Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/260/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314203309 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314203309.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 618 843, proti odporcovi H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo Y., P. XX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Ing. Kateřinou Šperkovou, dozornou úradníčkou Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia Združenie spotrebiteľov Slovenska, IČO: 42 309 166, so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, v konaní o zaplatenie 68,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/171/2014-47 zo dňa 18. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa (prvý výrok), odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Opierajúc sa o ustanovenia § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 52 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákona (ďalej v texte len „OZ“), ako aj ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uzavrel, že dňa 05. 08. 2005 bola medzi odporcom a Slovenskou sporiteľňou, a. s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0303605672, na základe ktorej sa banka zaviazala odporcovi poskytnúť 25 000,- Sk (829,85 Eur), s úrokovou sadzbou stanovenou na 17,3 % ročne; za poskytnutie úveru nebol stanovený žiaden poplatok, bol však stanovený poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,65Eur) mesačne. Splátky po 688,- Sk (22,89 Eur) boli splatné k 10. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 10. 09. 2005 a poslednej 10. 07. 2010. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením splátok splatných dňa 11. 05. 2010, 11. 06. 2010, 11. 07. 2010 vždy po 22,84 Eur, ktoré navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi nezaplatil. Pohľadávka pôvodného veriteľa z tohto právneho dôvodu bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2009. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí má obsahovať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku nedostatku obsahových náležitostí v uzavretej úverovej zmluve, konkrétne neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov tohto úveru považoval okresný súd vzniknutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Sumu 25 000,- Sk, ktorá bola odporcovi poskytnutá, bolo teda možné pri stanovených splátkach po 688,- Sk mesačne splatiť už v rozsahu 37 mesiacov, teda od septembra 2005 do septembra 2008. Z týchto septembrová splátka v roku 2008 mohla byť oprávnená len do výšky 232,- Sk (od septembra 2005 do augusta 2008 - 36 mesiacov po 688,-Sk = 24 768,- Sk, do požičanej sumy 25 000,- Sk zostáva zaplatiť 232,- Sk). Všetky ostatné sumy prevyšujúce sumu, ktorá bola odporcovi požičaná, by zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, boli prijaté bez právneho dôvodu a teda na ich strane by vzniklo bezdôvodné obohatenie. Ak sa navrhovateľ v tomto konaní domáha zaplatenia omeškaných splátok za mesiace máj, jún a júl 2010, ide o nedôvodný návrh, pretože na zaplatenie týchto splátok nemá nárok právny predchodca navrhovateľa ani navrhovateľ. Preto súd návrh zamietol konštatujúc, že k premlčaniu predmetného nároku ani nemohlo dôjsť, keďže tento na strane navrhovateľa neexistoval. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v spore úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, ani zo spisu nevyplývali. Vedľajší účastník na jeho strane si náhradu trov konania neuplatnil a keďže do konania vstúpil až tesne pred rozhodovaním súdu v tejto veci bez toho, aby sa k nej vyjadril, jeho prípadne uplatnené trovy by súd podrobil skúmaniu z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Hodnota RPMN je vypočítaná v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006, to znamená platným v čase uzavretia zmluvy podľa vzorca. Preto úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasil s tým, aby súd znížil počet celkových splátok pri zachovaní sumy splátky. Navrhovateľ zastáva názor, že predsa každá splátka pozostáva zo sumy istiny, riadneho úroku a prípadne poplatkov, teda nie je dôvod na zníženie celkového počtu splátok, ale súd mal postupovať tak, že od každej splátky mal sumu úrokov a poplatkov odpočítať a tým znížiť sumu splátky pri zachovaní počtu splátok. Posledná splátka potom nemohla byť splatná v septembri 2008. Postup súdu nenachádza oporu ani v zákonných ustanoveniach a je zároveň v rozpore s písomnou dohodou zmluvných strán, ktoré si upresnili dátumy splatnosti jednotlivých splátok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) zmenil a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O. s. p. ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonaných dôkazoch. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0303605672 (ďalej len „zmluva“) medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., so sídlom Bratislava, ako právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom; právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol 829,85 Eur, ktoré sa odporca zaviazal splácať po 22,89 Eur vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc 10. 09. 2005, končiac 10. 07. 2010, s poplatkom za správu úveru vo výške 1,66 Eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,30 % ročne (MINIúver do 10 minút). Keďže odporca si neplnil povinnosti zo zmluvy, navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil 3 splátky úveru, splatné od 10. 05. 2010 do 10. 07. 2010, v celkovej výške 68,52 Eur. Opatrovník ustanovený v konaní odporcovi z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku. Do konania vstúpil vedľajší účastník (03. 