Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/198/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311209866 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6311209866.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Z.. A. V., nar. XX. X. XXXX, bytom N. E., B. H. XXX/XX, právne zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Marianom Holým, advokátska kancelária v Brezne, B. Němcovej 1/A, proti žalovaným 1/ Z. C., nar. XX. X. XXXX, bytom T., A. XXX/XX, 2/ R&B FAKTORING, s. r. o., IČO: 45 662 649, so sídlom Brezno, Štúrova 9, 3/ Z. S., nar. XX. X. XXXX, bytom C., F. XX, 4/ ZeroGrande, s. r. o., IČO: 47 662 557, so sídlom Banská Bystrica, Krivánska 6615/28, 5/ Agro Med, s. r. o., IČO: 36 620 165, so sídlom Bratislava, Mliekarenská 8 a 6/ MaBenk, s. r. o., IČO: 45 573 077, so sídlom Trnavá Hora 161, žalovaní 1/ - 6/ zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátska kancelária vo Zvolene, V.P. Tótha 1081/17, o určenie neúčinnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3C/282/2011-256 zo dňa 26. 2. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca má vo vzťahu k žalovaným 1/ - 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením uložil žalobcovi nahradiť žalovanému 1/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.150,15 EUR (prvý výrok), žalovaným 2/ - 5/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške po 2.467,69 EUR pre každého zo žalovaných 2/ - 5/ (druhý až piaty výrok) a žalovanému 6/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.468,67 EUR (šiesty výrok), všetko spolu v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa svojím žalobným návrhom po poslednej úprave petitu domáhal určenia, že kúpna zmluva č. V935/11 zo dňa 8. 3. 2011 v znení dodatku zo dňa 3. 8. 2011, ako aj ďalšie na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy, ktorých predmetom je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci R. D., okres T. nad D., zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXX na pozemku parc. KN č. XXX/X, garáž so súp. č. XXX na pozemku parc KN č. XXX/X a pozemky parc. KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parc. KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria a výmere 51 m2, parc. KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, parc. KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2, parc. KN č. XXX/X záhrady o výmere 222 m2 a parc. KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“), sú voči nemu právne neúčinné a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom Predmetných nehnuteľností. Alternatívne sa domáhal určenia, že kúpna zmluva č. V935/11 zo dňa 8. 3. 2011 v znení dodatku zo dňa 3. 8.2 011 ako aj ďalšie na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy sú neplatné a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom Predmetných nehnuteľnosti. Vzhľadom k späťvzatiu žalobného návrhu súd uznesením č. k. 3C/282/2011-232 zo dňa 13. 1. 2016 konanie zastavil, s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p“) a skúmal zavinenie na zastavení konania. Konštatoval, že žalobca vzal v priebehu pojednávania dňa 13. 1. 2016 svoju žalobu späť s odôvodnením, že malo dôjsť k dohode s protistranou - žalovaným 1/ a právnym zástupcom žalovaných 1/ až 6/. Uvedené tvrdenie žalobcu, že došlo k uzavretiu dohody medzi ním a žalovanými však zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. 1. 2016 nijako nevyplýva a ani v spise nie je doložený žiaden doklad preukazujúci skutočnosť, že došlo k uzavretiu dohody. Preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo záveru, že žalobca vzal svoj žalobný návrh späť bez udania právne relevantného dôvodu, a teda zavinil zastavenie konania. Následne aplikujúc § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. okresný súd žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia tak, ako to vyplýva z ods. 1 odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu. 3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že okresný súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keď k zastaveniu konania došlo po tom, čo sa žalobca so žalovaným 1/ a právnym zástupcom žalovaných 1/ - 6/ dohodli o spôsobe usporiadania vzájomných vzťahov. Neobstojí pritom tvrdenie súdu o tom, že údajné uzavretie dohody nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. 1. 