Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/392/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314200316 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314200316.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, D., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42 309 166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 1 993,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7C 63/2014 - 94 zo dňa 13. 05. 2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 199,36 Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica. V nenapadnutých výrokoch súdu prvej inštancie zostáva rozhodnutie n e d o t k n u t é . Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpené Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 1 993,12 Eur s príslušenstvom zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť doterajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 199,36 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 112,80 Eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť, a preto bol dôvod na postup podľa § 96 ods. 1 O. s. p., teda na zastavenie konania v danej veci. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., keďže žalobca zavinil zastavenie konania, prichádza do úvahy na jeho strane povinnosť nahradiť trovy žalovanému a dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil a súd konštatoval, že žalovanému ani žiadne trovy nevznikli. Žalobcovi však uložil povinnosť podľa § 142 ods. 2 vety prvej O. s. p. nahradiť trovy konania dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi vo výške 199,36 Eur, celkom za dva úkony právnej služby po 91,29 Eur, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu, dvakrát režijný paušál po 8,39 Eur v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 199,36 Eur podal odvolanie žalobca. Žiadal v napadnutom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že krajský súd dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov neprizná. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že aj keď sa dovtedajší vedľajší účastník mohol dať zastúpiť advokátom, tak trovy konania, ktoré s takýmto zastúpením vznikli nemožno považovať za účelne vynaložené. Predovšetkým namietal to, že združenie vytvorené za účelom ochrany práv spotrebiteľov musí byť tak personálne a materiálne vybavené, aby mohlo zastupovať spotrebiteľov v spotrebiteľských veciach bez toho, aby sa dávalo zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov. Nemalo by byť preto odkázané na kvalifikovanú právnu pomoc. Okrem toho, označený vedľajší účastník vstupoval do konania bez toho, že by mu bol známy predmet sporu, pričom podania boli abstraktné, všeobecné, bez znalosti konkrétnej prejednávanej veci, pričom sú v nich zbytočne opakované údaje, ktoré s danou vecou ani nesúvisia. Za takýchto okolností preto nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Okrem toho, keďže žalovaný bol na neznámom mieste, bol zastúpený opatrovníkom, ktorý mohol hájiť jeho záujmy bez toho, aby bola potrebná pomoc právneho zástupcu na strane vedľajšieho účastníka v konaní. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadril dovtedajší vedľajší účastník, ktorý rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách považoval za správne a navrhoval ho potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že do predmetného konania vedľajší účastník nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym splnomocnením práve pre toto konanie. Vyjadrenie k predmetu sporu nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach a uvádzal len skutočnosti, na základe ktorých došlo k zastaveniu konania. Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril až po zhodnotení celého skutkového stavu. K doručenému návrhu sa vyjadril v rozsahu, v akom považoval za potrebné sa vyjadriť tak, aby boli dôsledne bránené práva žalovaného, ako spotrebiteľa a bol v konaní úspešný tým, že konanie bolo voči spotrebiteľovi zastavené. Vznikli mu trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli k úspechu žalovaného, ako spotrebiteľa v spore. V konaní neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nemali byť priznané. Rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil výrok okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka, žiadal aj náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie na odvolanie žalobcu. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - ďalej „CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom § 379 CSP, § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. K danej veci krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, ktorý platil v čase rozhodovania krajského súdu. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Brezno, ktorým bolo konanie zastavené a ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách konania č. k. 7C/63/2014 - 94, bolo vydané dňa 13. 05. 2016, odvolanie bolo podané žalobcom dňa 13. 06. 2016 proti výroku o trovách konania vo vzťahu k dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného. Všetky procesné úkony tak súdu prvej inštancie, ako aj účastníka konania boli urobené do 30. 06. 2016. 7. V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 8. Okresný súd Brezno uznesením číslo konania 7C/63/2014 - 51 zo dňa 12. 05. 2015 pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, ktorý bol zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, J. Kráľa 7. Na základe podaného odvolania žalobcu konal vo veci aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k. 13Co/683/2015 - 66 zo dňa 31. 