Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207975 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314207975.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu B. A., miesto podnikania J. D. Matejovie 911/34, 976 52 Čierny Balog, IČO: 41 713 117, právne zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému A. I., miesto podnikania Horná 223, 976 75 Jasenie, IČO: 34 723 820, právne zast. JUDr. Peter Dlhopolček, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 762,32 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/113/2014-140 zo dňa 18. februára 2016 takto r o z h o d o l : ? Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/113/2014-140 zo dňa 18. februára 2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 762,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 16.9.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 45,50 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 241,63 Eur. 2. V rozhodnutí okresný súd uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie odmeny za vykonanú prepravu, ktorú pre žalovaného uskutočnil na základe Zmluvy o vykonávaní prepravy zo dňa 12.04.2014 uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len Zmluva). Predmetom Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bol zo strany žalobcu záväzok uskutočňovať prepravu na základe ústneho, resp. písomného pokynu objednávateľa, teda žalovaného, ktorý mal obsahovať konkrétne termíny prepravy a miesta prepravy tovaru (miesto nakládky a miesto vykládky). Žalobca sa zaviazal vykonávať prepravu na motorovom vozidle typu Renault Magnum, EČ: S a prípojnom vozidle typu Asko, typu NV-35, EČ: S ktoré mu za účelom vykonávania prepravy poskytol žalovaný, pričom podľa dohodnutých podmienok motorové vozidlo, ktoré žalovaný na vykonávanie prepravy poskytol, malo byť v takom technickom stave, aby bolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách a na prepravu určenú v zmluve. Žalobca sa zaviazal vykonávať prepravu osobne, s odbornou starostlivosťou podľa pokynov objednávateľa a v súlade s jeho záujmami. Podľa čl. III Zmluvy sa žalovaný zaviazal za vykonanú prepravu uhrádzať žalobcovi odplatu. K faktúre bol pripojený rozpis, ako žalobca vypočítal vyúčtovanú odmenu, z ktorého bolo zrejmé, že za august 2014 vykonal pre odberateľa MONDI SCP, s.r.o., Ružomberok prepravu, z ktorej 13 % predstavuje 762,32 Eur. Žalovaný v lehote splatnosti žalobcovi faktúru neuhradil. 3. Okresný súd vydal dňa 10.10.2014 platobný rozkaz sp. zn. 1Rob/84/2014, v ktorom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 762,32 Eur s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, ktorý uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože žalobca zatajil dôležitú skutočnosť, že sám porušil povinnosti, ktoré pre neho vyplývali z uzavretej zmluvy medzi účastníkmi, pričom porušením povinností vyplývajúcich pre žalobcu z tejto zmluvy a v príčinnej súvislosti s porušením týchto povinností vznikla žalovanému škoda vo výške 1 350 Eur. Škoda predstavuje zvýšený správny poplatok za nadmernú prepravu v súvislosti s prekročením povolených nápravových zaťažení a s prekročením prípustnej celkovej hmotnosti jazdnej súpravy, ktorá bola vyrubená Okresným úradom v Žiline rozhodnutím zo dňa 17.9.2014 pod č. OÚ-ZA-OCDPK-2014/023503/3/MIK žalovanému ako dopravcovi. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že najvyššiu prípustnú celkovú hmotnosť a najvyššiu prípustnú hmotnosť na náprave mal ustrážiť žalobca, a keď tak neurobil, porušil ustanovenie čl. II ods. 4 Zmluvy o vykonaní prepravy, podľa ktorého bol povinný uskutočňovať prepravu osobne, s odbornou starostlivosťou podľa pokynov objednávateľa a v súlade s jeho záujmami. Voči žalobcovmu nároku na odplatu za prepravu za mesiac august 2014 si tak započítal svoj nárok na zaplatenie škody vo výške 1 350 Eur, pričom uviedol, že na takomto postupe sa so žalobcom dohodol. Išlo o ústnu formu dohody o započítaní pohľadávok podľa § 364 Obchodného zákonníka. 