Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1475/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208148 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312208148.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zapísaného v miestom obchodnom registri pod číslom: CHE-020.3.020.910-7, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Stará Baštová 2, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní o zaplatenie 667,47 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3C/21/2013-109 zo dňa 24. 09. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 152,29 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, potvrdzuje. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1,2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 2 OSP tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi: OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach trovy právneho zastúpenia vo výške 152,29 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení predmetného uznesenia vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že konanie podľa ust. § 96 OSP zastavil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ust. § 146 ods. 2 OSP. Konštatoval, že navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu na začatie konania potom, čo mu bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 23. 01. 2014. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Vedľajšieho účastníka zastupoval advokát - advokátska kancelária na základe plnomocenstva. Okresný súd konštatoval, že je nesporné, že každý sa môže dať zastúpiť advokátom (§ 25 ods. 1 OSP), teda aj vedľajší účastník, ktorý si uplatnil náhradu trov konania celkom v sume 152,29 €, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby z toho 2 x po 51,45 € (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej) a 1 x vo výške 25,73 € (odvolanie) plus 2 x režijný paušál po 7,81 € a 1 x režijný paušál vo výške 8,04 €. Okresný súd konštatoval, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Zdôraznil, že podľa § 93 ods. 4 vety prvej OSP má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania, a teda má aj právo nechať sa v konaní zastupovať a s tým súvisiace právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ak mu táto náhrada podľa zákona v danej veci patrí. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval okresný súd za účelne vynaložené, keďže navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť až potom, ako mu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 23. 01. 2014. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že procesný kódex rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí môžu vystupovať v sporovom konaní. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na ust. § 93 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) a na ust. § 93 ods. 2 OSP, kde sa uvádza, že „ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“ akým je napr. zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej v texte aj Zákon na ochranu spotrebiteľa). Navrhovateľ okresnému súdu vytkol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa opomenul aplikovať ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv konať z úradnej povinnosti. Nie je preto podľa navrhovateľa potrebné, aby hlavný alebo vedľajší účastník upozorňoval konajúci súd na premlčanie alebo na akýkoľvek iný dôvod alebo prekážku, na základe ktorých by súd plnenie navrhovateľovi nemal priznať. Uvedené sa vzťahuje aj na prípady, ak je v zmysle príslušných ustanovení zákona potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky uvedené v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to márne uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania vznesená dlžníkom. Nakoľko je však ochrana spotrebiteľa zabezpečená Občianskym zákonníkom, ktorý je lex generalis ako aj v osobitnej špeciálnej právnej úprave - v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je lex specialis, má prednosť právna úprava obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd síce v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní však podľa navrhovateľa nevyužil právnu úpravu Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola v čase vydania predmetného rozhodnutia platná a účinná. Zdôraznil, že odporca by ako spotrebiteľ dosiahol v konaní úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol podľa navrhovateľa vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že trovami konania v zmysle ust. § 137 OSP je okrem iného aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Povinnosť hradiť trovy konania vzniká tak, že súd uloží jednému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu konania druhý účastník musel znášať resp. už zaplatiť. Táto povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť druhému účastníkovi také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil zbytočne. Predpokladom priznania náhrady trov konania v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť, pričom je ale zároveň povinnosťou súdu prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho konania, je zásada úspechu vo veci uvedená v ustanovení § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014, podľa ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť spravidla nahrádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto podľa navrhovateľa potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a právom na náhradu trov konania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sži 10/2014, ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 ako aj na ďalšie uznesenia Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave a v Nitre, ktorými chcel podporiť svoj názor na neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 667,47 €, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne špecifikovaný v návrhu a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Uznesením č. k. 3C/21/2013-98 zo dňa 26. 05. 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, aby na miesto pôvodne v žalobe označeného navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Zug, Švajčiarsko. V podaní zo dňa 18. 02. 2014 0Z právna pomoc spotrebiteľom Slovenska so sídlom v Košiciach, konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa a žiadalo, aby mu súd doručil kópie návrhu na začatie konania a jeho príloh. V písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 23. 01. 2014 vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a žiadal žalobný návrh zamietnuť. V podaní zo dňa 16. 09. 2014 zobral navrhovateľ žalobný návrh v celom rozsahu späť, navrhol konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznať. Uznesením č. k. 3C/21/2013-109 zo dňa 24. 09. 2014 okresný súd konanie podľa ust. § 96 OSP zastavil; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške152,29 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľ sa s uznesením okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nestotožnil a podal proti uzneseniu okresného súdu v uvedenom rozsahu odvolanie, pričom v odvolacom petite navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov nepriznáva. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne priaznivý pre odporcu - žalovaného spotrebiteľa. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu vzhľadom na účel a cieľ činnosti vedľajšieho účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 152,29 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil konštatujúc, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní vychádzajúca z ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 nemá svoje opodstatnenie, pretože právny zástupca navrhovateľa vykonal úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 23. 01. 2014 pred nadobudnutím účinnosti Zákona o ochrane spotrebiteľa v takom znení, do ktorého bolo s účinnosťou od 01. 05. 2014 začlenené aj ust. § 5b, na ktoré poukazuje v odvolaní navrhovateľ. Bez ohľadu na uvedené, úkon právnej služby - vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu zo dňa 23. 01. 2014 je úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, pričom z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že vedľajší účastník má rovnako ako hlavný účastník konania právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom a prostredníctvom právneho zástupcu vyjadriť sa k žalobnému návrhu, či už by mal súd ex offo povinnosť prihliadať na premlčanie v žalobe uplatneného nároku alebo nie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.