08. 2015 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 18. 11. 2015. Bolo teda nesporné, že súd prvej inštancie z doteraz označeným vedľajším účastníkom riadne konal, doručil mu rozhodnutie o zastavení konania v danej veci, odvolanie žalobcu a súčasne dovtedajší vedľajší účastník sa aj vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu. 9. Keďže účinky vstupu dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov zostali zachované (§ 470 ods. 2, veta prvá, CSP), tak v súlade s § 470 ods. 4 CSP mohol krajský súd konanie z dovtedy označeným vedľajším účastníkom konania dokončiť, pretože podľa uvedeného zákonného ustanovenia konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Aj keď Civilný sporový poriadok v prípade právnickej osoby zriadenej za účelom ochrany práv spotrebiteľov nepozná u nej označenie vedľajšieho účastníka, má táto právnická osoba však postavenie osobitného subjektu podľa ustanovenia § 95 CSP, avšak za splnenia iných zákonných podmienok platných od 01. 07. 2016. Táto okolnosť však neznamená, že by pri procesnom postupe krajského súdu, ktorý rozhoduje o odvolaniach podaných do 30. júna 2016 nemohol konanie dokončiť z dovtedy označeným vedľajším účastníkom pri rozhodovaní po 01. 07. 2016. Krajský súd takéto konanie s doterajším vedľajším účastníkom dokončí v súlade s § 470 ods. 4 CSP, ako aj čl. 2 a čl. 3 základných princípov zák. č. 160/2015 Z. z., pretože na strane dovtedajšieho vedľajšieho účastníka musí existovať právna istota ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor, v ktorom vystupuje a uplatňuje svoje nároky, bude rozhodnutý v súlade so zákonom, jeho princípmi, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. 11. Na základe vyššie uvedeného krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania žalobcu, ktoré sa dotýkalo práve výroku, ktorým boli súdom prvej inštancie priznané dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, krajský súd s označeným vedľajším účastníkom konal, pretože časť konania sa ho dotýkalo podľa platných predpisov účinných do 30. 06. 2016, a preto je v rozhodnutí označený ako dovtedajší vedľajší účastník. 12. Súd prvej inštancie pri náhrade trov konania postupoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2, vety prvej O. s. p., podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. 13. Po pripustení vstupu doterajšieho vedľajšieho účastníka do konania sa tento k predmetu sporu vyjadril, pričom po tomto podaní došlo k späťvzatiu podanej žaloby žalobcom späť. Za daných okolností potom treba mať za to, že v dôsledku procesného úkonu žalobcu došlo k zastaveniu konania, a potom súd prvej inštancie pri náhrade trov správne postupoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p., keď v dôsledku procesného zavinenia žalobcovi uložil povinnosť nahradiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy konania. 14. Pokiaľ ide o doterajšieho vedľajšieho účastníka v konaní, tak vstup do konania bol povolený v súlade s § 93 ods. 2 O. s. p., a pokiaľ sa tento dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak zákon takýto procesný postup nezakazoval, pretože tak, ako žalobca sa dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak isto aj vedľajší účastník mohol takúto možnosť využiť, pretože mu to nezakazoval žiadny právny predpis. Ak postupoval v súlade so zákonom, poskytol právnu pomoc spotrebiteľovi a v dôsledku aj takto poskytnutej právnej pomoci následne žalobca vzal žalobu späť, tak je povinný uhradiť trovy konania aj dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, pretože procesný následok zastavenia konania a z toho vyplývajúca náhrada trov sa vzťahuje nielen na žalovaného, ale aj dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktorý na jeho strane vystupoval. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov, rozhodol správne. Žalobca výšku priznaných trov v konaní nerozporoval, namietal len to, že takéto trovy neboli účelne vynaložené. K tomu je potrebné uviesť, že právny zástupca dovtedajšieho vedľajšieho účastníka poskytol v konaní len nevyhnutnú právnu pomoc za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa, a to celkom za dva úkony právnej pomoci, ktoré v konaní boli účelne vynaložené, pretože v konečnom dôsledku poskytnutá právna ochrana sa prejavila na konečnom výsledku, a to procesnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. 15. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho účastníka za vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 16. Ostatných nenapadnutých výrokov sa krajský súd nedotkol. 17. O trovách odvolacieho konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania krajský súd bol oprávnený rozhodnúť, pretože procesný úkon zo strany dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania, a to vyjadrenie k podanému odvolaniu žalobcu bolo vykonané do 30. 06. 2016, teda v čase, keď za platnosti právnych predpisov - O. s. p. do 30. 06. 2016, takýto procesný postup dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania bol možný. 18. Krajský súd však bol v danom prípade rozhodovania o trovách odvolacieho konania limitovaný už procesným postupom podľa zák. č. 160/2015 Z. z. a s ohľadom na § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP mohol rozhodnúť už len o nároku dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho účastníka bolo potvrdené, tak v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol tak, že mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).