Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/272/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312209947 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312209947.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa R. E., narodeného XX. XX. XXXX, bytom R., Ul. kpt. M. C. XX/X, zastúpeného advokátom Mgr. Ľubomírom Karikom, Advokátska kancelária Brezno, M. R. Štefánika 638/56, proti odporcom 1a/ F. A., rod. U., narodená XX. XX. XXXX, bytom Z. P. - Q., E. XXXX/XX, 1b/ F. I., rod. U., narodená XX. XX. XXXX, bytom L., B. E. hrdinov XXX/XX a 1c/ Y. U., narodený XX. XX. XXXX, bytom Z. P. - Y., Y. J. XXX/XX, ako potomkov pôvodnej odporkyne R. U., rod. P., narodenej XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, zastúpených advokátom JUDr. Rudolfom Gunišom, Advokátska kancelária Brezno, Kiepka 80, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/401/2012-150 zo dňa 11. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísaných dňa 08.04. 2011 formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Michala Capeka poručiteľom I. E., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania. Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísanými do notárskej zápisnice pod sp. zn. N 29/11, NZ 12665/2011 z dôvodu, že neboli dané dôvody pre vydedenie, a to, že navrhovateľ o osobu poručiteľa trvalo neprejavoval skutočný záujem, ktorý by o neho, ako potomok mal prejavovať, dlhodobo ho vôbec nenavštevoval, a to ani pri príležitosti jeho narodenín, menín, iných sviatkov a ani mu pri tejto príležitosti nenapísal, ako aj z dôvodu, že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že v období od roku 2008 sa vzťahy medzi poručiteľom a jeho synom - navrhovateľom, pokazili do tej miery, že poručiteľ odmietal intenzívnejšie kontakty s rodinou navrhovateľa, odsťahoval sa do vzdialenejšieho miesta bydliska, prestal svojho syna navštevovať a aj v prípade, že ho telefonicky kontaktovali a rozprávali sa s ním rodinní príslušníci navrhovateľa, teda poručiteľova nevesta, príp. vnučka, rozprával sa poručiteľ len s nimi a svojho syna (navrhovateľa) si k telefónu nepýtal. V prípade telefonátu priamo od navrhovateľa došlo medzi nimi k hádke, príčinou mali byť peňažné nároky, ktoré si mal navrhovateľ uplatniť voči poručiteľovi, takýto telefonát však navrhovateľ poprel. Do smrti poručiteľa od roku 2008 došlo len k jednému kontaktovaniu zo strany navrhovateľa, a to v čase, keď cestoval s rodinou na dovolenku a zastavil sa v mieste bydliska poručiteľa, tento však nebol vtedy doma prítomný a tak sa nestretli. Podľa názoru okresného súdu kľúčovou otázkou v tomto konaní bola príčina takýchto rozporov a zistenie, či výčitky poručiteľa voči navrhovateľovi boli spôsobené zvýšenou urážlivosťou poručiteľa alebo oprávneným vyčítaním alkoholizmu na strane navrhovateľa. Porovnal výpovede svedkov vypočutých v konaní, z ktorých niektorí (najmä rodinní príslušníci navrhovateľa) vypovedali v prospech navrhovateľa a iní proti nemu, avšak za kľúčový dôkaz okresný súd považoval lekársku prepúšťaciu správu z nemocnice, ktorá konštatovala u navrhovateľa problémy psychického rázu spôsobené pitím alkoholu, ktorá potvrdila výpovede svedkov o tom, že pod vplyvom alkoholu je navrhovateľ voči svojmu okoliu agresívny, a to slovne aj fyzicky, viackrát bol v jeho rodine realizovaný zásah polície, navrhovateľ bol privezený aj na hospitalizáciu v Pezinku rýchlou zdravotnou pomocou, pretože v domácom prostredí bol agresívny, napadol manželku i syna a bolo zistené, že v minulosti sa situácia opakovala a boli zaznamenané aj záznamy o návštevách policajtov v domácnosti. U navrhovateľa nešlo o každodenné pitie, ale o občasné, tzv. epizodické pitie v ťahu, niekedy ľudovo nazývané aj kvartálne pijáctvo, čo značí občasné pitie v priebehu niekoľkých dní, ktoré privádza pacienta do ťažkých psychických stavov. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že v čase spísania závetu a listiny o vydedení, teda dňa 08. 04. 