4. Okresný súd uviedol, že sa zaoberal uplatnenou námietkou žalovaného, keď skúmal, aké boli povinnosti žalobcu vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla, a či povinnosti, ku ktorým sa zaviazal žalobca v zmysle uzavretej Zmluvy medzi účastníkmi zahŕňali aj jeho povinnosť zabezpečiť, aby dodávateľ dreva, resp. jeho zamestnanci, ktorí zabezpečovali nakládku jazdnej súpravy, na ktorej jazdil žalobca, naložili na jazdnú súpravu takú hmotnosť, ktorá neprekročí prípustnú povolenú hmotnosť vozidiel a jazdných súprav pri nápravách prívesov a návesov. Okresný súd zistil, že preto, aby žalobca mohol zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, ktorá medzi povinnosťami žalobcu ako vykonávateľa v Zmluve nie je, bolo nutné, aby vozidlo, ktoré mu odovzdal objednávateľ bolo vybavené funkčným meracím zariadením, ktorého kontrolou mohol žalobca zabezpečiť splnenie tejto povinnosti. Žalobca ohľadom tejto skutočnosti uviedol, že na jazdnej súprave, ktorú mu odovzdal za účelom vykonávania prepravy žalovaný sa takéto zariadenie nenachádzalo, resp. to, ktoré bolo, bolo nefunkčné. Žalovaný tvrdenie žalobcu poprel a tvrdil, že žalobca mal k dispozícii v motorovom vozidle návod na obsluhu valníkového návesu a že bol poučený o tom, ako používať hodiny "budíky", ktorými bolo motorové vozidlo vybavené tak, aby mohol vždy zabezpečiť, že váha naloženého dreva neprekročí najvyššiu prípustnú povolenú hmotnosť. Žalobca poprel, že by bol žalovaným o tejto skutočnosti poučený, resp. že by sa vo vozidle nachádzal návod na obsluhu valníkového návesu. 5. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie vypočutím svedkov navrhnutých žalobcom. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na to, aby mohol žalobca zabezpečiť dodržanie najvyššej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy, ktorú viedol, bol žalovaný povinný odovzdať žalobcovi jazdnú súpravu v takom technickom stave, aby mohol zabezpečiť meranie najvyššie povolenej prípustnej hmotnosti. Z výpovede svedkov a z výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaný neodovzdal žalobcovi jazdnú súpravu v takom stave, aby meracím zariadením, ktoré malo byť na jazdnej súprave umiestnené bolo možné presne odvážiť prepravovanú drevnú hmotu, preto si súd osvojil názor, že žalobca nemohol zabezpečiť naloženie takej hmotnosti dreva, aby jazdná súprava, ktorú riadil, v žiadnom prípade nevážila viac, ako stanovuje Nariadenie vlády č. 349/2009 Z. z. Súd preto obranu žalovaného, ktorú uplatnil voči nároku žalobcu ako započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu neakceptoval, keď mal za to, že žalobca nemohol zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorej nedodržanie mu žalovaný vytýka, keďže mu žalovaný neodovzdal vozidlo v takom technickom stave, aby splnenie tejto povinnosti zabezpečiť mohol. Podľa názoru súdu neexistuje príčinná súvislosť medzi uložením pokuty žalovanému, a teda vznikom škody a tvrdeným porušením povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ohľadom vykonávania prepravy. Žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú odmenu podľa čl. III Zmluvy, čo bolo medzi účastníkmi obvyklé, výšku ktorej ani žalovaný nespochybnil, pretože predstavovala 13 % z ceny fakturovanej prepravy pre spoločnosť MONDI SCP, s.r.o., Ružomberok. Keďže odmena bola splatná do 15 dní nasledujúceho mesiaca, teda do 15.9.2014 súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a žalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok v sume 45,50 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 241,63 Eur. 7. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu a uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietol, že okresný súd uveril výpovediam svedkov bez toho, aby v zmysle § 126 ods. 2 OSP kriticky skúmal okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na vierohodnosť svedkov, pričom mal za to, že sa jedná o svedkov zaujatých voči žalobcovi. Svedok L. B. je zaujatý z dôvodu, že sa nerozišli v dobrom, pretože mu podľa jeho názoru protiprávne nevyplatil odmenu za prepravu a ohľadom svedka W. I. uviedol, že tento sa voči žalobcovi domáha zaplatenia istiny 9.200 Eur. V prípade svedkov A. I. a W. I. sa jednalo o svedkov, ktorí nedodržali so žalobcom uzatvorenú zmluvu, keď nedodržali dvojmesačnú výpovednú dobu. Výpovede všetkých svedkov podľa názoru žalobcu vyvracia dôkaz, ktorý predložil, a to certifikát o kalibrácii, spolu s výsledkami z kalibrácie, z ktorého vyplýva, že meracie prístroje, t. j. budíky merali presne. Súd tento dôkaz nevzal do úvahy, pretože tvrdenie, že na jazdnej súprave nebolo funkčné meracie zariadenie bolo preukazované ku dňu 16.04.2014, a teda to, čo bolo po 29.05.2015 zistené