Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/489/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313202409 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6313202409.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, ako členov senátu, v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Mišurom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným 1/ SECURITY MAX s. r. o., so sídlom Kopaničná 51, 976 52 Čierny Balog, IČO: 45 346 976, 2/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, T. N., zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, so sídlom ČSA 5, Brezno, v konaní o zaplatenie 1 663,31 s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7C/181/2013-106 zo dňa 10. 02. 2015, r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca od označených žalovaných domáhal zaplatenia sumy 1 663,31 € spolu s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania na tom skutkovom základe, že žalovaný 2/, ako vodič motorového vozidla jazdiaci na motorovom vozidle Renault Espace, EČV: BR XXX BI, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 1/, spôsobil dopravnú nehodu a škodu poškodenej O.. I. N., držiteľke poškodeného motorového vozidla Renault Mégane, EČV: BR XXX BA, dňa 07. 05. 2011, kedy vozidlo žalovaného 1/ vedené žalovaným 2/ nebolo povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.). Vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý sa konania nezúčastňoval, súd prvej inštancie uviedol, že jeho čiastočné plnenie na výzvu žalobcu v rozsahu 1 200 € pred začatím súdneho konania považuje za uznanie zvyšku svojho záväzku. Obranu žalovaného 2/, že škodu poškodenej O.. I. N. nespôsobil a jemu podľa zákona č. 381/2001 Z. z. nevzniká povinnosť nahradiť žalobcovi to, čo poškodenej z titulu náhrady škody vyplatil, neuznal za dôvodnú. Zavinenie žalovaného 2/ na vzniku škody je podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané záznamom o dopravnej nehode zo dňa 07. 05. 2011, v ktorom je uvedené, že príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne a neopatrné odbočovanie žalovaným 2/ vo vozidle žalovaného 1/. Žalovaný 2/ zodpovedá za takto spôsobenú škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) a za škodu poškodenej zodpovedá spoločne so žalovaným 1/ v zmysle § 438 ods. 1 OZ spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný 2/. Tvrdil, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať všeobecné ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, ale len osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a osobitný predpis zákon č. 381/2001 Z. z. Ak bolo poškodenej O.. I. N. poskytnuté plnenie za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode z poistného garančného fondu z dôvodu, že vozidlo patriace žalovanému 1/ nebolo poistené, žalobcovi vznikol nárok na regresnú náhradu voči držiteľovi vozidla, žalovanému 1/, a to podľa ust. § 12 a 24 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný 2/ by v zmysle § 430 ods. 1 OZ mohol zodpovedať za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ len vtedy, ak by použil predmetný dopravný prostriedok bez vedomia, alebo proti vôli prevádzkovateľa - žalovaného 1/. Žalovaný 2/ použil na jazdu dňa 07. 05. 2011 vozidlo žalovaného 1/, ako živnostník vykonávajúci práce pre žalovaného 1/. Stalo sa tak na základe poverenia a súhlasu žalovaného 1/. Spolu s kľúčmi od motorového vozidla odovzdal žalovaný 1/ žalovanému 2/ aj doklady týkajúce sa motorového vozidla, vrátane dokladu preukazujúceho uzatvorenie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 2/ nemohol mať vedomosť o tom, že poistné na povinné zmluvné poistenie žalovaným 1/ zaplatené nebolo. Práve žalovaný 1/ porušil povinnosť vyplývajúcu mu s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Ak by žalovaný 1/ splnil svoju základnú povinnosť poistiť motorové vozidlo, žalobcovi by nevznikla žiadna povinnosť na odškodnenie poškodenej. Žalovaný 2/ tvrdí, že ust. § 438 Občianskeho zákonníka na predmetný prípad nie je možné aplikovať. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že len žalovaný 1/ bude zaviazaný na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom žalobcovi i na náhradu trov konania. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla § 427 a o všeobecnej zodpovednosti vodiča § 420 OZ nie sú vo vzťahu ustanovenia špeciálne a všeobecné, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 09. 1977, publikovaného pod R 29/1979, zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nevylučuje zároveň zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti. Žalovaný 2/ ako vodič cestnej premávky porušil ust. § 415 OZ, konkrétne ust. zákona 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení, o čom svedčí záznam o dopravnej nehode. Žalobca preukázal, že škodu poškodenej z garančného fondu nahradil. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného 2/ a vznikom škody poškodenej je nepochybná, pretože keby dodržiaval dopravné predpisy, nedošlo by ku škode na majetku poškodenej. Žalovaný 2/ spôsobil škodu na motorovom vozidle, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva. Je preto sám osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Aj za žalovaného 2/ musel žalobca plniť poškodenému z garančného fondu a má preto proti nemu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Záver vyslovený v judikáte R 29/1979 podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 134/2009 aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 2837/2007. Poistný garančný fond bol vytvorený práve pre prípady, aby poškodenému bola uhradená škoda aj vtedy, ak nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby táto škodu za osoby zodpovedné za škodu uhradila. Slovenskej kancelárii poisťovateľov bolo zákonom č. 381/2001 Z. z. poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 tohto zákona proti tomu, kto za škodu podľa právnych predpisov zodpovedá a za koho vznikla povinnosť vyplatiť náhradu škody poškodenému. Táto zodpovednosť je daná vo vzťahu k motorovému vozidlu, na ktoré nebolo v čase vzniku škody uzavreté poistenie. Otázka, kto mal povinnosť motorové vozidlo poistiť, je vo vzťahu k zodpovednosti za škodu irelevantná. Žalovaný 2/ v konaní nepreukázal, že by pri činnosti, pri ktorej došlo ku vzniku škody, sledoval výlučne záujmy žalovaného 1/. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ktorým bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Výtky žalovaného 2/ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je možné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého možno odvolanie odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod uplatňuje žalovaný vo vzťahu k názoru súdu prvej inštancie, že on, ako vodič motorového vozidla bez poistenia zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ako prevádzkovateľom motorového vozidla, podľa § 438 Občianskeho zákonníka a že žalobcovi aj voči nemu, ako vodičovi vozidla vzniklo právo postihu podľa zákona č. 381/2001 Z. z. 6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 7. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie je možné zhrnúť tak, že žalovaný 1/ bol ku dňu 07. 05. 2011 držiteľom motorového vozidla značky Renault Espace, EČV: BR XXX BI, ktorého prevádzkou bola dňa 07. 05. 2011 spôsobená škoda. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, viedol v deň 07. 05. 2011 žalovaný 2/ ako vodič, ktorý nebol u žalovaného v pracovnom pomere, žalovaný 2/ je živnostníkom s predmetom podnikania pilčícke práce, manipulácia a približovanie dreva, pestovateľské práce v lesnom hospodárstve, piliarska výroba a maloobchod a veľkoobchod - kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností. Žalovaný 2/ zabezpečoval na vozidle žalovaného 1/ ako živnostník vozenie pracovníčok do lesa za účelom výkonu lesných prác. K nehode došlo pri vracaní sa z výkonu lesných prác v obci T. N.. K dopravnej nehode bola privolaná polícia. Podľa záznamu dopravnej nehody vyhotovenej Okresným riaditeľstvom policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát Brezno zo 07. 05. 2011 č. ORPZ-BRODI1-DN-42/2011 porušil vodič motorového vozidla Renault Espace, EČV: BR XXX BI zákon č. 8/2009 Z. z. v § 2 ods. 2 písm. u) nesprávnym a neopatrným odbočovaním. Záznam o dopravnej nehode je podpísaný aj žalovaným 2/. Vozidlo v držbe žalovaného 1/ nemalo ku dňu dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Svedčia o tom správy doručené žalobcovi na jeho žiadosti adresované poisťovniam pôsobiacim na území Slovenskej republiky. Žalovaný 1/ nikdy ani netvrdil, že zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody dojednanú mal. Z celkovej škody, ktorú žalobca nahradil poškodenej na základe výzvy pred začatím súdneho sporu, uhradil žalovaný 1/ už 1 200 €. Z vyplatenej náhrady škody 2 863,31 € zostalo neuhradených 1 663,31 €, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha od žalovaných 1/ a 2/ v tomto konaní aj s úrokom z omeškania z pôvodnej pohľadávky 2 863,31 € postupne znižovanej platbami žalovaného 1/. Výplata náhrady škody poškodenej O.. I. N. je preukázaná výpisom z účtu v banke a výzva na náhradu poistného plnenia vyplateného poškodenej bola žalovanému 2/ odoslaná 11. 10. 2011. 8. Žalobcom v konaní je Slovenská kancelária poisťovateľov zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. a do jej pôsobnosti patrí správa poistného garančného fondu. Z poistného garančného fondu sa podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytuje poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je zakotvené právo kancelárie proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. 9. Pre účely rozhodnutia vo veci o nároku žalobcu bolo potrebné správne vyložiť pojem ,,poistený“, keďže si žalobca uplatňuje nárok práve s odôvodnením, že poškodenej poskytla poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 10. Zákon č. 381/2001 Z. z. v § 1 ods. 1 (predmet úpravy) nedefinuje, kto musí byť podľa zákona č. 381/2001 Z. z. povinne zmluvne poistený, aj v § 2 (vymedzenie pojmov) za poisteného označuje len toho, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Výklad pojmu poistený podľa zákona č. 381/2001 Z. z. uskutočnil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 31. 08. 