2011, skutočne vzťahy medzi poručiteľom a navrhovateľom boli také, že navrhovateľ mu neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe a starobe, ani o neho neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Poručiteľ síce kontakty so svojím synom odmietal, avšak nie svojou vinou, ale vinou dovtedajších udalostí, ktoré boli zapríčinené správaním sa navrhovateľa pod vplyvom alkoholu voči svojmu okoliu. Mal za to, že v tomto konaní nebolo navrhovateľom hodnoverne preukázané, že dôvody vydedenia neexitovali, naopak, mal za preukázané, že poručiteľ oprávnene pociťoval voči svojmu synovi výčitky a hnev a dôvodne sa s ním odmietal kontaktovať. O návrhu okresný súd rozhodol podľa § 469 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu v konaní, keď odporkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny za zastupovanie právnym zástupcom pred okresným súdom podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkami navrhovateľa voči zaujatosti, resp. dôveryhodnosti svedkov, ktorí opakovane nevedeli, čo presne popisujú, interpretovali len neurčité domnienky, s ktorými nemali žiadnu priamu osobnú skúsenosť, vedomosť. Súd nevyhodnotil všetky dôkazy predložené zo strany účastníkov počas súdneho konania. Podľa názoru navrhovateľa v konaní bol preukázaný jeho riadny spôsob života. Konajúci súd rozhodol v rozpore s ust. § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ. Zákonné dôvody pre vydedenie neboli v danom prípade dostatočne preukázané. Zo strany navrhovateľa bol preukázaný jeho záujem vybudovať si s poručiteľom pevný vzťah, a to i napriek predchádzajúcej nepriaznivej skutočnosti, ktorá spočívala v rozvode rodičov navrhovateľa, t. j. poručiteľa s matkou navrhovateľa v jeho rannom detstve. Len konaním zo strany navrhovateľa prišlo k obnove vzťahov medzi ním a celej jeho rodiny s jeho otcom - poručiteľom. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi v jeho chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch ako dôvod vydedenia nastáva, podľa jeho názoru, za podmienky, ak takáto pomoc bola naozaj potrebná a ak takéto konanie možno posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne treba však posúdiť, či poskytnutie takejto pomoci bolo zo strany dediča objektívne možné (napr. nemoc, invalidita, pobyt vo väzení, prirodzená vzdialenosť trvalého pobytu). O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej miery vyvolaný samotným poručiteľom (neposkytnutie pomoci nemôže byť dôvodom vydedenia, ak poručiteľ potrebnú pomoc výslovne odmietol). Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery sa mohol poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť o seba postarať a jednak na objektívne možnosti vydedeného potoka takúto pomoc poskytnúť. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, príp. pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou), mu treba poskytnúť pomoc; keď nie je schopný si sám bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť, a keď poručiteľ potomkom ponúkanú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo 16. 07. 2008 sp. zn. 21Cdo 3772/2007). Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že v prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potom mal prejaviť, t. j., či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ a tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj podstatne prispel. Konajúci súd sa pri rozhodovaní zameral len na preukázanie skutočnosti týkajúcej sa údajnému problému navrhovateľa s alkoholom, pričom vychádzal výlučne len z prepúšťacej správny Psychiatrickej nemocnice Pezinok, ako i sprostredkovaných, nepotvrdených výpovedí svedkov o incidentoch, ktoré mali vzniknúť v čase, keď bol navrhovateľ údajne pod vplyvom alkoholu. Namietal, že ďalšie dôkazy vykonané v konaní, ktoré vyzneli v prospech navrhovateľa, súd dostatočne nezohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie vo veci. V odvolacom konaní právny zástupca odporkyne oznámil podaním, ktoré došlo okresnému súdu 03. 03. 2015, že odporkyňa zomrela 30. 12. 2014. Zároveň oznámil aj mená a údaje o bydlisku dedičov poručiteľky a predložil plnomocenstvo na ich zastupovanie, ako aj úmrtný list poručiteľky vo fotokópii. Na dopyt odvolacieho súdu okresný súd predložil osvedčenie o dedičstve sp. zn. 2D/11/2015 D Not 19/2015 v dedičskej veci po poručiteľke, z ktorého vyplýva, že dedičmi po poručiteľke v prvej dedičskej skupine sú deti poručiteľky, v súčasnosti označení v záhlaví tohto uznesenia ako odporcovia 1a) až 1c), z ktorých ani jeden dedičstvo neodmietol. Preto odvolací súd ďalej v konaní konal ako s odporcami s dedičmi odporkyne. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov : Podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Vydediť neopomenuteľného dediča, prípadne aj jeho potomkov, je možné len z taxatívne vymenovaných dôvodov uvedených v ust. § 469a OZ, ktoré poručiteľ uviedol v listine o vydedení. Pre vydedenie je postačujúci jeden z dôvodov uvedených v zákone, nie je však vylúčené, že poručiteľ môže vydediť potomka aj z viacerých dôvodov súčasne. Ak však v listine o vydedení nie je uvedený dôvod vydedenia, takýto prejav je neplatným právnym úkonom. V listine o vydedení sa nevyžaduje odkaz na konkrétne zákonné ustanovenie, rozhodujúce je dostatočné označenie osoby, ktorá má byť vydedená a skutkové vymedzenie dôvodu vydedenia. Keďže vydedenie má za následok vylúčenie dedenia zákonného dediča, viaže sa platnosť vydedenia, okrem formálnych náležitostí vydedenia, aj na rôzne obsahové náležitosti samotného vydedenia. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle vydediť zákonného dediča je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia (§469a/ ods. 3, časť vety za bodkočiarkou, Občiansky zákonník). Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žaloby na určenie (§ 80 písm. c/ O. s. p.) neplatnosti listiny o vydedení je nutné rozlišovať medzi absolútnou neplatnosťou takejto listiny z hľadiska ust. § 469a ods. 3 OZ vo väzbe na ust. § 476 a § 480 OZ a dôvody pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 OZ. Kým k prvej skutočnosti prihliada (dedičský) súd ex offo, druhá (k potomkom poručiteľa) tvrdená skutočnosť, že neboli dané dôvodmi pre jeho vydedenie poručiteľom, musia byť (v sporovom) konaní preukázané; v poslednom prípade sa preto uplatňuje postup (dedičského) súdu podľa § 175k ods. 2 O. s. p. ( viď rozhodnutie Krajského súdu Ústí nad Labem sp. zn. 10Co 481/2001). Ako už bolo povedané vyššie, na formálne náležitosti listiny o vydedení okresný súd prihliada ex offo, a teda, súd ex offo skúma v konaní, či sú dané dôvody neplatnosti listiny o vydedení z formálnych dôvodov. V súdenej veci v konaní formálne nedostatky listiny o vydedení neboli tvrdené. Navrhovateľ zmenil návrh na začatie konania tak, že namiesto rozhodnutia o tom, že dôvody vydedenia nie sú dané, žiadal rozhodnúť o neplatnosti vydedenia. Z obsahu pôvodného návrhu ale je jasné, že sa domáha v skutočnosti niečoho iného, než je uvedené v petite rozhodnutia. Navrhovateľom uvedený petit nekorešponduje s ním uvedenými tvrdeniami v samotnom návrhu na začatie konania. Okresný súd si mal jednoznačne ujasniť, či sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti vydedenia alebo rozhodnutia o tom, že dôvody vydedenia nie sú dané, resp. že v čase vydedenia tieto neexistovali. Pokiaľ by sa navrhovateľ domáhal aj rozhodnutia o tom, že vydedenie, ktorým ho poručiteľ vydedil, je neplatné a zároveň aj určenia neexistencie dôvodov vydedenia, odvolací súd uvádza, že určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a nie jeho neplatnosť. Neplatnosť vydedenia môže nastať len z dôvodov uvedených v ust. § 37 až § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré však v predmetnom prípade nie sú tvrdené. Právny úkon vydedenia by bolo možné považovať za platný, avšak vzhľadom na jeho tvrdenú neúčinnosť v prípade jej preukázania sa naň nemôže prihliadať v dedičskom konaní po poručiteľovi. Úlohou okresného súdu bude predovšetkým navrhovateľa vyzvať, či žiada podaným návrhom na začatie konania rozhodnúť o určení neplatnosti vydedenia alebo rozhodnutia o tom, že dôvody vydedenia v čase smrti poručiteľa neboli dané, príp., či sa nedožaduje oboch uvedených rozhodnutí. Predovšetkým je potrebné vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podania spočívajúceho v nejasnosti návrhu. Tiež, ako už bolo uvedené vyššie, v listine o vydedení musí byť uvedený dôvod vydedenia. Len v tom prípade je daná vydedenému dedičovi možnosť namietať neexistenciu týchto dôvodov, preto v listine o vydedení je nutné dostatočne skutkovo vymedziť dôvody vydedenia (viď J. Krajčo, Občiansky zákonník pre prax /komentár/ II., vydavateľstvo EUROUNION, 2015, str. 2023). Úlohou okresného súdu bude preto posúdiť