10. 2014 - č. l. 41 spisu); vo veci sa však nevyjadril a počas celého konania zostal nečinným. Súd je povinný v prvom rade prihliadať na námietku premlčania (v spotrebiteľských veciach aj ex offo). Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek a má určený začiatok plynutia, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka; dĺžku premlčacej doby určuje zákon, nemožno ju zmeniť ani dohodou strán, a to pod sankciou neplatnosti. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania - zníženie možnosti vynútiť splnenie práva. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu lehotu a to v dĺžke troch rokov, pričom objektívne začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na tom, či oprávnená osoba (veriteľ), by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve; je to časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného; pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni non nata e non praescribur). Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 496-498). Počiatok plynutia premlčacej doby závisí od obsahu záväzku. V prejednávanej veci navrhovateľ uplatnil nárok, vyplývajúci z troch splátok, splatných od 10. 05. 2010 do 10. 07. 2010; návrh na súd podal dňa 14. 04. 2014; teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Hoci okresný súd sa nezaoberal otázkou premlčania, odvolací súd má za to, že otázkou premlčania je potrebné zaoberať sa v prvom rade; preto odvolací súd ani nevyhodnocoval argumenty navrhovateľa v odvolaní. Stotožnil sa však s názorom okresného súdu vo výroku, keď návrh zamietol a rozsudok v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správnom potvrdil. Keďže v danom prípade išlo o použitie ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní pred okresným súdom vo veci nebolo použité (napriek námietke zo strany opatrovníčky odporcu) a jeho aplikácia bola pre rozhodnutie veci významná (vzhľadom na iné právne posúdenie veci), krajský súd v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval navrhovateľa, aby sa písomne v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia (výzvy) vyjadril k možnému použitiu § 101 a § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad. Na výzvu krajského súdu navrhovateľ zareagoval s tým, že je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28. 04. 2011 a sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 05. 08. 2005 a teda v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy, upravené v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom v predmetnom konaní si uplatnil len nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok úveru. S týmito dôvodmi navrhovateľa nemožno súhlasiť. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od samého vzniku právnym vzťahom, založeným spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva medzi účastníkmi je nepochybne zmluvou typovou a odporca nepoužil predmet plnenia na podnikanie; veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. S účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanej zákonom č. 150/2004 Z. z. od 01. 04. 2004 sa posilnila právna ochrana spotrebiteľov aj na vzťahy spred jeho účinnosti; predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 05. 08. 2005. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Prejednávaná vec je teda o spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou; ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, to znamená, ide o typický občiansko-právny vzťah; úverovanie spotrebiteľa patrí medzi najfrekventovanejšie občiansko- právne vzťahy. Od 01. 01. 2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva; nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti Občianskemu zákonníku sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 OZ („Spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“); použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva (nie občianskeho práva) na spotrebiteľský právny vzťah predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. O tom, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, nemožno pochybovať a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje „každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“. Týmto odvolací súd odpovedá na v podstate jedinú odvolaciu námietku a síce, že predmetná vec spadá výlučne pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Okrem vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje aj na zosúladenie ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie (zákonom č. 150/2004 Z. z.), ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica Rady 93/13/EHS (článok 8 Smernice). V dôsledku toho v rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút je nevyhnutné použiť občianskoprávnu úpravu. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že pri duplicitnej právnej úprave rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania pre odporcu a pre vedľajšieho účastníka. V konaní došlo k zamietnutiu návrhu a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa §142 ods. 1 O. s. p. odporcovi; preto vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov. Náhradu trov konania za poskytnuté právne služby si však neuplatnil (vo veci sa ani nevyjadril, len vstúpil do konania); preto je rozhodnutie okresného súdu správne aj v tomto výroku. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O. s. p.. Úspešný odporca (ani vedľajší účastník) si neuplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.