príslušným orgánom nie je podľa názoru súdu dôležité pre objektívne zistenie, či meracie zariadenie na jazdnej súprave bolo v rozhodujúcom čase funkčné, alebo nie. Takýto záver súdu označil žalovaný za nepodložený a neodôvodnený, nakoľko súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo by neskoršie vykonaná kalibrácia nemohla preukazovať, že meracie zariadenie bolo funkčné aj v minulosti, a to tým skôr, že na tomto meracom zariadení nebola nikdy vykonávaná oprava. Ak meracie zariadenie bolo nefunkčné ku dňu 16.06.2014, bolo by nefunkčné aj v deň, keď bola vykonaná kalibrácia, t. j. 29.05.2015. Súd nemôže svojvoľne vychádzať zo záveru, že žalovaný mohol dať toto meracie zariadenie dodatočne opraviť bez existencie dôkazov, ktoré by to preukazovali. 8. Súd na druhej strane prihliadol k výpovedi osôb, ktoré pre žalovaného vozili predtým, ako začal voziť navrhovateľ, ako v prípade W. I., ktorý zmluvný vzťah so žalovaným ukončil ku 31.12.2010. Iba svedok L. B. robil pre žalovaného v rovnakom období ako žalobca, drevo však nevozil na rovnakom vozidle, ako žalobca. Vzhľadom na túto skutočnosť nemôže byť jeho výpoveď relevantným dôkazom k preukázaniu nefunkčnosti meracieho zariadenia, ktoré sa nachádzalo na vozidle, ktorým jazdil žalobca. 9. Prvostupňový súd podľa názoru žalovaného neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, konkrétne nevypočul svedkov, ktorí mali skúsenosť s meraním a vážením vozidiel a nákladu na nich a ktorí jazdia do spoločnosti MONDI SCP, s.r.o., D. I., B. I. a W. A.. W. A. mal pritom zapožičaný náves, na ktorom predtým jazdil navrhovateľ, a to v období bezprostredne nasledujúcom po tom, ako skončil navrhovateľ. Vykonanie týchto dôkazov súd neumožnil z dôvodu, že svedok A. jazdil na jazdnej súprave až po žalobcovi, preto súd výsluchom tohto svedka ohľadom používania meracieho zariadenia na tejto jazdnej súprave nemohol získať objektívne informácie pre rozhodnutie o veci. Prvostupňový súd teda odmietol vykonať tento dôkaz z toho istého dôvodu, prečo odmietol prihliadnuť na výsledky kalibrácie, a teda z dôvodu, že sa jednalo o obdobie nasledujúce potom, ako pre žalovaného vozil žalobca. 10. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď zaujal názor, že žalovanému žiadna pohľadávka z titulu náhrady škody voči žalobcovi nevznikla. Žalovaný uviedol, že zo žiadneho z ustanovení zmluvy o vykonávaní prepravy nevyplýva pre neho povinnosť zabezpečiť pre žalobcu meracie zariadenie. Samotná zmluva mu ustanovuje iba povinnosť zabezpečiť motorové vozidlo a udržiavať ho v stave, aby bolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách a na prepravu, určenú v tejto zmluve. Samotné meracie zariadenie pritom nie je v zmysle zákona povinnou výbavou nákladných vozidiel a vybavenie motorového vozidla takýmto zariadením nie je zákonnou podmienkou spôsobilosti na prevádzku vozidla na pozemných komunikáciách, a teda ani podmienkou na vykonávanie prepravy určenej zmluvou o vykonávaní prepravy. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že bolo výlučne povinnosťou žalobcu zabezpečiť, aby ním realizované nakládky nepresahovali najvyššiu zákonom povolenú hmotnosť a súčasne bolo výlučne na žalobcovi, akým spôsobom splnenie tejto povinnosti zabezpečí. Ak preto žalobca nepovažoval meracie zariadenie, ktoré mu poskytol žalovaný za dostatočne spoľahlivé, bolo jeho povinnosťou iným spôsobom zabezpečiť dodržanie najväčšej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy, a v prípade, že tak neurobil, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil. Takáto povinnosť pre žalobcu vyplýva z čl. II ods. 4 predmetnej zmluvy o vykonávaní prepravy, podľa ktorého je vykonávateľ, t. j. žalobca povinný uskutočňovať prepravu osobne, s odbornou starostlivosťou podľa pokynov objednávateľa a v súlade s jeho záujmami. Činnosť, ktorú sa žalobca zaviazal vykonávať zahŕňala predovšetkým vedenie nákladného motorového vozidla, povinnosť uskutočňovať prepravu s odbornou starostlivosťou, ale aj znalosť všeobecne-záväzných predpisov, ktoré upravujú premávku na pozemných komunikáciách a tiež povinnosť uskutočňovať prepravu v súlade s týmito všeobecne- záväznými predpismi, vrátane zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ako aj Nariadenie vlády č. 349/2009 Z. z. 11. Žalovaný uviedol, že žalobcovo konanie v tejto veci by nebolo v súlade s