platnosť listiny o vydedení aj z tohto formálneho hľadiska, teda, či sú v nej uvedené konkrétne dôvody vydedenia, a v prípade, že okresný súd bude mať za to, že tieto konkrétne dôvody v listine o vydedení sú uvedené, tak neexistenciu dôvodov vydedenia v prípade ich tvrdenia treba skúmať vo vzťahu ku konkrétnym zákonným dôvodom, t. j. posudzovať len tie zákonné dôvody, pre ktoré bol dedič vydedený. Odvolací súd však podotýka, že navrhovateľ predmetnou listinou o vydedení nebol vydedený z dôvodu, že navrhovateľ trvalo vedie neusporiadaný život (§ 469a ods. 1 písm. d/ OZ), preto posudzovanie, či navrhovateľ v čase vydedenia trpel alkoholizmom alebo nie, je z tohto hľadiska bezpredmetné. Uvedená skutočnosť môže mať právny význam len v prípade posudzovania, či poručiteľ neodmietal potrebnú pomoc navrhovateľa v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch práve z tohto dôvodu. Pokiaľ ide o samotný dôvod vydedenia potomka z toho dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, odvolací súd zdôrazňuje, že tento predpoklad je naplnený len v tom prípade, ak pomoc v uvedených životných situáciách bola potrebná a za danej situácie sa správanie potomka javí ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti je preto treba posudzovať aj so zreteľom na objektívne možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc. Sotva totiž možno akceptovať vydedenie, ak dedič nemal vedomosť o existencii potrebnej pomoci. Významná je, teda, aj subjektívna stránka na strane vydedenej osoby. Vždy je potrebné hodnotiť existenciu záujmu vo vzťahu k objektívnym možnostiam. Inak sa napríklad bude prejavovať záujem dediča, ktorý žije s poručiteľom v spoločnej domácnosti a záujem dediča, ktorý žije trvalo mimo bydliska poručiteľa. Okresný súd bude musieť v konaní skúmať aj tú skutočnosť, či vydedený potomok trvale neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem v dôsledku toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, pretože v tomto prípade nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Je tiež potrebné zistiť, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j., či zosnulý sám mal záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie totiž prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomkov osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, a nie, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu aj podstatne prispel (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 09. 1997 sp. zn. 2Cdon 86/97). Musí ísť o pomoc, ktorá bola pre poručiteľa objektívne potrebná, o ktorej potomok vedel alebo mohol vedieť s prihliadnutím na všetky okolnosti a bol ju schopný objektívne poskytnúť, a ktorej poskytnutie poručiteľ neodmietal. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu, alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci, a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má na to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/109/2010). Uvedený dôvod vydedenia vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené. Nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/96). Žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p. nie je síce určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu, čo však neznamená, že takáto žaloba nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ak vo veci nebol na mieste postup podľa citovaného ustanovenia (v súdenej veci najmä vo vzťahu k určeniu neplatnosti závetu poručiteľa, ale aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti vydedenia). Keďže okresný súd neodstránil dôvody rozporov návrhu, existenciou či neexistenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti vydedenia (ale ani na určení neplatnosti závetu poručiteľa sa v súdenej veci nezaoberal, neposudzoval, či predmetná listina o vydedení obsahuje skutkovo vymedzené dôvody vydedenia, tvrdenú neexistenciu dôvodov vydedenia okresný súd neposudzoval vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom uvedeným v listine o vydedení, ale posudzoval ich vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu pre vydedenie, ktoré ale poručiteľ neuviedol v uvedenej listine, a to, že potomok trvalo vedie neusporiadaný život, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.