Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/244/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313207963 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6313207963.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa N. U. - ZLATNÍCTVO-HODINÁRSTVO, IČO: 14422387, miesto podnikania H., T. M. R. D. - OD N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. G. č. 5, H., právne zastúpená JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Brezno, Moyzesova 12, proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 29.956,63 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/327/2013-235 zo dňa 04. 11. 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 6C/327/2013-263 zo dňa 16. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 6.306,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 16.04.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní právoplatnosti tohto rozhodnutia titulom plnenia z poistnej zmluvy. Predmetom súdneho konania tvorí nárok navrhovateľky na zaplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania. V prejednávanej veci je dosiaľ nesporné, že medzi účastníkmi konania bola dňa 18. 05. 2000 uzavretá poistná zmluva č. 931-1561202 zo začiatkom poistenia 19. 05. 2000, v ktorej bolo dojednané poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou. Poistná zmluva obsahovala i tabuľku limitov poistných súm pre prípady rôznych stupňov zabezpečenia poistených vecí, závislých najmä od stupňa odolnosti trezoru, kde pri stupni 0 bol stanovený základný limit poistného plnenia 50.000,- Sk a pri najvyššom stupni odolnosti trezoru a pri splnení ďalších bezpečnostných podmienok bola najvyššou možnou sumou poistného plnenia suma 100.000.000,- Sk. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a Zmluvné dojednania pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach, kde boli okrem iného stanovené jednak jednotlivé kódy pre spôsoby a stupne zabezpečenia poisteného majetku, boli stanovené výluky z tohto poistenia, ako aj možnosť dojednať spôsob zabezpečenia poistených vecí osobitným spôsobom. K zmluve bola vyhotovená príloha č. 04 zo dňa 18.05.2000, kde v zmysle čl. 9 Všeobecných poistných podmienok bol dohodnutý osobitný spôsob zabezpečenia poistených vecí. V dôsledku poistnej udalosti si navrhovateľka voči odporcovi uplatnila nárok na poistné plnenie, keďže v čase od 10.11.2012 na 11.11.2012 došlo ku krádeži vlámaním do predajne navrhovateľky, keď jej boli odcudzené predmety podliehajúce poisteniu. Následne odporca poistnú udalosť uznal a navrhovateľke poskytol poistné plnenie, avšak len vo výške 1.576,72 €. K zníženiu poistného plnenia došlo zo strany odporcu pri existujúcich podmienkach zabezpečenia cenností navrhovateľky z dôvodu, že tieto neboli uložené v trezore, ale v ohňovzdornej skrini, ktorá nie je trezorom a jej stupeň odolnosti je 0. V zmysle poistných podmienok preto podľa odporcu navrhovateľka nemala nárok na vyššie poistné plnenie. Okresný súd aplikujúc ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, rozhodol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane navrhovateľky neboli dodržané podmienky zabezpečenia poistných vecí v zmysle prílohy č. 04 Poistnej zmluvy, dohodnuté osobitným spôsobom, pretože zo stanovených troch prvkov zabezpečenia boli dodržané len dva. V predajni navrhovateľky bola umiestnená ohňovzdorná skriňa, ktorá pri ohliadke pracovníkom poisťovne pri uzatváraní poistnej zmluvy bola zhodnotená a pomenovaná ako trezor s tým, že certifikát od tohto trezoru navrhovateľka nemá k dispozícií. Táto okolnosť však podľa okresného súdu nemôže zohrávať rolu pri následnom znižovaní poistného plnenia zo strany odporcu, pretože v prípade takéhoto osobitného dojednania a zabezpečenia neplatia stupne zabezpečenia a tomu zodpovedajúce limity poistného plnenia, ako vyplývajú zo všeobecných ustanovení, buď poistnej zmluvy alebo všeobecných poistných podmienok. V predajni navrhovateľky sa nachádzala v