KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica25. 4. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/147/2015 z 25. 4. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. apríla 2016, sp. zn. 13Co/147/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6314207129.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/147/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314207129.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa
Quantum Credit, a. s., Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s. r. o.,
Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti odporcovi K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H.
XXX/XX, o zaplatenie 497,90 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno
č. k. 5C/241/2014-35 zo dňa 16. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 5C/241/2014-35 zo dňa 16. 12. 2014, potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol vo veci a návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Navrhovateľ sa podaným návrhom pôvodne
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu 497,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.08.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95
Eur od 26.03.2012 do zaplatenia, ako aj trov konania na tom právnom základe, že právny predchodca
navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvy o pripojení, ktorých predmetom bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby. Odporca faktúry riadne a včas neuhradil, porušil zmluvnú povinnosť a z toho mu
vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, preto sa navrhovateľ svojho nároku domáhal súdnou cestou.

V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

V zmysle § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech



zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s
odporcom dňa 07.03.2011 Zmluvu o pripojení Fix, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá SIM karta
č. 8942102470001262705. Podľa tejto zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi
program služieb - Fix 16 a odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie
služieb. Zároveň právny predchodca navrhovateľa a odporca ten istý deň uzavreli Dodatok k zmluve o
pripojení, na základe ktorého právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol mobilný telefónny
prístroj LG GS290 Cookie fresh. Podľa uvedeného dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že po dobu
24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, bude platiť
včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami
a jeho platným cenníkom. Podľa bodu 3 dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
užívateľa a následného vypojenia SIM karty zo strany prevádzkovateľa je užívateľ povinný uhradiť
prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú tabuľke č. 1 dodatku, t.j. vo výške 248,95 Eur.

Faktúrou č. 7107721266 zo dňa 08.08.2011, s dátumom splatnosti dňa 25.08.2011 vyúčtoval právny
predchodca navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.

Dňa 12.04.2011 právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení Fix, na základe
ktorej bola odporcovi poskytnutá SIM karta č. 8942102470001264248. Podľa tejto zmluvy poskytoval
právny predchodca navrhovateľa odporcovi program služieb - Fix 16 a odporca sa zaviazal riadne a včas
platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Zároveň právny predchodca navrhovateľa a odporca
ten istý deň uzavreli Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého právny predchodca navrhovateľa
odporcovi poskytol mobilný telefónny prístroj Sony Ericsson YENDO. Podľa uvedeného dodatku
k zmluve sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o
vypojenie SIM karty z prevádzky, bude platiť včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v
súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a jeho platným cenníkom. Podľa bodu 3 dodatku v
prípade porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa a následného vypojenia SIM karty zo strany
prevádzkovateľa je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú tabuľke č. 1
dodatku, t.j. vo výške 248,95 Eur.

Faktúrou č. 7202486305 zo dňa 08.03.2012, s dátumom splatnosti dňa 25.03.2012 vyúčtoval právny
predchodca navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.

Súd navrhovateľa viackrát vyzval (č.l. 16, 22, 28), aby preukázal vznik nároku na zmluvnú pokutu,
teda za porušenie akých povinností bola predmetná zmluvná pokuta fakturovaná. Na tieto výzvy súdu
reagoval navrhovateľ iba podaním, v ktorom uviedol, že zmluvné pokuty vychádzajú z bodov 3 v spojení
s bodmi 1 písm. c) dodatkov k zmluvám.



Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v
Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a odporca vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb.
Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové
zmluvy, čo bol aj tento prípad.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné
je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.
Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny
predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k
nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím
doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute
nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k
výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa
služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak
nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy
musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej
povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 4C/162/2011-28, zo dňa 06.12.2011, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012, bolo určené, že zmluvná
podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2610927, uzavretého medzi spoločnosťou T-Mobile
Slovensko, a. s. a žalovaným, dňa 21.06.2007, v článku 1. bode 2 posledná veta a bode 4 prvá veta -
"V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej
v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo
v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany
Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku",
je ako neprijateľná neplatná.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Zo skutkových okolností opísaných vyššie, vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ
telekomunikačných služieb, si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dohodnutej v uzavretej
zmluve s odporcom pred vydaním predmetných rozsudkov, vyhlasujúcich zmluvnú podmienku o
zmluvnej pokute za neprijateľnú a neplatnú. Samotným uzavretím zmluvy teda dodávateľ neporušil
povinnosť, stanovenú v citovanom ustanovení § 53a Občianskeho zákonníka. Ak ale zákon zakazuje



ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je zrejmé, že zakázaným
konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom zmluvná
pokuta zakotvená. Takto rozširujúci výklad zákonného ustanovenia je podľa názoru súdu v súlade
s jeho zmyslom a účelom a zodpovedá aj systematickému umiestneniu medzi ostatnými zákonnými
ustanoveniami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní predložil iba faktúry, ktorými boli vyúčtované
zmluvné pokuty vo výške 248,95 Eur každá. Žiadnym listinným dôkazom však nepreukázal, že by
odporca porušil zmluvné podmienky. Návrh súd teda zamietol okrem vyššie uvedených dôvodov aj z
dôvodu nepreukázania vzniku nároku na zmluvnú pokutu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý
úspech nemal. Odporca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, ale v konaní mu žiadne trovy vyplývajúce
zo spisu nevznikli a on si ich ani neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal“.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v súlade s § 204 OSP odvolanie. Navrhol rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd zaviaže odporcu na zaplatenie žalovanej sumy a na zaplatenie
trov konania. Odvolanie podal v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP z dôvodu, že súd prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že zmluvná
pokuta je upravená iba pre prípad porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa a táto skutočnosť sama o
sebe predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta znevýhodňuje spotrebiteľa, ale len
do takej miery, aby vyrovnala ekonomickú rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Právny predchodca
navrhovateľa investoval do zmluvy tým, že v čase uzatvorenia zmluvy poskytol odporcovi mobilný
telefón. Predmet zmluvy je predmetom jeho podnikateľskej činnosti, preto nie je v jeho záujme zo zmluvy
neplniť, do ktorej vopred investoval. Na druhej strane by spotrebiteľovi v prípade porušenia zmluvy zo
strany Slovak Telecomu, a. s., stačilo prestať platiť. Právny predchodca neprestane poskytovať služby
ihneď, ale až po pár mesiacoch, na základe nerešpektovania výziev na plnenie. Vo sfére v dispozícii
spotrebiteľa zostane aj príslušenstvo poskytnuté právnym predchodcom navrhovateľa, čo spotrebitelia
zneužívajú.

Dojednanie zmluvnej pokuty má slúžiť na zabezpečenie plnenia na tej strane, u ktorej je menší
ekonomický záujem na plnení zmluvy a takáto zmluvná pokuta nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach, ale len vyrovnáva ekonomický záujem na plnení zo zmluvy. Fixné určenie sumy pre
prípad nezaplatenia záväzku je všeobecne akceptované spoločnosťou ako správne. Sám súd uviedol:
„Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy“. To uviedol sám súd a teda nemá opodstatnenie výrok súdu, že „Právny predchodca
navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby
viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napr. mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo hneď v
prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy“.

V čase uzavretia zmluvy bola zmluvnou pokutou zabezpečená povinnosť vo výške 384 € (16 x 24
mesiacov) a výška zmluvnej pokuty bola 248,95 €, teda v čase uzavretia zmluvy jej výška rozhodne
nebola neprijateľná.

Súd je povinný posudzovať každý prípad individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti
daného prípadu, pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvných podmienok.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvára zmluvy na rôzne programy s rôznymi zmluvnými pokutami a
povinnosťami zmluvných strán, preto aj pomer práv zmluvných strán, v ktorých by zmluvná podmienka
eventuálne mohla spôsobiť nerovnováhu, sa rôzni. Navyše, znenie zmluvnej podmienky v súdom
spomínanom konaní na Okresnom súde v Bardejove č. k. 4C/162/2011-28 a následnom konaní
krajského súdu bolo „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka...“, pričom zmluvná
podmienka v danom spore je viazaná na porušenie konkrétnych povinností uvedených odkazom na
príslušné ustanovenia dodatku, resp. všeobecných podmienok, teda je vyjadrená užšie a nejedná sa o
tú istú zmluvnú podmienku.



Odporca porušil zmluvu tým, že si nedobíjal kredit tak ako podľa zmluvy mal. V zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2010 sp. zn. 6Cdo/81/2010 „Neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nedobitie kreditu predstavuje negatívnu skutočnosť, ktorú
nemožno dokázať“. Z toho dôvodu bolo dôkazné bremeno na strane odporcu.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v súlade s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti zamietnutia návrhu i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom
rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť.

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Občiansky zákonník upravuje spotrebiteľské zmluvy v ustanoveniach § 52 a nasl., ktoré je možné označiť
za všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré z bežných typov zmlúv a to v závislosti od subjektov, ktoré
ich uzatvárajú im dáva charakter spotrebiteľských zmlúv. Každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ a
spotrebiteľ sa považuje za spotrebiteľskú, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme je zmluva uzavretá.
Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy, patrí k
spotrebiteľským zmluvám a podlieha podmienkam určeným právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany podľa ustanovenia § 53 a nasl. OZ
nie je podstatné to, ako je zmluva typologicky nazvaná, alebo aplikáciu akého zákona si zmluvné
strany dohodli, resp. akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon, alebo si zmluvné strany dohodli,
ale iba to, či sú naplnené pojmové znaky ustanovenia § 52 OZ. Za dodávateľa sa považuje osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. O spotrebiteľský vzťah pôjde iba vtedy, ak samotné plnenie dodávateľa
bude dôsledkom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Nestačí teda, že vo všeobecnosti bude mať dodávateľ
charakter osoby, ktorá inak môže byť dodávateľom. Vyžaduje sa, aby sa tento charakter prejavil
v konkrétnom posudzovanom vzťahu. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Úprava Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je úpravou kogentnou. Každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ výslovne zakazuje dodávateľom použiť v spotrebiteľských zmluvách
také zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník dodávateľom zakazuje zneužívať svoje postavenie
pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, najmä pri príprave svojich zmluvných formulárov (všeobecné
obchodné podmienky, všeobecné dodacie podmienky a pod.), ktoré pri uzatváraní spotrebiteľských
zmlúv predkladajú spotrebiteľovi a zároveň určuje aj právny účinok, ktorý sa spája s neprijateľnou
podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských



zmluvách sú neplatné. Táto neplatnosť je absolútna s poukazom na to, že ustanovenie 52 OZ nie je
uvedené v taxatívnom výpočte prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a.

Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej „Zmluvy o pripojení“ a k nej uzatvoreným dodatkom.

Odvolací súd konštatuje, že si účastníci podľa ustanovenia § 544 OZ pre prípad nesplnenia záväzku,
resp. zmluvnej povinnosti, môžu dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá je jedným zo zabezpečovacích
prostriedkov a má akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného
záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Je nesporné, že jej cieľom je dosiahnutie väčšej istoty,
že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a
musí vzniknúť na základe konsenzu vôle dodávateľa a spotrebiteľa. Zároveň však musí vyhovieť súdnej
kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, po komplexnom zhodnotení všetkých
okolností konkrétnej veci, pri zachovaní špecifických procesných postupov pre spotrebiteľské zmluvy.

Odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu poukazuje na to, že nárok na zmluvnú pokutu v
prospech dodávateľa v dojednaní o zmluvnej pokute, z ktorej uplatňuje nárok navrhovateľ je viazaný
na porušenie „ akéjkoľvek povinnosti“ uvedenej v bode 1 pís. c/ alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v
čl. 3 bod 3.6 VP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ VP, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty.... teda nárok na zmluvnú pokutu je koncipovaný neúmerne široko bez zohľadnenia závažnosti
prípadného porušenia povinnosti a bez ohľadu, kedy došlo k porušeniu povinnosti. Takto napr. rovnaká
zmluvná pokuta je v prípade porušenia viacerých povinností hneď na začiatku zmluvného vzťahu ako
i hoci aj v posledný deň viazanosti.

Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k Zmluvám o pripojení v bode 3 prvá veta „V prípade
porušenia akejkoľvek povinností uvedenej v bode 1 pís. c/ alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 VP
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ VP .....,, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku.“, i podľa názoru odvolacieho súdu, je neprijateľná, jednak z dôvodu,
že tak ako uviedol prvostupňový súd výlučne je sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník
zmluvy ( pričom aj dodávateľ má povinnosti, napr. dodávať služby, prípadne vyplývajúce z uzatvorenej
kúpnej zmluvy - a prípadné porušenie jeho povinností nie je sankcionované zmluvnou pokutou ), pri
ujednaní o zmluvnej pokute sa vôbec nerozlišuje situácia, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac
pred uplynutím doby viazanosti, kedy pokuta za porušenie povinnosti dobiť kredit vo výške 16 Eur je
sankcionovaná zmluvnou pokutou 248,95 Eur, neprimeranosť sankcie sa v danom prípade (tak, ako
i v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral právny predchodca navrhovateľa so spotrebiteľmi) prejavuje
osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia. Uvedenie „ porušenie akejkoľvek povinnosti
uvedenej v bode 1 pís. c/ alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 VP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až
c/ VP .....,, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku. “,
determinuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, pričom dojednanie o zmluvnej pokute za
porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len príkladným spôsobom, je neakceptovateľné, a preto
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné považovať ani
za individuálne dojednané s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 OZ, nakoľko dojednanie o zmluvnej
pokute je v zmluvách uvedené podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených právnym
predchodcom navrhovateľom so svojimi zákazníkmi (spotrebiteľmi) a ani odporca nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty s tým, že výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu
viazanosti. Zmluvná pokuta nezohľadňovala, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku
zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného vzťahu, pričom výška zmluvnej pokuty zostala nemenná
počas celej doby viazanosti v prípade porušenia zmluvy, teda aj v prípade, ak by účastník zmluvy si
splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko
pred uplynutím doby viazanosti (a to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady), mal povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu v plnej výške. Odvolací súd v zhodne so záverom okresného súdu poukazuje na to, že
súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť obdobných zmluvných podmienok dojednaných v zmluvách
o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti podmienky
( obdobne koncipovaná zmluvná podmienka v rozhodnutí ako uviedol okresný súd ).
Z dôvodu, že súd zmluvnú podmienku - dojednanie o zmluvnej pokute považuje za nepriateľnú, a teda
neplatnú nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, nakoľko
aj keby boli namieste nespôsobili by pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.



Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom a odporcom vychádzal odvolací
súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný,
preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy
odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP) a
ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania odporcovi nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6314207129

  1. 16. 12. 2014Rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 5C/241/2014 z 16. 12. 2014potvrdené
  2. 25. 4. 2016Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/147/2015 z 25. 4. 2016 (toto rozhodnutie)