2010 sp. zn. 4Cdo 54/2009, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. 32/2014, podľa ktorého v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov treba za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu, alebo na základe zavinenia. Ustanovenie § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. 11. Druhou podstatnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, či žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, zodpovedá za škodu a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie výsluchom žalovaného 2/ a predloženými listinnými dôkazmi zistil, že žalovaný 2/ nebol v pracovnom pomere u žalovaného 1/, viedol cudzie motorové vozidlo na základe obchodnoprávnej zmluvy pri výkone vlastnej podnikateľskej činnosti. Ak žalovaný 2/ nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, jeho zodpovednosť za škodu mohla byť posudzovaná len podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. 12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 13. Porušenie právnej povinnosti žalovaným 2/, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, je preukázané záznamom dopravnej nehody, kde za zodpovedný subjekt dopravnej nehody je výslovne označený žalovaný 2/ s popisom priebehu dopravnej nehody a označením ustanovení Zákona o cestnej premávke, ktoré žalovaný 2/ porušil. Príčinou vzniku dopravnej nehody podľa záznamu dopravnej nehody je práve nesprávne odbočovanie žalovaným 2/. Žalovaný 2/ teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, ako vodič motorového vozidla podľa ust. § 420 OZ. Popri ňom na základe objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej z § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá aj žalovaný 1/, ako právnická osoba, vykonávajúca dopravu, pretože škoda bola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky. 14. Spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov za spôsobenú škodu upravuje § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval. Z odvolania žalovaného 2/ nie je možné pochopiť, na akom základe buduje svoje tvrdenie, že ust. § 438 Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať. 15. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného 2/, že by zodpovednosť žalovaného 2/, ako vodiča motorového vozidla prichádzala do úvahy iba podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keby použil dopravný prostriedok, ktorým bola spôsobená škoda bez vedomia, alebo proti vôli prevádzateľa. Toto zákonné ustanovenie by súd pri posudzovaní zodpovednosti prevádzkovateľa použil v prípade, keby chcel vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť prevádzateľa podľa § 427 ods. 1 OZ. Prevádzateľ motorového vozidla však svoju zodpovednosť za škodu nespochybňuje a použitie motorového vozidla žalovaného 1/ žalovaným 2/ s jeho súhlasom nevylučuje zodpovednosť žalovaného 1/ za vzniknutú škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Príčinou vzniku škody poškodenej X. I. N. nebolo to, že žalovaný 1/ prevádzkuje motorové vozidlo a navyše bez poistenia zodpovednosti, ale práve porušenie povinnosti vyplývajúcich z pravidiel cestnej premávky žalovaným 2/. 16. Na margo obrany prednášanej žalovaným 2/ v priebehu konania na súde prvej inštancie odvolací súd uvádza, že jeho názor, podľa ktorého by žalobca mohol od neho, ako vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, požadovať regresnú náhradu, len ak by spôsobil škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, keby viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, odvolací súd uvádza, že si žalovaný 2/ mýli nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia proti poistníkovi podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. s nárokom Slovenskej kancelárie poisťovateľov vyplývajúcim z § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Poisťovateľom podľa § 2 písm. d) tohto zákona je poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky a poistníkom podľa § 2 písm. e) toho istého zákona ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti. Žalobca nie je poisťovateľom, ktorý by uzatváral poistné zmluvy na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nespĺňajú definíciu poistníka podľa zákona č. 381/2001 Z. z. 17. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré podľa § 387 ods. 1, 2 CSP po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP v celom rozsahu potvrdil, stotožňujúc sa s jeho skutkovými aj právnymi závermi, ktoré právne závery boli určujúce pre správne právne posúdenie veci uviedol odvolací súd v bodoch 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16. 18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne aj v závislom výroku o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania. Toto rozhodnutie je v súlade s vtedy účinným ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a výška priznanej náhrady trov konania zodpovedá úkonom právnej služby uskutočneným právnym zástupcom žalobcu v konaní a výdavkom žalobcu spojenými s uplatnením svojho nároku. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok proti žalovanému 1/, ktorý podal odvolanie vo veci v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).