Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1494/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312206928 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312206928.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-020.3.020.910-7, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Stará Baštová 2, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní o zaplatenie 398,16 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/432/2012-92 zo dňa 02. 09. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 72,52 €, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol poľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 72,52 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi ustanoveniami zákona č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách a podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom v prípade každej položky uplatnenej v rámci celkového nároku navrhovateľa sa jedná o premlčaný nárok. Konštatoval, že žaloba v tejto veci bola podaná dňa 09. 08. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby, preto okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vedľajší účastník na strane odporkyne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu za dva úkony právnej služby po 28,22 € plus 2 x režijný paušál po 7,81 €, t. j. spolu 72,52 €. Uvedené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyhodnotil okresný súd ako uplatnené v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto na ich náhradu na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zaviazal navrhovateľa, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že procesný kódex rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí môžu vystupovať v sporovom konaní. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na ust. § 93 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) a na ust. § 93 ods. 2 OSP, kde sa uvádza, že „ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“ akým je napr. zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej v texte aj Zákon na ochranu spotrebiteľa). Navrhovateľ okresnému súdu vytkol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa opomenul aplikovať ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv konať z úradnej povinnosti. Nie je preto podľa navrhovateľa potrebné, aby hlavný alebo vedľajší účastník upozorňoval konajúci súd na premlčanie alebo na akýkoľvek iný dôvod alebo prekážku, na základe ktorých by súd plnenie navrhovateľovi nemal priznať. Uvedené sa vzťahuje aj na prípady, ak je v zmysle príslušných ustanovení zákona potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky uvedené v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to márne uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania vznesená dlžníkom. Nakoľko je však ochrana spotrebiteľa zabezpečená Občianskym zákonníkom, ktorý je lex generalis ako aj v osobitnej špeciálnej právnej úprave - v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je lex specialis, má prednosť právna úprava obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd síce v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní však podľa navrhovateľa nevyužil právnu úpravu Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola v čase vydania predmetného rozhodnutia platná a účinná. V odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uviedol, že námietka premlčania bola vznesená právnym zástupcom vedľajšieho účastníka a teda priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za tento úkon právnej služby. Bez ohľadu na to, kedy sa tak stalo, súd vo veci rozhodoval v čase, kedy už bolo jeho zákonnou povinnosťou na premlčanie práva prihliadnuť a to bez ohľadu na činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania. Zdôraznil, že odporkyňa ako spotrebiteľ by dosiahla v konaní úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol podľa navrhovateľa vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by súd prvého stupňa aj bez vyjadrenia vedľajšieho účastníka viedli k zamietnutiu žalobného návrhu. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že trovami konania v zmysle ust. § 137 OSP je okrem iného aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Povinnosť hradiť trovy konania vzniká tak, že súd uloží jednému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu konania druhý účastník musel znášať resp. už zaplatiť. Táto povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť druhému účastníkovi také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil zbytočne. Predpokladom priznania náhrady trov konania v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenia otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť, pričom je ale zároveň povinnosťou súdu prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho konania, je zásada úspechu vo veci uvedená v ustanovení § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014, podľa ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť spravidla nahrádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto podľa navrhovateľa potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a právom na náhradu trov konania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sži 10/2014, ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 ako aj na ďalšie uznesenia Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave a v Nitre, ktorými chcel podporiť svoj názor na neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 398,16 € spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu a aby zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V podaní zo dňa 18. 02. 2013 občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa a žiadalo, aby mu súd doručil kópie žaloby a jej príloh. V podaní zo dňa 12. 04. 2014 sa občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, vystupujúce v konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne, vyjadrilo k obsahu žalobného návrhu a vo vyjadrení uviedol, že z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ podal žalobný návrh po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby dňa 09. 08. 2012, preto vznáša námietku premlčania. Ďalej uviedlo, že uplatnená zmluvná pokuta predstavuje neprimeranú sankciu z hľadiska času, pretože dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na začiatku viazanosti. Ďalej uviedol, že súd už právoplatným rozhodnutím zakázal právnemu predchodcovi navrhovateľa používať a uplatňovať si túto zmluvnú pokutu a tento zákaz vyplýva aj z ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznesením č. k. 6C/432/2012-87 zo dňa 05. 06. 2014 okresný súd pripustil zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, aby na miesto pôvodne v žalobe označeného navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Zug, Švajčiarsko. Rozsudkom č. k. 6C/432/2012-92 zo dňa 02. 09. 2014 okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu, tak ako bolo vyššie uvedené, zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva a zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 72,52 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľ sa s rozsudkom okresného súdu v časti trov vedľajšieho účastníka nestotožnil a podal proti rozsudku okresného súdu v uvedenom rozsahu odvolanie, pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov nepriznáva. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne priaznivý pre odporkyňu - žalovaného spotrebiteľa. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vzhľadom na účel a cieľ činnosti vedľajšieho účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil konštatujúc, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní vychádzajúca z ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 nemá svoje opodstatnenie, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobnému návrhu dňa 12. 04. 2014, pred nadobudnutím účinnosti Zákona o ochrane spotrebiteľa v takom znení, do ktorého bolo s účinnosťou od 01. 05. 2014 začlenené aj ust. § 5b, na ktoré poukazuje v odvolaní navrhovateľ. Bez ohľadu na uvedené, úkon právnej služby - vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu zo dňa 12. 04. 2014 je úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, vedľajší účastník mal rovnako ako hlavný účastník právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom a prostredníctvom právneho zástupcu vyjadriť sa k žalobnému návrhu, či už by mal súd ex offo povinnosť prihliadať na premlčanie v žalobe uplatneného nároku alebo nie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 3 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP) a z obsahu spisu odvolací súd nemal vznik trov vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní preukázaný (§ 151 ods. 2 OSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.