jeho povinnosťou vykonávať prepravu s odbornou starostlivosťou ani v tom prípade, ak by z uzavretej zmluvy o vykonávaní prepravy vyplývala pre žalovaného povinnosť zabezpečiť žalobcovi meracie zariadenie, a teda aj v takom prípade by vznikla povinnosť nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi. V prípade zmluvy o vykonávaní prepravy sa jedná o zmluvu inominátnu, t.j. zmluvu nepomenovanú. Aj na nepomenované zmluvy v obchodnoprávnych vzťahoch sa použije ust. § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákonne neupravených treba použiť ustanovenie zákona, ktoré upravuje záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Ak by aj bol žalovaný skutočne povinný zabezpečiť pre žalobcu meracie zariadenie, a toto by bolo vadné a znemožňovalo by riadne plnenie zmluvy, jednalo by sa o prípad nevhodnosti veci alebo pokynov, ktoré je jedna zmluvná strana v rámci dohodnutého spolupôsobenia povinná poskytnúť druhej strane k tomu, aby táto vôbec mohla plniť zmluvu, a teda v tomto prípade riadne vykonávať dohodnutú prepravu. Túto otázku samotná zmluva o vykonávaní prepravy neupravuje, preto treba na daný prípad primerane aplikovať také ustanovenie zákona, ktoré túto problematiku upravuje. Jediným takým to ustanovením je ust. § 551 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ktoré je potrebné primerane aplikovať. Podľa § 551 ods. 1 ObZ je zhotoviteľ povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí, prevzatých od objednávateľa. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný v nevyhnutnom rozsahu vykonávanie prerušiť do doby výmeny veci, alebo zmeny pokynov, alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. Žalovaný tiež odkázal na ust. § 551 ods. 2 ObZ a uviedol, že v danom prípade mal žalobca primerane postupovať podľa tohto ustanovenia. Ak by zistil, že meracie zariadenie, ktoré mu bolo poskytnuté nefunguje, mal vykonávanie prepravy úplne prerušiť, a to až do doby opravy meracích zariadení, či ich výmeny za nové, alebo do doby doručenia písomného oznámenia žalovaného, že trvá na vykonávaní prepravy aj s použitím tohto nefunkčného meracieho zariadenia. Je zrejmé, že v danom prípade žalobca v zmysle tohto ustanovenia nepostupoval, vykonávanie prepravy z dôvodu poskytnutia nefunkčného meracieho zariadenia nikdy neprerušil, preto porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy vykonávať prepravu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalovaného. Z tohto dôvodu zodpovedá za škodu spôsobenú použitím nevhodných vecí, t. j. meracieho zariadenia, ktoré mu žalovaný k splneniu zmluvy poskytol. Takýto záver vyplýva aj z § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedošlo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Aj z tohto zákonného ustanovenia zakotvujúceho všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývala pre žalobcu povinnosť počínať si pri vykonávaní prepravy tak, aby nespôsobil okrem iného aj škody na majetku. 12. Žalovaný na záver uviedol, že žalobca mohol zistiť, že náklad, ktorý viezol dňa 16.06.2014 presahuje najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy aj v prípade, že by meracie zariadenie skutočne nemeralo presne, pretože drevo vozil do areálu spoločnosti MONDI SCP, s.r.o., Ružomberok, pričom celá jazdná súprava sa pri vstupe a výstupe z areálu váži. Vodič si preto vie odkontrolovať a porovnať meracie zariadenie namontované na aute a meracie zariadenie v areáli spoločnosti, zistiť vzájomné odchýlky a následne prispôsobiť neskoršie nakládky týmto vzájomným odchýlkam. Okresný súd si tejto skutočnosti, t. j. možnosti porovnania oboch meracích zariadení bol vedomý, avšak pri rozhodovaní na ne neprihliadol s poukazom na výpoveď svedka B. ktorý uviedol, že údajne žalovaného na túto skutočnosť sám upozorňoval, na čo mu žalovaný mal údajne uviesť, že má voziť čím viac, a že pokiaľ ho chytia policajti, pokutu zaplatí on. Žalovaný uviedol, že zrejme ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, že v tomto konaní sa rieši zodpovednosť žalobcu, a nie svedka B., preto nie je dôležité, čo svedkovi povedal, alebo nepovedal, dôležitý je len obsah komunikácie medzi ním a žalobcom. Ak by aj skutočne prikazoval ktorémukoľvek vodičovi, aby vozil viac, tak ako tvrdí svedok B., nezbavoval by ho takýto príkaz zodpovednosti za škodu, spôsobenú preťažením jazdnej súpravy, nakoľko by nebol povinný takýto jeho protiprávny príkaz plniť. Žiadna osoba, ktorá porušila zákon, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za protiprávne konanie s odôvodnením, že jej to prikázala iná osoba, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zodpovednosť trestnoprávnu, administratívnoprávnu, alebo občianskoprávnu. