Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/1551/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210379 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312210379.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. XXXX/XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Zvolen, J. Bánika 2009/2, IČO: 42305675, zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom AK Banská Bystrica, Nemčianska 25, o zaplatenie 132/41 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 30.09.2014, č. k. 6C/120/2013-86, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v napadnutom výroku II. o uložení povinnosti navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 18,83 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi pôvodne zaplatenia sumy 248,95 Eur z titulu zmluvnej pokuty. Podaním zo dňa 02.08.2013 zobral navrhovateľ žalobu v časti prevyšujúcej sumu 132,41 Eur späť. Okresný súd dospel k záveru, že uplatnenie nároku z predmetnej zmluvnej pokuty je v rozpore so zákonom a nemožno ho priznať, a preto návrh aj v tejto zostávajúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporca ako úspešný účastník nemal žiadne preukázateľné trovy konania, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 10,79 Eur, 1 úkon po 21,58 Eur a 1 úkon po 16,60 Eur, okrem toho 3x režijný paušál 7,81 Eur a 1x 8,04 Eur. Za tarifnú hodnotu považoval súd sumu uplatnenej istiny, nie sumu vyčíslenú vedľajším účastníkom ako súčet istiny a úrokov z omeškania ku dňu podania vyjadrenia vo veci. V zmysle § 10 ods. 2 uvedenej vyhlášky je rozhodujúcou výška uplatnenej pohľadávky ku dňu začatia poskytovania právnej služby. Uplatnenou pohľadávkou bola nepochybne zmluvná pokuta, ostatné uplatnené nároky sú len jej príslušenstvom. Úkonmi právnej pomoci boli prevzatie a príprava zastúpenia a dve odvolania voči procesným rozhodnutiam súdu, ako aj vyjadrenie vo veci v roku 2014. Proti výroku rozsudku II. o náhrade trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2, písm. f) O.s.p. majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľa, v danom prípade trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Podľa § 142 O.s.p. súd priznáva náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, nebol preto splnený jeden z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania. Ďalej poukazuje na postavenie vedľajšieho účastníka a jeho odbornosť pri poskytovaní ochrany spotrebiteľovi majúc za to, že spotrebiteľské združenia i vzhľadom na ich odbornú pripravenosť by mali bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Nie je dôvod, aby sa dávali zastupovať advokátom. Aj keď navrhovateľ nepopiera ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). Poukazuje na účel vstupu vedľajšieho účastníka s tým, že ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré vstupujú do sporov automaticky, zastúpené právnym zástupcom bez znalosti konkrétnych okolností sporu. Otázne je, či účelom vstupu do konaní je ochrana spotrebiteľa alebo zisk vzniknutý z priznaných trov konania. Podľa názoru odvolateľa, vedľajší účastník do konania nepriniesol žiadny prínos, nepoukázal na žiadnu skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Najmä poukazuje na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať, ktorý v tomto prípade absentoval. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR podporujúce jeho odvolanie. Vyjadruje sa tiež k domnienke podľa § 101 ods. 3 O.s.p. s tým, že na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktoré sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p., na čo poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Takýmto spôsobom prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola 2krát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhuje zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebudú priznané trovy konania a vedľajší účastník bude povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Vedľajší účastník navrhuje rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty a ktorého závery boli prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného súdu, boli dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa, malo teda priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony vedľajšieho účastníka preto možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. V ďalšom sa vyjadruje k tvorbe občianskeho združenia, ktoré môže byť tvorené napr. výlučne len laikmi z oblasti práva, a preto je potrebné pre ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní realizovať túto ochranu prostredníctvom splnomocneného advokáta. Vedľajší účastník nemusí mať vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním, so znalosťami o civilnom procese a hmotnoprávnej kvalifikácii nárokov navrhovateľa, a preto využíva služby splnomocneného advokáta, teda osobu v prvom rade povolanú chrániť práva subjektov v súdnom konaní. K finančnej podpore občianskych združení uviedol, že nevidí žiaden súvis medzi touto podporou poskytnutou Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a vedľajším účastníkom, ale ani žiadny súvis medzi skutočnosťou, že ministerstvo môže finančne podporiť občianske združenie a právom na náhradu nevyhnutných trov, ktoré účastníkovi v konaní vznikli. Uviedol, že vedľajší účastník doposiaľ o žiadnu podporu zo strany ministerstva nepožiadal, ani nedostal. Argumentáciu ohľadne súhlasu hlavného účastníka s konaním označil za absolútne účelovú. Navrhol napadnutý výrok rozsudku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žaloba bola podaná na súd dňa 16.11.2012. Dňa 04.04.2013 bolo súdu doručené podanie občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa zo dňa 20.03.2013 s oznámením o vstupe do konania v predmetnej veci. Vedľajší účastník zdôvodnil písomne svoj vstup do konania s poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 20.05.2013, č. k. 6C/120/2013-22 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s Ústavou SR vedeného pod sp. zn. Rvp 8830/2013. Okresný súd mal za to, že je potrebné skúmať súlad ust. § 93 ods. 2 O.s.p. