Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207203 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314207203.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátom JUDr. Fridrichom Paľkom, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XXX, XXX XX N. N., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 247,63 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 974 09 Bratislava pod spisovou značkou EX 25505/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/2355/2014-16 zo dňa 24.04.2015 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 27.08.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na základe návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 247,63 eur a príslušenstva. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 0023/05 zo dňa 06.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2006 a vykonateľnosť dňa 13.03.2006. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 6Er/641/2006 súd zistil, že uznesením č. k. 6Er/641/2006-26 zo dňa 18.01.2012, právoplatným dňa 14.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Coe/74/2012-49 zo dňa 29.03.2012, bola exekúcia vedená na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 0023/05 zo dňa 06.02.2006 zastavená podľa ust. § 45 ods. 1, písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci nároku oprávneného voči povinnému, súd sankcionoval predložený exekučný titul absolútnou neplatnosťou a prijal právny záver o jeho materiálnej nevykonateľnosti, keďže bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc. Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje. Súd po preskúmaní veci zistil, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd o totožnom nároku oprávneného uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie vyplývajúcom z totožného exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že vo veci bolo meritórne rozhodnuté uznesením č.k.. 6Er/641/2006-26 zo dňa 18.01.2012, právoplatným dňa 14.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Coe/74/2012-49 zo dňa 29.03.2012, ktorým bola exekúcia zastavená a ktoré tak založilo prekážku rei iudicatae. Preto je neprípustné, aby oprávnený v totožnej veci novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z totožného exekučného titulu, ktorý už bol súdom vyhodnotený ako nespôsobilý. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 25505/14 zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), f), a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako uviedol, po podaní návrhu na vykonanie exekúcie legitímne očakával postup exekučného súdu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, napriek tomu súd o návrhu súdneho exekútora o udelenie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.01.2013 a 7Cdo 57/2012, z ktorých vyplynul nesprávny postup súdov nižších stupňov, ktoré v procesnej situácii, v ktorej neboli procesné podmienky pre takýto postup, nerozhodovali podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Brezno. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2, § 219 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 0023/05 zo dňa 06.02.2006 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 10.06.2005. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že podanie žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky je rozväzovacou podmienkou rozhodcovskej doložky, s výnimkou prípadov podania žaloby na rozhodcovskom súde vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 6Er/641/2006, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Okresný súd v tejto veci vydal dňa 20.09.2006 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5603 * 015808. Uznesením č. k. 6Er/641/2006-26 zo dňa 18.01.2012 okresný súd exekúciu podľa ust. § 45 ods. 1, písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku zastavil s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z ktorej odporuje dobrým mravom. Z toho dôvodu právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul s absenciou vykonateľnosti. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 16CoE/74/2012-49 zo dňa 29.03.2012 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2012. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd má právomoc ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky, dôvodom na zastavenie exekučného konania. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 6Er/641/2006, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/2355/2014 ten istý oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 06.02.2006 pod sp. zn. SR 0023/05 rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave IČO: 35 922 761, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 10.03.2006 a vykonateľnosti dňa 13.03.2006. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/641/2006 bola exekúcia podľa § 45 ods. 1, písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku právoplatne zastavená s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Keďže v exekučnom konaní už bol právoplatne konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať, a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3 O.s.p. nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.