2016 a ani v spise nie je doložený žiaden doklad preukazujúci uzavretie dohody. Ak takáto skutočnosť totiž nevyplýva priamo zo zápisnice, je možné ju verifikovať nahrávkou z konania. Súd v priebehu konania vyjadril svoj právny názor na vec, že spor medzi žalobcom a žalovaným 1/ nespočíva v neplatnosti alebo neúčinnosti zmluvy, ale v zaplatené pohľadávky žalobcovi, vyzval strany sporu na uzavretie mimosúdnej dohody a za týmto účelom pojednávanie prerušil. Následne žalobca a žalovaní 1/ odišli rokovať mimo pojednávaciu miestnosť a po tom, čo sa vrátili, spoločne pred súdom deklarovali uzatvorenie dohody o zaplatení. Na to sa právny zástupca žalovaných 1/ - 6/ vyjadril, že on nachystá písomnú dohodu, a teda i on bol na dohode zainteresovaný. V čase späťvzatia žalobného návrhu samosudkyňa konštatovala odôvodnenie späťvzatia tohto návrhu s tým, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ a za účasti právneho zástupcu žalovaných 1/ - 6/ došlo k dohode. O tejto dohode mala samosudkyňa vedomosť z predchádzajúceho priebehu pojednávania a tiež z toho, že prítomných účastníkov (strany sporu) ona sama vyzvala na uzatvorenie dohody. Zastavenie konania tak bolo zavinené spoločným konaním žalobcu, žalovaného 1/ a právneho zástupcu žalovaných 1/ - 6/. Ďalej uviedol, že ak by vyššie uvedená argumentácia nebola odvolacím súdom posúdená ako dôvodná, je potrebné na prejednávaný prípad aplikovať § 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodu, že po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ , ktorá simulovala zmluvu o pôžičke a nebolo preto možné v rámci spotrebiteľského vzťahu zabezpečovať vrátenie pohľadávky prevodom nehnuteľností, došlo následne k uzatvoreniu ďalších kúpnych zmlúv, na základe ktorých sa mali vlastníkmi nehnuteľností postupne stať žalovaní 3/ - 6/. Týmto spôsobom a vo vzájomnej spolupráci sa snažili žalovaní urobiť vlastnícke vzťahy neprehľadnými a následne tvrdiť, že o neplatnosti alebo neúčinnosti predchádzajúcich zmlúv nemohli mať vedomosť, a to napriek tomu, že k prevodom vlastníctva dochádzalo aj po podaní žaloby a dokonca aj po zápise poznámky do katastra nehnuteľností. Navyše, napriek prevodu Predmetných nehnuteľností, tieto aj v čase späťvzatia návrhu stále obýval žalovaný 1/. Záverom uviedol, že nesprávny bol i postup okresného súdu, pokiaľ tento pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., odvolávajúc sa na to, že právoplatný rozsudok o určení neplatnosti zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je spôsobilým podkladom na vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Pri rozhodovaní totiž okresný súd nevzal do úvahy, že žalobca ani v prípade úspechu v konaní nemohol byť zapísaný ako vlastník Predmetných nehnuteľností, ale týmto by sa stal žalovaný 1/. V takomto prípade by sa žalobca ako veriteľ splatnej pohľadávky mohol za splnenia určitých podmienok domáhať jej uspokojenia z majetku žalovaného 1/. V danom prípade však bola ako prvý záložný veriteľ zapísaná banka. Ani prípadný úspech v spore tak žalobcovi nemusel priniesť žiadnu výhodu. Vo veci určenia neúčinnosti alebo neplatnosti právneho úkonu nemožno hodnotu predmetu požadovaného určenia vyjadriť v peniazoch. Návrhom na určenie neúčinnosti alebo neplatnosti právneho úkonu sa totiž môže iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke účinnosti, prípadne platnosti), naopak podaným návrhom sa nemá a ani nemôže priznať právo, ktorého hodnota je peniazmi oceniteľná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/112/2014 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/9/2009. Podľa názoru odvolateľa tak mal okresný súd aplikovať ust. § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, keď poukaz na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 226/2012 neobstojí z dôvodu, že žalobca by ani v prípade úspechu v konaní nezískal žiadnu takú hodnotu, ktorá by peniazmi bola oceniteľná. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať. 4. Žalovaní 1/ - 6/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť, pričom osobitne dali odvolaciemu súdu do pozornosti závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 8/2009 ohľadne trov konania v prípade určovacích žalôb. 5. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaných 1/ - 6/ uviedol, že žalovaní sa nijakým spôsobom nevysporiadali s jeho argumentáciou ohľadne spoločného zavinenia zastavenia konania ani ohľadne potreby aplikácie § 150 O. s. p. na prejednávaný prípad. Pokiaľ sa jedná o určenie výšky tarifnej odmeny advokáta, zotrvali na svojom stanovisku, že túto je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.. 6. Žalovaní 1/ - 6/ vo vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedli, že to bol žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania. Navyše jeho argumentácia o späťvzatí žalobného návrhu pre uzavretie dohody so žalovaným 1/ je nevecná, keď žalobca podal svoju žalobu nie len voči žalovanému 1/, ale aj voči žalovaným 2/ - 6/ a všetkým týmto účastníkom patrí zo zákona náhrada trov konania. 7. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 26. 2. 2016 s tým, že Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 7. 4. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zrušenie. 10. Z ustanovení § 146 ods. 1 a 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. 6. 2016 vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastala až vtedy, ak boli v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. bolo v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania do 30. 6. 2015 rozhodoval, musel v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistil existenciu týchto podmienok, musel o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musel uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že okresný súd rešpektujúc vyššie citované závery vyplývajúce z právnych predpisov platných a účinných do 30. 