Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/593/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314206980 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314206980.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. XXX, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 23.01.2015, č. k. 6C/177/2014-63, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, č.k. SR 01695/14 zo dňa 24.0.72014. Náhradu trov konania žalobkyni nepriznal. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj z dôvodu, že sa nemala možnosť oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Ďalšou výhradou žalobkyne bola skutočnosť, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní nezohľadňoval normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonnú úpravu ochrany spotrebiteľa a ustálenú publikovanú súdnu prax (dôvody zrušenia rozhodnutia podľa § 40 ods. 1, písm. c/ a j/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní neuznal za preukázaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., konštatoval, že uzavretá rozhodcovská zmluva je samostatným dokumentom svedčiacom o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou z rovnakého dňa (05.12.2012), svojim obsahom však nepodmieňovala vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Z dokazovania nevyplynulo, že by bola žalobkyňa nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedená, prinútená, prípadne, že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Druhý prezentovaný dôvod - porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa súd zhodnotil ako dôvodný najmä s ohľadom na obsah úverovej zmluvy, úverové podmienky a absenciu skutočnej aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa u Stáleho rozhodcovského súdu. Súd nemal pochybnosť o spotrebiteľskom postavení žalobkyne, rovnako ako rozhodcovský súd. Ten síce rozhodoval o predmetnom úvere v zmysle citovaných právnych predpisov a formálne sa zaoberal nárokom z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, avšak pri konštatovaní ročného úroku z poskytnutého úveru 32% ročne a pri konštatovaní zároveň vyrubeného poplatku za poskytnutie úveru konštatoval jeho primeranosť, bez bližšieho zdôvodnenia vo vzťahu k poskytovanej sume úveru. Výška úveru bola 1 100,- Eur, povinnosť jeho splatenia bola stanovená v 12 mesačných splátkach po 170,- Eur, teda v priebehu jedného roka mal dlžník okrem istiny zaplatiť aj úrok a poplatok vo výške 964,- Eur, mal byť teda preplatený o 88%, čomu zodpovedá aj stanovená RPMN 262,04%. Toto súd nepovažoval za primerané navýšenie úverovej istiny o príslušenstvo, z ktorého má mať veriteľ primeraný zisk a vykompenzované vynaložené náklady. Súd teda konštatoval, že ochrana spotrebiteľa zo strany rozhodcovského súdu bola čisto formalistická, neposkytujúca ochranu slabšiemu subjektu, naopak, zaťažujúca tento subjekt o neprimerané sumy priradené k úverovej istine o riadny úrok, poplatky, ako aj náhradu trov konania odvíjajúcej sa od žalovaných súm. Súd nepovažoval za problematické samotné rozhodovanie o dlžobe z úveru, ale spôsob rozhodovania, ktorý navodil podozrenie z toho, že rozhodcovský súd bol púhym obchodným partnerom veriteľa. Preto okresný súd žalobe vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil podľa § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. Úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo neuplatnila. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na ust. § 205 ods. 2, písm. c), d) a f) O.s.p. Poukázala na účel konania pred rozhodcom, teda súdne preskúmanie splnenia základných podmienok pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a dodržanie zákonnosti, nie preskúmavanie veci z hmotnoprávnej stránky. Za nepochybné považuje, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovanou je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovanou riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia, bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je, či doložka v čase jej uzavretia umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Rozhodcovské konanie má plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Rovnako prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Pritom medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Ide teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Žalovaná má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z., teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, čoho dôkazom je aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd žalobkyni riadne doručil všetky písomnosti, žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa k návrhu. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma, a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné, vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. Žalovaná ďalej vyjadrila názor, že v danej veci neboli splnené podmienky pre odklad vykonateľnosti. Pritom peňažný záväzok uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí nedosahuje úroveň závažnosti a súd ani nezdôvodnil existenciu atribútu závažnosti. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej vyjadrila nesúhlas s dôvodmi odvolania, rozsudok okresného súdu považuje za spravodlivý a odôvodnený pre obe strany v súlade so zákonom. Navrhla, aby odvolací súd ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. V zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej, konštatuje odvolací súd, že odvolanie žalovanej v tomto prípade nereaguje na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Ako už bolo konštatované vyššie, žalobkyňa sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku z dvoch dôvodov, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (teda ust. § 40 ods. 1, písm. c/ a j/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie neuznal prvý z uvádzaných dôvodov - neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tento svoj názor dostatočne odôvodnil. Odvolanie žalovanej pritom smeruje práve k tomuto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku, vôbec nereaguje na druhý z dôvodov - porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, keď práve pre tento dôvod súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok zrušil. Voči tomuto dôvodu odvolateľ vo svojom odvolaní ničím neargumentuje a žiadnym spôsobom ho nespochybňuje. 8. Pretože odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, nemohol rozsudok súdu prvej inštancie v tomto smere preskúmavať a zaoberať sa jeho správnosťou. Pokiaľ žalovaná v odvolaní vytýka, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre odklad vykonateľnosti, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie o vykonateľnosti nerozhodoval. O odklade vykonateľnosti bolo rozhodnuté samostatným uznesením, proti ktorému odvolanie podané nebolo. Svedčí to o skutočnosti, že odvolateľ nevenoval podanému odvolaniu dostatočnú pozornosť, jeho odvolanie preto bolo zmätočné, evidentne nesmerujúce voči konkrétnemu napadnutému rozsudku, a preto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, ani zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 9. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok okresného súdu ako vecne správny a náležite odôvodnený s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).