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR, nakoľko môže dochádzať k neoprávnenému zasahovaniu do súkromného života účastníka konania zhromažďovaním osobných údajov bez súhlasu tohto účastníka a zároveň dochádza k rozporu s ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 17.09.2013, č. k. 14Co/523/2013-37 toto uznesenie okresného súdu zrušil majúc za to, že neboli v danej veci podmienky pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1, písm. b) O.s.p. Následne prvostupňový súd oboznámil účastníkov s tým, že vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania. Žiadal, aby odporca oznámil, či so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasí, inak súd nebude predpokladať, že odporca tento súhlas so vstupom do konania dal. Z podania odporcu na č. l. 45 je zistené, že odporca požiadal o možnosť zaplatiť vymáhanú čiastku v splátkach po 5,- Eur, pretože jeho finančná situácia, nakoľko je nezamestnaný a má invalidný dôchodok 100,15 Eur, mu vyššiu čiastku splácať nedovoľuje. Následným uznesením zo dňa 10.02.2014, č. k. 6C/120/2013-46 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd rozhodol, že nepripúšťa vstup vedľajšieho účastníka Hlas spotrebiteľa do konania na strane odporcu. Po odvolaní vedľajšieho účastníka, prvostupňový súd rozhodnutím zákonného sudcu v tejto veci zo dňa 04.04.2014, č. k. 6C/120/2013-56 zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 10.02.2014, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval za nesprávne právne posúdené, najmä poukázal na skutočnosť, že súdu nebol doručený žiadny návrh na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, a preto nebolo dôvodné o ňom rozhodovať. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý trval na svojom právnom názore o potrebe súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania súd nepripustí. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (uznesenie krajského súdu zo dňa 28.05.2014, č. k. 14Co/650/2014-71). Z obsahu spisu je ďalej zistené, že súd postupoval v konaní v súčinnosti s účastníkmi, okrem iného ich vyzval na vyjadrenie o rozhodnutí bez nariadenia pojednávania, odporcu vyzval na písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, účastníkov poučil v zmysle § 120 ods. 1, § 114 ods. 2 a § 120 ods. 4 O.s.p., ako aj o možnosti namietať pri prvom úkone miestnu príslušnosť súdu. Následne sa k žalobnému návrhu vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu písomným vyjadrením založeným na strane 80 - 82 spisu. Poukázal na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v prípade dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú považoval za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2014 tak, že súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 91,23 Eur. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedený postup vedľajšieho účastníka, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nemožno trovy vedľajšieho účastníka, ktoré priznal prvostupňový súd (za prevzatie a prípravu, 2 procesné odvolania, 1 vyjadrenie k návrhu), považovať za neúčelne vynaložené trovy konania. Je nepochybné, že všetky úkony právnej služby, za ktoré bola priznaná náhrada, súviseli s predmetom konania a boli vykonané v prospech odporcu, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval. Rovnako žalobný návrh bol zamietnutý z dôvodu, ktorý uviedol ako dôvod pre zamietnutie návrhu v písomne podanom vyjadrení vedľajší účastník. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa vyjadrenom v odvolaní, že by občianske združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa nemohlo byť zastúpené advokátom a nemalo by mať právo na náhradu trov konania. Takýto názor je v rozpore s prevažujúcou judikatúrou a aj v rozpore so základným ústavným právom na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 Ústavy SR). Rovnako odvolací súd nesúhlasí s tým, že by v danom prípade šlo o neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, čo je vyvrátené vyššie citovaným konaním vedľajšieho účastníka pred prvostupňovým súdom. Pokiaľ spochybňuje odvolateľ prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania vzhľadom na to, že vedľajší účastník nepoukázal na inú skutočnosť, než na tú, na ktorú súdy majú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu platnú a účinnú do 31.12.2014, keď vstup vedľajšieho účastníka, ktorý bol združením na ochranu práv spotrebiteľa, zákon legalizoval tak, že takýto vedľajší účastník svoj vstup do konania len zahlási (oznámi). Už týmto oznámením vstupu do konania nastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa, v zmysle ktorého je súhlas hlavného účastníka podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Takýto názor nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch platných a účinných v čase rozhodovania prvostupňového súdu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd považuje rozhodnutie o náhrade trov konania v prospech vedľajšieho účastníka za vecne správne, a preto uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Na trovách odvolacieho konania mu bola priznaná náhrada za 1 úkon právnej služby vo výške 1/2 tarifnej odmeny 10,79 Eur a 1x režijný paušál 8,04 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (§ 13, § 13a, §§ 15-17). Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.