Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/682/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210415 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312210415.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 , právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej X. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXX/XX, XXX XX E. I. K., za účasti občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa, so sídlom Lúčna 2123/1, Partizánske (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), pôvodne právne zastúpený JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nemčianska cesta 25, 974 01 Nemce (do 30. 04. 2015), o zaplatenie 108 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezne č. k. 6C/93/2013-60 zo dňa 13. 05. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 49,28 Eur, (druhý výrok), p o t v r d z u j e. Občianske združenie Hlas spotrebiteľa, so sídlom Lúčna 2123/1, Partizánske (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 13. 05. 2014 návrh žalobcu zamietol (prvý výrok), zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 49,28 Eur (druhý výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). 1.2. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), s tým, že žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy jej v konaní nevznikli, a preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal súd prvej inštancie náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 Eur, pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnej služby po 16,60 Eur a režijného paušálu 2x po 8,04 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (druhý výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že trovy vedľajšieho účastníka sú neúčelné. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Združenie by preto malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Nespochybňuje ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanej neposkytol pomoc pri ochrane jej práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Z uvedeného potom vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľovi. V súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez právneho zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Podľa neho ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právny zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne priznaním trov konania. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, nepoukázal na inú skutočnosť, než na akú majú súdy povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Uviedol, že podľa jeho názoru je podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať v súvislosti s čím poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, v zmysle ktorého „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník ani nemusí odôvodňovať.“ Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd preto vždy musí účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p.. Združenie je navyše podporované Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a to poskytovaním dotácií a zároveň podporou odbornosti spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Na základe uvedeného potom žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý uviedol, že má v konaní (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikovane právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, pričom má pravo i na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS/78/03, II. ÚS 31/04 a pod.), z ktorej vyplýva, že trovy právneho zastúpenia treba v zásade v každom prípade považovať za účelné. Kvalifikované podania vedľajšieho účastníka, v ktorých poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, boli dôvodom zamietnutia žaloby, a teda mali priamy vplyv na spôsob skončenia konania. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovanej. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, nemožno ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Vedľajší účastník nemá vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním, preto z dôvodu zabezpečenia čím najvyššej miery ochrany práv spotrebiteľa využíva služby splnomocneného advokáta, ako osoby, ktorá je v prvom rade povolaná chrániť práva subjektov v súdnom konaní. Poukázal na to, že pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo ho prvoinštančný súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania upovedomil, tento vstup podľa § 93 ods. 3 O.s.p. nenamietal a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno vyvodiť, že by so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil, pričom vstup vedľajšieho účastníka na jeho stranu bol účelný (došlo k zamietnutiu žaloby), preto argumenty žalobcu je možné považovať za účelové. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 16. 07. 2014, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania subjektu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o. z., so sídlom v Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných), (tretí výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia. 7. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 11. 2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,95 Eur s príslušenstvom. Dňa 04. 04. 2013 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie subjektu - Hlas spotrebiteľa, o. z., so sídlom Partizánske, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. 8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o pripojení). 9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Hlas spotrebiteľa, o. z, so sídlom v Partizánskom (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. 10. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (aplikáciu právneho predpisu, s uvedením ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby). 11. Pretože žalovaná a (pôvodný) vedľajší účastník vystupujúci na ich strane mali plný úspech v konaní, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (ktorý zdieľal procesný úspech žalovanej v tomto súdnom spore) trovy konania. Odvolací súd preto konštatuje, že prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. 12. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval. 13. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý a tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP). 14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné združenie Hlas spotrebiteľa, o. z., so sídlom v Partizánskom (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).