ktoré boli označené účastníkmi (§ 120 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p.) a to ani výnimočne, pretože iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania môže súd vykonať len ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, keď predovšetkým pôjde o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby bol súd povinný takéto dôkazy vyhľadávať; podľa názoru odvolacieho súdu medzi takéto dôkazy nemožno zahrnúť aj dôkaz na preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom, pretože tento nie je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej (t.j. vo veci určenia vlastníckeho práva), ale len pre rozhodnutie o procesnej prípustnosti návrhu navrhovateľa (naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ako osobitný procesný predpoklad úspešnosti takéhoto návrhu). V čase rozhodovania okresného súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.) sa tak navrhovateľovi nepodarilo preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom a okresný súd správne jeho návrh zamietol. Navrhovateľ a aj okresný súd (pretože navrhovateľa nevyzval na odstránenie tejto vady) sa dopustil pochybenia pri značení odporcu, pretože štát nemôže v civilnom konaní sám so sebou vytvoriť spoločenstvo (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012); táto vada konania však nebola odvolacím dôvodom a ani nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto na ňu odvolací súd neprihliadal (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však odporca žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.