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu, keďže početné svedecké výpovede, ako aj listinné doklady založené v súdnom spise nepreukázali dôvodnosť kompenzačnej námietky žalovaného. Žalovaný sám nepreukázal základné podmienky pre zodpovednosť za škodu, a to ani výšku škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalobcu voči žalovanému. Treba súhlasiť s výsledkom hodnotenia konajúceho súdu, že žalovaný nedal k dispozícii žalobcovi vozidlo, ktoré by zodpovedalo aj požiadavke pre správne vyhodnotenie zaťaženia. Je zrejmé, že odchýlka bola len minimálna a predstavovala 5% z celkovej hmotnosti súpravy. To však žalobca nemal možnosť ovplyvniť, pretože nemal k dispozícii presné meracie zariadenie. Konajúci súd podstatu veci jasne vystihol a výpovede svedkov len potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom v priebehu konania. Absolútne právne nerelevantné a neakceptovateľné je dokazovanie kalibrácie ex post, teda nevzťahujúce sa na obdobie, v ktorom mala údajná škoda nastať. Kalibrácia je totiž proces, v ktorom sa nastavuje správne meranie prístroja, a preto jej neskoršie vykonanie nemôže mať vplyv na výsledky meraní vykonaných predtým. Navyše výpovede svedkov aj žalobcu potvrdili, že predmetné budíky namerali presne, ale len hrubým odhadom. Žalobca tiež uviedol, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno použiť ustanovenia zmluvy o dielo, pretože žalobca nevykonával pre žalovaného dielo, ale skôr ustanovenia o mandátnej zmluve s ohľadom na charakter veci. Napriek tomu to nepovažoval za rozhodujúce. Podané odvolanie čo do právnej stránky aj skutkovej stránky abstrahuje od okolností, ktoré vyšli pred súdom najavo a súd vo svojom rozhodnutí zreteľne vysvetlil nielen svoje úvahy, ale aj aplikáciu príslušných právnych predpisov. Nárok uplatnený kompenzačnou námietkou nebol preto spôsobilý privodiť iné rozhodnutie súdu, než aké vyplýva z jeho výrokovej časti a podrobného odôvodnenia. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 12.04.2014 Zmluvu o vykonávaní prepravy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca sa ako vykonávateľ zaviazal vykonávať prepravu tovaru pre žalovaného ako objednávateľa na motorovom vozidle, ktoré pre tento účel poskytol objednávateľ. Objednávateľ sa za to zaviazal zaplatiť vykonávateľovi za uskutočnenú prepravu dohodnutú odplatu. Podľa II.4 Zmluvy bol vykonávateľ povinný uskutočňovať prepravu osobne, s odbornou starostlivosťou podľa pokynov objednávateľa a v súlade s jeho záujmami. 16. Okresný úrad Žilina, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii vydal dňa 17.09.2014 rozhodnutie o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku vo výške 1.350 Eur za nadmernú prepravu v súvislosti s prekročením povolených nápravových zaťažení a prekročením celkovej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy od dopravcu, ktorým je žalovaný. Okresný úrad Žilina v odôvodnení uviedol, že prekročenie bolo zistené kontrolným meraním jazdnej súpravy v okrese Liptovský Mikuláš dňa 16.06.2014, kedy podľa Vážneho listu č. 1006405 bolo namerané zaťaženie na nápravu vozidla 12,4 ton, čo predstavuje preťaženie nápravy o 5,57% a bola nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy 41,72 ton, pričom najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy je 40 ton. Jazdnú súpravu viedol vodič, ktorým bol žalobca. Podľa čl. II bod 2 Zmluvy o vykonávaní prepravy vykonávateľ uskutoční prepravu na motorovom vozidle typu Renault Magnum, EČV: S a prípojnom vozidle typu Asko NV-35, EČV: S ktoré objednávateľ vykonávateľovi na tento účel poskytne. 17. Vo vyjadrení zo dňa 04.09.2015 žalovaný uviedol, že budíky aj infocentrum je zabudované priamo na návese výrobcom Asko, pričom v kamióne sa nachádzal aj návod na obsluhu. Na ťahači bol tiež žalovaným zabudovaný deformačný tlakomer, ktorý bol zakúpený od spoločnosti Hansaflex. Toto zariadenie pracuje na rovnakom princípe, ako budíky na návese, zabudované výrobcom Asko. Dňa 29.05.2015 odovzdal žalovaný budíky na kalibráciu a súdu predložil certifikáty o kalibrácii spolu s výsledkom kalibrácie, vykonanej dňa 05.06.2015. 