čase krádeže tá istá ohňovzdorná skriňa, ktorá bola v jej predajni aj v čase uzatvárania poistnej zmluvy a vzhľadom na jej existenciu a na jej odolnosť, či už bola pomenovaná ako skriňa alebo ako trezor, bola stanovená aj maximálna poistná suma v pôvodnej mene 1.000.000,- Sk. Čo sa týka druhého prvku zabezpečenia, ktorý bol v uvedenej Prílohe č. 04 stanovený, a to je, že Obchodný dom Jednota je v nočných hodinách nepretržite strážený nočným strážnikom, táto podmienka splnená nebola. Podľa oznámenia COOP Jednota Brezno, spotrebného družstva zo dňa 12.03.2014 a 30.04.2014, na vrátnici Obchodného domu Brezno dňa 10.11.2012 v čase od 18.00 hod do 06.00 hod. a dňa 11.11.2012 mala službu N. X.. Dňa 10.11.2012 od 06.00 hod do 18.00 hod mala službu na vrátnici N. Y.. Z pripojených pracovných zmlúv týchto pracovníčok vyplynulo, že ich zaradenie bolo dohodnuté na prácu vrátnička - spojovateľka, upratovačka. Nešlo o strážnikov, ktorí vykonávajú nepretržité stráženie objektu, ako to bolo stanovené v osobitných dojednaniach zabezpečenia poistených vecí. Pokiaľ ide o funkčné elektronické zabezpečovacie zariadenie, ktoré by bolo napojené na pult centrálnej ochrany majetku, čo bol tretí prvok zabezpečenia stanovený v Prílohe č. 04, tento prvok podľa okresného súdu bol zo strany navrhovateľky dodržaný. Následne preto okresný súd ustálil, že z troch stanovených prvkov zabezpečenia v zmysle Prílohy č. 04 boli dodržané len dva zabezpečovacie prvky, v dôsledku čoho nebolo možné pri ustálení poisného plnenia vychádzať z tejto Prílohy ako osobitného dojednania. Na základe týchto zistení súd nemohol uznať nárok na celé uplatnené poistné plnenie ako dôvodný a uznal, že odporca oprávnene znížil poistné plnenie, avšak nie v správnej výške. Za oprávnené zníženie nebolo možné podľa okresného súdu uznať zníženie na najspodnejší limit, ako vyplýva zo stanovených stupňov zabezpečenia a dohodnutých kódov zabezpečenia vo všeobecných poistných podmienkach poistnej zmluvy. Zdôraznil, že ak pri stanovení rozsahu poistného plnenia nemožno aplikovať osobitné dojednania pre nedodržanie ich podmienok, neostáva iné než postupovať podľa všeobecných ustanovení poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok. Ich výkladom bolo nutné konštatovať dodržanie podmienok zabezpečenia poistených vecí skriňou, resp. trezorom so stupňom odolnosti 0, avšak pri súčasnom zabezpečení kódom 9, ktorým je podľa všeobecných poistných podmienok elektronické zabezpečovacie zariadenie chrániace objekt proti narušeniu komplexnou plášťovou a priestorovou ochranou so systémom okamžitého prenosu signálu do miesta trvalej obsluhy pultu centrálnej ochrany zásahovej jednotky, polície alebo bezpečnostnej služby pri narušení chráneného objektu (čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, elektronické zabezpečovacie zariadenie bolo v predajni inštalované, v čase krádeže bolo funkčné a spôsob signalizácie narušenia priestoru bol nastavený práve prenosom signálu do miesta trvalej obsluhy pultu centrálnej ochrany zásahovej jednotky bezpečnostnej služby, teda spoločnosti CBS - BOS, s. r. o.. Pre takéto zabezpečenie poistených vecí bol stanovený limit poistnej sumy v pôvodnej mene na 250 000 Sk, teda 8.298,48 €. Z uvedenej sumy okresný súd odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 5 % (414,92 €), ako aj už poskytnuté plnenie zo strany odporcu vo výške 1.576,72 €. Výslednou je potom suma, ktorú odporca ešte je stále povinný navrhovateľke doplatiť ako poistné plnenie vo výške 6 306,84 €. Súčasne okresný súd priznal navrhovateľke i príslušný úrok z omeškania z vyššie uvedenej sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Vo zvyšku vzhľadom na vyššie uvedené dôvody návrh navrhovateľa výrokom v poradí II., teda v prevyšujúcej časti zamietol. Na záver okresný súd konštatoval, že nemohol uznať námietku vznesenú odporcom ohľadne miesta poistenia, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade bolo podľa neho možné