6. 2016 správne pristúpil k skúmaniu toho, kto procesne zavinil, že konanie v prejednávanej veci muselo byť zastavené. S následne vysloveným názorom súdu prvej inštancie o pričítaní zavinenia na zastavení konania výlučne žalobcovi sa však odvolací súd stotožniť nemohol, a to z nasledovných dôvodov: 11. Ako už o tom odvolací súd pojednával v ods. 2 svojho rozhodnutia, žalobca sa svojim žalobným návrhom po poslednej úprave petitu domáhal určenia, že kúpna zmluva č. V935/11 zo dňa 8. 3. 2011 v znení dodatku zo dňa 3. 8. 2011 ako aj ďalšie na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy sú voči nemu právne neúčinné a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom Predmetných nehnuteľností. Alternatívne sa domáhal určenia, že kúpna zmluva č. V935/11 zo dňa 8. 3. 2011 v znení dodatku zo dňa 3. 8.2 011 ako aj ďalšie na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy sú neplatné a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom Predmetných nehnuteľnosti. Žalobca vzal v priebehu pojednávania dňa 13. 1. 2016 svoju žalobu späť. Pokiaľ sa jedná o dôvody, ktoré k tomuto dispozičnému úkonu žalobcu viedli, odvolací súd po vypočutí si audiozáznamu z predmetného pojednávania a po preštudovaní obsahu zápisnice z tohto pojednávania v prvom rade konštatuje, že z priebehu celého pojednávania je zrejmá snaha žalovaného 1/ dohodnúť sa so žalobcom mimosúdne, a rovnako i snaha zákonnej sudkyne strany sporu k jeho zmierlivému ukončeniu viesť (§ 99 ods. 1 a § 100 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016). Ešte pred otvorením pojednávania totiž zákonná sudkyňa dopytovala obe strany sporu na otázku, či je možné ukončiť konanie dohodou, na čo žalovaný 1/ uviedol, že zmierlivé ukončenie sporu je možné a on sám je tomu naklonený. Ďalej v priebehu pojednávania vyslovene a opakovane uviedol, že „mali by sme sa dohodnúť a nenaťahovať to“, ďalej „ja by som bol za to, aby sme sa dohodli“ , že „ho mrzí vzniknutá situácia“ a podobne. Uzavrieť dohodu bol ochotný i žalobca, na čo zákonná sudkyňa prítomných vyzvala, aby tak učinili. Ďalej z predmetného audiozáznamu, ako aj z obsahu samotnej zápisnice, vyplýva prednes právneho zástupcu žalobcu, ktorý uvádza, že po dohode so žalobcom, žalovaným 1/ a právnym zástupcom žalovaných 1/ - 6/ berie žalobu späť a žiada konania zastaviť, k čomu sa následne pripojil i žalobca. Na to právny zástupca žalovaných 1/ - 6/ uviedol, že so späťvzatím žaloby a so zastavením konania súhlasí, rovnako sa vyjadril i žalovaný 1/, pričom uzavretie dohody so žalobcom ani žalovaný 1/ a ani právny zástupca žalovaných 1/ - 6/ nespochybnili. Za tohto stavu, keď tak zo zápisnice o pojednávaní, ako aj z audiozáznamu z pojednávania, vyplýva snaha žalobcu a žalovaného 1/ ukončiť konanie mimosúdne, výzva samosudkyne, aby tak strany sporu učinili, ďalej prednes právneho zástupcu žalobcu, ktorým bola žaloba vzatá späť s odôvodnením, že bola medzi žalobcom, žalovaným 1/ a právnym zástupcom žalovaných 1/ - 6/ uzatvorená dohoda a súhlas právneho zástupcu žalovaných a žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby, a zároveň je zrejmé, že hoci právny zástupca žalobcov 1/ - 6/ bol prítomný pri prednese späťvzatia a pri jeho odôvodnení dohodou všetkých účastníkov konania, nevzniesol žiadne výhrady k tomu, že k dohode o mimosúdnom riešení sporu došlo, mal odvolací súd za to, že hoci to z obsahu spisu výslovne nevyplýva (napr. text mimosúdnej dohody), mimosúdna dohoda medzi stranami sporu bola uzatvorená. Podľa názoru odvolacieho súdu by totiž v opačnom prípade právny zástupca žalovaných 1/ - 6/ buď vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby (ak by mal za to, že je potrebné o nároku žalobcu meritórne a s konečnou platnosťou rozhodnúť), alebo by síce so späťvzatím žaloby súhlasil, ale poznamenal by, že dôvodom späťvzatia nebolo uzavretie dohody medzi stranami sporu. Pokiaľ však právny zástupca žalovaných 1/ až 6/ (a ani sám žalovaný 1/) na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že žalobu berie späť po uzatvorení dohody, reagoval tak, že so späťvzatím žaloby súhlasí a k otázke dôvodu späťvzatia (preto ani k otázke, kto zastavenie konania zavinil) sa žiadnym spôsobom nevyjadril, možno mať za to, že skutkové tvrdenia žalobcu o dôvode späťvzatia žaloby (prezentované právnym zástupcom žalobcu) žiadnym spôsobom nespochybnil, a teda že k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu skutočne došlo. Vzhľadom k uvedenému okresný súd nemal pričítať zavinenie na zastavení konania výlučne žalobcovi, ale obom stranám sporu, a mal o trovách konania rozhodnúť s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 tak, že žiadna zo strán (žiaden z účastníkov) nemá na náhradu trov konania právo. Preto neostávalo dovolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešným žalovaným 1/ - 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).