18. Podľa § § 470 ods. 2 prvá veta zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len ObZ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 20. Žalovaný podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované. 21. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za vykonanú prepravu pre žalovaného. Žalovaný nenamietol skutočnosť, že preprava bola vykonaná a nenamietol ani výšku uplatnenej odmeny. Namietol, že nárok žalobcu voči nemu zanikol v dôsledku započítania nároku žalovaného na náhradu škody, ktorý mal voči žalobcovi vo výške 1.350 Eur. Okresný súd preto správne zisťoval, či kompenzačnú námietku uplatnil žalovaný oprávnene, a teda preveroval, či žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu škody v dôsledku zaplatenia zvýšeného správneho poplatku 1.350 Eur za prekročenie povolených nápravových zaťažení a celkovej hmotnosti jazdnej súpravy pri preprave vykonanej dňa 16.06.2014 žalobcom. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že zodpovednosť za preťaženie nápravy o 5,57% nenesie žalobca, preto uplatnenie kompenzačnej námietky nie je oprávnené. 22. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd uveril výpovediam svedkov bez toho, aby kriticky skúmal okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na ich vierohodnosť. Hodnotenie svedeckých výpovedí súd vykonával v čase rozhodovania podľa § 132 OSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na obsah výpovedí svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí a ktorí pre žalovaného pracovali v rôznych časových obdobiach vrátane obdobia, ktorého sa týkalo dokazovanie a obdobia jemu predchádzajúceho, pričom vykonávali rovnaký druh práce pre žalovaného, ako aj s prihliadnutím na to, že medzi nimi a žalobcom neboli zistené osobitné väzby, ktoré by naznačovali pravdepodobnosť zaujatosti svedkov (neboli blízke osoby), bol okresný súd oprávnený vyhodnotiť výpovede svedkov ako dôveryhodné. Nad rámec toho odvolací súd uvádza, že zo znenia Zmluvy o vykonávaní prepravy zo dňa 12.04.2014 nevyplýva žalobcovi povinnosť zabezpečovať s odbornou starostlivosťou naloženie tovaru na motorové vozidlo, vyplýva mu z nej iba povinnosť zabezpečiť prepravu tovaru osobne, s odbornou starostlivosťou. Preto výpovede svedkov mohli prispieť k objasneniu vzájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom súd mohol vo veci rozhodnúť aj bez vykonania dôkazu svedeckými výpoveďami, keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobca porušil povinnosť, ktorú na seba zmluvne prevzal, a teda nepreukázal základné predpoklady vzniku škody, ktorú uplatnil ako kompenzačnú námietku. Ak by aj vnútorný subjektívny vzťah niektorého zo svedkov k žalovanému bol zaujatý, obsah výpovedí by výsledné rozhodnutie vo veci neovplyvnil. 23. Žalovaný namietol, že okresný súd nevysvetlil, prečo by neskoršie vykonaná kalibrácia nemohla preukazovať, že meracie zariadenie bolo funkčné aj v minulosti, a to tým skôr, že na tomto meracom zariadení nikdy nebola vykonávaná oprava. Kalibrácia meracieho zariadenia ako potvrdenie jeho funkčnosti, prípadne schopnosti presného merania bola podľa certifikátu o kalibrácii vykonaná dňa 05.06.2015, pričom sporná preprava tovaru s preťažením nápravy bola vykonaná 16.06.2014. Žalovaný nepredložil potvrdenie o tom, že by kalibrácia meracích zariadení bola vykonávaná v priebehu sledovaného obdobia, t. j. pred 16.06.2014. Aj keď nepochybne nie je možné, že by sa nefunkčné meracie zariadenie opravilo samo, ako uviedol v odvolaní, súd nevykonával, a ani nebol povinný vykonávať dokazovanie v tom smere, či sa zasahovalo do meracích zariadení po 16.06.2014. Okresný súd vykonával dokazovanie smerujúce k tomu aby zistil, kto bol zodpovedný za to, aby autá boli vybavené funkčným meracím zariadením, ktoré mohlo signalizovať prípadné preťaženie prepravnej súpravy. Takéto dokazovanie, ako aj otázka funkčnosti zariadení musela byť preto posudzovaná ku dňu 16.06.2014, ku ktorému si žalovaný uplatnil náhradu škody voči žalobcovi. Stav meracích zariadení po tomto období už nie je relevantný. 