konštatovať, že skutočne zo strany navrhovateľky došlo k porušeniu povinnosti stanovenej v čl. 5 ods. 1 písm. f) Všeobecných poistných podmienok, teda oznámiť každú zmenu skutočností, ktoré boli rozhodné pre obsah dojednaných poistných podmienok, zároveň konštatoval, že samotné zmluvné dojednania neobsahujú následok pre prípad porušenia tejto povinnosti, teda nestanovujú žiadnu sankciu. V takom prípade je nevyhnutné vychádzať z ustanovení § 799 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď odporca ako poistiteľ bol oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť v prípade, ak porušenie povinnosti navrhovateľky ako poistníka malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pričom zníženie by muselo zodpovedať tomu, aký vplyv malo porušenie povinností na rozsah povinností poistiteľa plniť. V prejednávanom prípade však navrhovateľka síce nesplnila povinnosť oznámiť odporcovi presťahovanie predajne z 1. na 2. poschodie Obchodného domu Jednota v Brezne, avšak zo strany odporcu pri ohliadke miesta činu po krádeži nebolo žiadnym spôsobom namietané, že by nové priestory predajne v obchodnom dome boli horšie zabezpečené než tomu bolo pôvodne a zároveň pri stanovení výšky poistného plnenia odporca žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka neoznámila predmetnú zmenu odporcovi po tom, ako táto zmena nastala. K zníženiu poistného plnenia nedošlo z tohto dôvodu a až do dňa 06.05.2014 túto skutočnosť odporca ani nenamietal. Je nepochybné, že takto neskoro vznesená námietka zodpovedala práve tomu, že porušenie povinností zo strany navrhovateľky, ani samotné presťahovanie predajne z 1. na 2. poschodie nemalo žiadny vplyv na rozsah zabezpečenia poistených vecí, t. j. nemali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, a teda v zmysle zákona odporca z tohto dôvodu nebol oprávnený znižovať, či odmietnuť poistné plnenie. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. ) odvolanie obaja účastníci konania, teda navrhovateľka i odporca. Navrhovateľka namietala, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie rozhodnutia súdu je nepresvedčivé, nedostatočné a nepreskúmateľné. Na jednej strane prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že zo stanovených troch prvkov zabezpečenia v zmysle Prílohy č. 04 boli dodržané len dve, ale na strane druhej vyplýva, že uznal limit poistnej sumy len na 250 000-Sk(v pôvodnej mene), a to za zabezpečenie EZZ, teda neuznal ďalšiu podmienku. Nie je teda zrejmé, ani sa nedá z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa nej vyvodiť, akým spôsobom postupoval prvostupňový súd pri výpočte krátenia plnenia z poistnej udalosti, resp. pri posudzovaní nároku uplatneného v žalobe. Nestotožnila sa ani s názorom súdu, pokiaľ ide o výklad obsahu zabezpečenia - „prvok - nepretržité nočné stráženie objektu OD Jednota“, pretože aj tento prejav vôle účastníkov poistnej zmluvy je potrebné vykladať v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch s tým, že trezor bol umiestnený v miestnosti na prvom poschodí Obchodného domu Jednota, ktorý je v nočných hodinách nepretržite strážený nočným strážnikom, pričom má za to, že ide len o konštatovanie a v žiadnom prípade nemôže sa toto ustanovenie vykladať takým spôsobom, že snáď by mala navrhovateľka zabezpečiť stráženie Obchodného domu JEDNOTA. Nie je zrejmé, ani aký vplyv malo nedodržanie tejto podmienky navrhovateľkou „zabezpečiť nepretržité stráženie obchodného domu JEDNOTA v nočných hodinách" na rozsah povinnosti plniť odporcu, keď ku krádeží nedošlo v noci, ale v nedeľu ráno niekedymedzi 8. a 9. hod.. Naviac, ani sám odporca stráženie objektu OD Jednota neposudzoval ako nesplnenie dohodnutej povinnosti navrhovateľky a neuviedol túto skutočnosť ani ako dôvod krátenia poistného plnenia. Keďže rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľky vyhovie v celom rozsahu. Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne a nesprávne právne vysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa poistených a odcudzených predmetov, ktoré neboli v čase poistnej udalosti uložené v trezore, ale len v ohňovzdornej skrini, ani námietkou miestnej platnosti. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa v nedostatočnej miere posúdil význam zmluvného dojednania vymedzujúceho miestnu platnosť poistenia. Pokiaľ bolo v poistnej zmluve dojednané miesto poistenia, je irelevantné, či poistná zmluva priamo definovala nejaký následok nedodržania dojednanej podmienky miesta poistenia v prípade vzniku poistnej udalosti rizikom krádeže v čase poistnej udalosti. Zmena miesta poistenia v prípade poistnej zmluvy kryjúcej riziko krádeže, predstavuje takú podstatnú zmenu obsahu poistnej zmluvy, že pre jej uskutočnenie nepostačuje len oznámenie zo strany poisteného, ale je potrebný opätovný konsenzus zmluvných strán. K takémuto konsenzu však medzi účastníkmi zmluvných strán ohľadom zmeny miesta poistenia nedošlo. Ďalej odporca namietal nedodržanie podmienky umiestnenia poistených vecí v trezore. Za trezor podľa neho nie je možné považovať ohňovzdornú skriňu, ktorej odolnosť proti vlámaniu je minimálna, aj keď má veľkú hmotnosť. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že v prípade krádeže cenností boli tieto uložené v ohňovzdornej skrini. Preto nie je možné predmetnú ohňovzdornú skriňu klasifikovať do žiadneho stupňa odolnosti proti vlámaniu. Bolo povinnosťou poisteného, teda navrhovateľky, aby mala odcudzené veci v čase vzniku poistnej udalosti zabezpečené spôsobom, ktorý bol určený v poistných podmienkach a v poistnej zmluve. Keďže spôsob zabezpečenia poistených vecí v čase poistnej udalosti nezodpovedal dohodnutému spôsobu zabezpečenia, mal súd prvého stupňa žalobu v napadnutej časti z tohto dôvodu zamietnuť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že pokiaľ ide o námietku miestnej platnosti zmluvy vznesenú odporcom, presťahovanie v tom istom objekte na iné poschodie, nemohlo mať podľa nej objektívne žiadny vplyv na vznik poistnej udalosti, ani na následky. Naviac, pri likvidácii poistnej udalosti nebola táto skutočnosť vôbec dôvodom na krátenie plnenia. Pokiaľ ide o námietku nedodržania podmienky umiestnenia vecí v trezore, poukázala na znenie samotnej poistnej zmluvy, resp. obsah Prílohy č. 04 k poistnej zmluve, ktorú sám odporca vypracoval, pričom skriňu - trezor sám posúdil ako dostatočné zariadenie na uloženie poistených vecí, či tovaru. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky konštatoval, že trvá v plnom rozsahu na podanom odvolaní a nestotožňuje sa s dôvodmi, pre ktoré navrhovateľka napáda rozsudok súdu prvého stupňa. Pokiaľ okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nedodržania dohodnutej podmienky riadneho zabezpečenia priestorov predajne, konal v plnom súlade s platným hmotným aj procesným právom, nakoľko súd bol povinný skúmať oprávnenosť uplatneného nároku v zmysle ustanovení poistnej zmluvy a platného práva. Ak navrhovateľka namieta spôsob zabezpečenia objektu nočným strážením, tak tento spôsob zabezpečenia objektu je vymedzený v kóde 11 (čl. 9 ods. 4 zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou), podľa tohto kódu musí byť objekt nepretržite strážený minimálne jednou osobou - ozbrojenou strážnou službou alebo vrátnikom, ktorý v čase mimo prevádzky má povinnosti ozbrojenej strážnej služby. Rozsudok okresného súdu považuje za riadne a zrozumiteľne odôvodnený, a to najmä v časti, v ktorej súd odôvodnil zamietnutie nároku. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolania viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní podaných oboma účastníkmi konania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p. . Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil s tým, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa princípy formálnej logiky. V žiadnom prípade teda nie je dôvodná námietka navrhovateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, či nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ak z jeho rozhodnutia vyplýva, na základe akých skutkových zistení a následne právneho posúdenia dospel okresný súd k rozhodnutiu vo veci samej. I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len „dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Keďže odvolací súd má za to, že navrhovateľke nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom tým, že by rozhodnutie prvostupňového súdu bolo nedostatočne odôvodnené, resp. nepreskúmateľné, prejednal následne rozhodnutie okresného súdu vo veci samej. Okresný súd po dôsledne vykonanom dokazovaní dospel na základe správnych skutkových zistení aj k správnemu právnemu záveru, podľa ktorého navrhovateľke prináleží nárok na poistné plnenie v zmysle Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy. Dôvodne konštatoval, že ak pri stanovení rozsahu poistného plnenia nemožno aplikovať osobitné dojednania pre nedodržanie podmienok z dôvodu, že nebol dodržaný prvok zabezpečenia, a to nepretržité stráženie nočným strážnikom v nočných hodinách, potom dôvodne aplikoval podporné všeobecné ustanovenia poistnej zmluvy a Všeobecné poistné podmienky. Odvolací súd preto v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najmä pokiaľ ide o stranu 7. a 8. , v ktorej časti okresný súd dôsledne konštatoval na základe akých skutkových zistení a následne právneho posúdenia považoval pre zabezpečenie poistených vecí v zmysle poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania stanovený limit vo výške 250.000,-Sk ( v pôvodnej mene ), teda vo výške 8.298,48 €. Námietka navrhovateľky spočívajúca v tom, že na jednej strane prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že boli dodržané len dva z troch prvkov zabezpečenia v zmysle Prílohy č. 04 a na druhej strane uznal limit poistnej sumy len na 250.000,-Sk ( v pôvodnej mene ), neobstojí. Zdôvodnenie postupu okresného súdu vyplýva z jeho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. 8 prvý odsek, keď výslovne okresný súd konštatoval, že pri stanovení rozsahu poistného plnenia nemohol aplikovať osobitné dojednania poistnej zmluvy ( Prílohy č. 04 ) pre nedodržanie ich podmienok. Ak teda nepostupoval okresný súd pri ustálení limitu poistného plnenia v zmysle dohodnutého osobitného spôsobu zabezpečenia poistených vecí, postupoval v zmysle Všeobecných ustanovení poistenej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok. Konkrétne aplikoval čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou, keď pre takéto zabezpečenie poistených vecí bol stanovený limit práve vo výške ním priznanej sumy 8.298,48 €, z ktorej odpočítal dohodnutú spoluúčasť, ako aj už poskytnuté plnenie zo strany odporcu. Okresný súd preto dostatočným spôsobom ozrejmil, na základe akých skutočností ustálil výšku limitu poistnej zmluvy v zmysle Všeobecných ustanovení poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok vrátane čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou. Námietky navrhovateľky týkajúce sa súčasnej aplikácie dohodnutého osobitného spôsobu zabezpečenia poistených vecí na základe Prílohy č. 04 v kombinácii so Zmluvnými dojednaniami pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou (čl. 9 ods. 4), preto nie je v súlade s princípmi formálnej logiky, v dôsledku čoho okresnému súdu nevyvstala povinnosť priznať limit poistnej sumy v takom rozsahu ako to uplatňovala navrhovateľka v konaní. Nedôvodná je i námietka navrhovateľky týkajúca sa výkladu pojmu „prvok - nepretržité nočné stráženie objektu OD JEDNOTA“. Je totiž irelevantné, či ku krádeži došlo v nočných alebo denných hodinách, ak podmienkou poistenia bolo nepretržité stráženie nočným strážnikom v nočných hodinách. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v žiadnom prípade nešlo o nepretržité stráženie nočným strážnikom, ak v čase krádeže v budove COOP JEDNOTA Brezno bola len vrátnica, kde mali službu zamestnankyne, ktoré mali dohodnutú prácu: vrátnička - spojovateľka, upratovačka. V kóde 11 (čl. 9 ods. 4 zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou) je výslovne konštatované, že objekt musí byť nepretržite strážený minimálne jednou osobou - ozbrojenou strážnou službou alebo vrátnikom, ktorý v čase mimo prevádzky má povinnosti ozbrojenej strážnej služby. O takúto strážnu službu v prejednávanom prípade nešlo. Okolnosť, že odporca nenamietal v tomto rozsahu porušenie povinnosti navrhovateľky, nie je pre posúdenie nároku okresným súdom relevantné. Odvolací súd neuznal ani námietky odporcu uvedené v odvolaní, ktoré spochybňovali význam zmluvného dojednania vymedzujúceho miestnu platnosť poistenia. Odporca síce v odvolaní citoval čl. 5 Zmluvných dojednaní pre prípad škôd spôsobených na hnuteľných veciach krádežou, z jeho znenia nevyplýva povinnosť uvedenia poschodia, na ktorom sa predajňa nachádza, ak má byť miesto vymedzené adresou alebo katastrálnym územím s číslom parcely, kde sa poistné veci nachádzajú. Bez ohľadu na uvedené však okresný súd v odôvodnení jeho rozhodnutia správne poukázal na skutočnosť, a to na str. 8 posledný odsek a str. 9, z akého dôvodu nebolo možné odporcom vznesenú námietku miesta poistenia uznať. V tomto rozsahu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia. Ak ďalej odporca namietal nedodržanie podmienky umiestnenia poistených vecí v trezore, potom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje odporcu na znenie samotnej poistnej zmluvy, podľa ktorej bola ohňovzdorná skriňa pri ohliadke pracovníkom poisťovne pri uzatváraní poistnej zmluvy ( odporcom ) bola zhodnotená a pomenovaná ako trezor s tým, že certifikát od tohto trezoru navrhovateľka nemá k dispozícii. V predajni navrhovateľky sa totiž v čase krádeže nachádzala tá istá ohňovzdorná skriňa, ktorá bola v jej predajni aj v čase uzatvárania zmluvy a vzhľadom na jej existenciu a na jej odolnosť už bola pomenovaná ako skriňa alebo ako trezor, a vo vzťahu k jej charakteru bola stanovená aj maximálna poistná suma, a to 1.000.000,-Sk ( v pôvodnej mene ). Sám odporca teda pri uzatváraní zmluvy charakterizoval predmetnú ohňovzdornú skriňu ako trezor, pričom uznal, že ide o trezor, vo vzťahu ku ktorému poistení nevlastnia certifikát, ktorého hmotnosť je 650 kg, a ktorý je ovládaný dvoma bezpečnostnými uzávermi. V čase formulovania osobitných dojednaní pre zabezpečenie poistných vecí v Prílohe č. 04 boli priestory predajne aj predmetná ohňovzdorná skriňa ohliadnutá pracovníkom poisťovne - odporcom, ktorý ju považoval za trezor, čomu zodpovedala aj formulácia v uvedenom dodatku. Z dôvodu, že k tejto skrini navrhovateľka ani jej manžel nemali žiadne doklady o nadobudnutí a o technických špecifikáciách bola dojednaná poistná suma v inej výške, než by zodpovedala stanoveným stupňom zabezpečenia a odolnosti podľa bezpečnostnej tabuľky obsiahnutej v poistnej zmluve. Za trezor preto považoval predmetnú ohňovzdornú skriňu sám odporca pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy, preto jeho argumentáciu považuje odvolací súd v tomto rozsahu za účelovú. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré z hľadiska súdneho rozhodnutia považoval za rozhodujúce, pretože všeobecný - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačoval pre záver o tom, že nárok navrhovateľky je dôvodný len v rozsahu 6.306,84 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti dôvodne nárok navrhovateľky zamietol. Okresný súd správne posúdil i otázku náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje napriek tomu, že výrok o trovách konania napadnutý nebol, avšak ide o výrok súvisiaci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aplikujúc ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p., nakoľko voči rozsudku okresného súdu vo veci samej podali odvolanie obaja účastníci konania, teda navrhovateľka ako aj odporca. Ani jeden z účastníkov konania v odvolacom konaní nebol úspešný, preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.