24. Žalovaný namietol nekonzistentnosť súdu pri hodnotení jednotlivých dôkazov z dôvodu, že na výsledky kalibrácie vykonanej k inému dátumu neprihliadol, avšak na strane druhej prihliadol na výpovede osôb, ktoré vykonávali prepravu pre žalovaného v období pred tým, než začal per neho voziť žalobca. Odvolací súd nepovažoval tento postup okresného súdu za nekonzistentný, a to vzhľadom na skutočnosť, že výpovede svedkov, viažuce sa na obdobie pred zisťovanou skutočnosťou, smerovali k zisteniu zaužívaného postupu vozenia drevnej hmoty a napomáhali objasniť vzájomný vzťah medzi žalovaným ako objednávateľom prepravy a osobami, ktoré túto prepravu vykonávali. Prípadná zmena okolností a vzájomných vzťahov, ktorá by nastala po sledovanom období, rovnako ako prípadné zásahy do meracích zariadení, vzhľadom na už vykonané dokazovanie neboli relevantné, preto okresný súd nepochybil, pokiaľ nevykonal dôkaz výpoveďou svedka W. A., navrhovanou žalovaným, ktorý s jazdnou súpravou podľa tvrdenia žalovaného jazdil až po žalobcovi. 25. Žalovaný namietol záver súdu, že na to, aby mohol žalobca zabezpečiť dodržanie najväčšej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy bol žalovaný povinný, tak ako mu to vyplývalo zo zmluvy, odovzdať jazdnú súpravu v takom technickom stave, aby mohol žalobca zabezpečiť meranie najvyššej povolenej prípustnej hmotnosti. Žalovaný namietol, že zmluva mu ustanovuje len povinnosť zabezpečiť motorové vozidlo a udržiavať ho v stave, aby bolo spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách a na prepravu určenú v zmluve. V zmluve sa nehovorí o povinnosti žalovaného vybaviť vozidlo meracím zariadením. Ani v zmysle zákona nie je meracie zariadenie povinnou výbavou nákladných vozidiel, a preto nie je zákonnou podmienkou spôsobilosti na prevádzku vozidla na pozemných komunikáciách, ani podmienkou na vykonávanie prepravy, určenej zmluvou o vykonávaní prepravy. Žalovaný z toho vyvodil, že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť, aby realizované nakládky nepresahovali najvyššiu zákonom povolenú hmotnosť a súčasne bolo výlučne na ňom, akým spôsobom splnenie tejto povinnosti zabezpečí. S uvedeným tvrdením žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Povinnosť dodržiavať najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy vyplýva z Nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z. z. prepravcovi, v dôsledku čoho aj rozhodnutie o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku smerovalo k vybratiu poplatku od dopravcu, a nie od vodiča ako vykonávateľa prepravy. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby vykonávateľ prepravy bol schopný v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami realizovať náklad tovaru v najvyššej prípustnej hmotnosti. Preto je povinnosťou prepravcu (žalovaného) zabezpečiť, aby osoby ktoré fyzicky vykonávajú nakladanie tovaru u dodávateľa dreva rešpektovali právne predpisy upravujúce maximálnu prípustnú hmotnosť vozidla. Zmluvou by túto povinnosť mohol žalovaný preniesť na žalobcu iba vtedy, ak by sa k tomu žalobca sám dobrovoľne zaviazal. Povinnosť dohliadnuť na váhu nakladaného tovaru, a teda na váhu jazdnej súpravy však žalobca na seba v zmluve neprevzal. Zaviazal sa iba s odbornou starostlivosťou uskutočňovať prepravu osobne, podľa pokynov objednávateľa a v súlade s jeho záujmami. Výpoveďami svedkov pritom bolo preukázané, že žalovaný deklaroval, že jeho primárnym záujmom je, aby bolo prevezené čo najväčšie množstvo tovaru. Navyše skutočnosť, že meracie zariadenia v motorových vozidlách zabezpečoval sám žalovaný vyplýva aj z jeho písomného podania zo dňa 04.0.9.2015, kedy uviedol, že budíky aj infocentrum sú zabudované priamo v návese, ktorý poskytol žalobcovi na vykonanie prepravy a zároveň, že zabudoval deformačný tlakomer do uvedeného zariadenia. V konaní žalovaný uviedol, že vodiči boli o meracích zariadeniach poučení a disponovali návodom na ich použitie. Preto tvrdenie žalovaného, že vo vzájomnom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť si meracie zariadenie a že bolo výlučne na ňom, akým spôsobom splnenie povinnosti zabezpečí, je v rozpore nielen s právnymi predpismi, ale aj so skutočným stavom veci, kedy toto zariadenie zabezpečoval podľa vlastného vyjadrenia sám žalovaný. Keďže zariadenie zabezpečil žalovaný, bol zodpovedný aj za to, aby takéto zariadenie bolo v dobrom technickom stave. Vodiči by neboli oprávnení vykonať kontrolu alebo opravu meracích zariadení, ktoré patrili žalovanému, a nie im. 26. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov, vodiči si boli vedomí toho, že nakládky v určitých prípadoch spôsobili preťaženie jazdnej súpravy. V tejto súvislosti sa v odvolaní žalovaný vyjadruje k výpovedi svedka B., ktorý uviedol, že žalovaného na túto skutočnosť upozorňoval, na čo mal údajne žalovaný uviesť, že vodiči majú voziť čím viac, a že pokiaľ ich chytia policajti, tak pokutu zaplatí. Žalovaný v odvolaní nepoprel, že by sa týmto spôsobom pred svedkom vyjadril. Uviedol iba, že nie je dôležité čo povedal alebo nepovedal svedkovi, podstatný je obsah komunikácie medzi ním a žalobcom. Uviedol tiež, že aj keby skutočne tak, ako tvrdí svedok prikazoval ktorémukoľvek vodičovi, aby vozil viac, nezbavil by ho takýto príkaz zodpovednosti za škodu spôsobenú preťažením jazdnej súpravy, nakoľko by vodič nebol povinný takýto protiprávny príkaz splniť. 27. Ako už bolo vyššie uvedené, najväčšie prípustné rozmery vozidiel a jazdných súprav v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z. z. upravuje Príloha č. 1 citovaného nariadenia. Povinnosť zabezpečiť dodržiavanie týchto údajov pritom vzniká prevádzkovateľovi vozidla, nie jeho vodičovi, a to v zmysle § 21 zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je preto povinnosťou prevádzkovateľa, aby zabezpečil dodržiavanie príslušných právnych predpisov. Pokiaľ prevádzkovateľ vydá vodičovi pokyn na vykonanie prepravy určitým spôsobom, vodič je v zmysle zmluvy o vykonávaní prepravy podľa bodu II bod 4 povinný uskutočňovať prepravu podľa pokynov objednávateľa a v súlade s jeho záujmami. Odborná starostlivosť, ktorú pri tom musí vodič vynaložiť, sa vzťahuje na samotný spôsob vykonávania prepravy. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že žalovaný bol oboznámený s tým, že i keď vodiči nakladajú prepravované drevo podľa „budíkov“ zabudovaných na návesoch, pri prevážaní v SCP Mondi v Ružomberku je opakovane zistené, že celková hmotnosť jazdnej súpravy je vyššia, než povoľujú prepisy. Podľa výpovedí svedkov žalovaný bol s touto skutočnosťou nielen uzrozumený, ale zároveň vyžadoval od vodičov, aby prepravovali drevo v najvyššom možnom objeme. Konali tak na základe jeho pokynu, pričom išlo o pokyn osoby, ktorá bola zodpovedná za to, aby boli podmienky nariadenia vlády o najvyššej možnej prípustnej hmotnosti prepravnej súpravy dodržané. 28. Žalovaný namietol, že ak by aj skutočne bol povinný zabezpečiť pre žalobcu meracie zariadenie, a to, ktoré poskytol by bolo skutočne vadné a znemožňovalo by mu riadne plnenie zmluvy, jednalo by sa o prípad nevhodnosti veci alebo pokynov, ktoré je jedna zmluvná strana v rámci dohodnutého spolupôsobenia povinná poskytnú k druhej strane k tomu, aby táto vôbec mohla plniť zmluvu a vykonávať dohodnutú prepravu. Uvedené tvrdenie odôvodnil aplikáciou ust. § 551 ods. 1 ObZ, ktoré sa podľa jeho názoru mohlo použiť na základe analógie podľa § 491 ods. 2 OZ. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka pritom nie je možné použiť na zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku, pretože právna úprava inominátnych zmlúv v Obchodnom zákonníku má charakter lex specialis k úprave nepomenovaných zmlúv v Občianskemu zákonníku. Obchodný zákonník (na rozdiel od Občianskeho zákonníka) neaplikuje zásadu analógie právnej úpravy. Nie je preto možné v danom prípade aplikovať ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sa týka zmluvy o dielo na ustanovenie nepomenovanej zmluvy, vzťahujúcej sa na vykonanie prepravy dreva. Vzhľadom na predmet záväzku žalobcu, by podobný postup ani nebol aplikovateľný, pretože odborná starostlivosť vodiča sa vzťahuje na spôsob vedenia motorového vozidla. Žiaden písomný pokyn žalovaného vzťahujúci sa na spôsob vedenia motorového vozidla (pokyn na prekročenie povolenej rýchlosti, požitie alkoholu a pod.), by vodiča nezbavil zodpovednosti za protiprávne konanie. Naopak, keďže predmetom zmluvy bolo vykonanie prepravy s odbornou starostlivosťou, a nie zabezpečenie naloženia vozidla s odbornou starostlivosťou, žalobcovi z uzavretej zmluvy povinnosť dohliadať na spôsob nakladania dreva ani nevyplývala, keďže bol zodpovedný iba za vykonanie prepravy tovaru. 29. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 30. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. 31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).