Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/639/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209616 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314209616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: D.. H. U. s.r.o., so sídlom P., U. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, zast. splnomocnencom O.. D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., H. XX, o zaplatenie 3 050,07 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 17. 04. 2015 č. k. 5C/4/2015 - 35, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol návrh v časti o zaplatenie sumy 1 416,01 Eur, p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 3 050,07 Eur s príslušenstvom, zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku za odpor vo výške 183,- Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom základe, že žalovanému poskytol právne služby v konaniach vedených Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18Cb/91/2007, 18Cb/90/2007 a 16Cb/76/2007, a keďže medzi nimi nebola dohodnutá odmena, patrí mu podľa § 2 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii tarifná odmena vyčíslená podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa vyúčtovania trov právneho zastúpenia, ktoré pripojil k žalobe (č. l. 2 - 3 spisu). Okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobu zamietol sčasti pre premlčanie a sčasti z dôvodu, že žalobca, ako advokát, v konaniach nepostupoval s odbornou starostlivosťou, a tak mu v súlade so Zákonom o advokácii nepatrí odmena za dané úkony. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie také konanie, ktoré je primerané funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Pri advokátovi sa predpokladá, že jeho právne vedomie je na oveľa vyššej úrovni, ako právne vedomie človeka bez právnického vzdelania, advokát poskytuje právne služby, ktoré majú byť na takej úrovni, aby odborne a kvalifikovane vyjadrovali názory a žiadosti zastúpeného klienta. Žalobca podával žaloby, pričom pri každej ho súd vyzýval na opravu, doplnenie tohto podania, zároveň mu boli tieto podania v určitých častiach odmietnuté z dôvodu ich neurčitosti a vo veci samej bolo taktiež rozhodnuté buď zamietnutím žaloby, alebo bol návrh zobratý späť, avšak nie z dôvodov, že by bola splnená povinnosť na strane žalovaných, ktorú žiadal v žalobách. V konaniach podával aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, avšak súd opätovne, ako v prípade samotných návrhoch na začatie konania, vyzýval na ich opravu a doplnenie a všetky návrhy na nariadenie predbežného opatrenia boli zamietnuté, resp. odmietnuté. Pokiaľ má právny zástupca postupovať s odbornou starostlivosťou, mal vedieť, že petity tak, ako boli uvedené v samotných žalobách, nie súd dostatočne určité a mal ich formulovať tak, aby boli správne hneď na samom začiatku. Ešte pred samotným podaním žalôb si mal zistiť, aké skutočnosti sú potrebné na riadne uplatňovanie nároku jeho klienta. Z doloženého vyúčtovania vyplýva, že si uplatňoval odmenu nielen za úkony - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby, ale aj za doplnenie žaloby, prípadne opravu a doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, taktiež aj za úkony, keď bol na základe výzvy súdu vyzvaný, aby doložil plnú moc, lebo táto nebola do spisu doložená. Uplatňoval si odmenu aj za úkony, ktoré sa v predmetných súdnych spisoch nenachádzali, pričom okrem vyžiadania si príslušných spisov z Okresného súdu Poprad nenavrhol vykonal žiadne ďalšie dokazovanie ani po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že súd má za to, že žalobca mal právo domáhať sa odmeny hneď po vykonaní jednotlivých úkonov, keďže medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna dohoda, ktorá by určovala inak. Medzi stranami sporu ide o občianskoprávny vzťah a premlčanie súd preto posudzoval podľa § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 18. 11. 2014. Pri úkonoch v konaniach vedených Okresným súdom Poprad, ktoré boli vykonané pred dátumom 18. 11. 2011, súd považoval nárok z nich za premlčaný. V prípade konania vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18Cb/90/2007 bol posledný úkon vykonaný dňa 12. 04. 2011, ako to vyplýva z predloženého vyúčtovania, preto v tomto konaní súd považoval nárok žalobcu za premlčaný v celom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že ako advokát nepostupoval pri zastupovaní žalovaného v konaniach vedených pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 18Cb/90/2007, 18Cb/91/2007 a 16Cb/76/2007 s odbornou starostlivosťou, s akou je advokát pri výkone tohto povolania v zmysle Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory povinný postupovať. Je presvedčený, že v konaniach, v ktorých zastupoval žalovaného konal s odbornou starostlivosťou, a preto mu patrí ním vyčíslená odmena za úkony právnej služby. Konal v súlade so zákonom, čestne a svedomito, využíval a uplatňoval všetky právne prostriedky, ktoré mu v tom čase platná legislatíva umožňovala, t. j. podanie žaloby, oprava, doplnenie podania, návrh na vydanie predbežného opatrenia, späťvzatie žaloby, pričom stále vyhodnocoval právnu situáciu na podklade skutkových okolností a konal len v záujme klienta. V prípadoch, keď ho súd vyzýval na opravu a doplnenie podaní, sa jednalo o štandardný zákonný postup v zmysle O. s. p., teda postup, ktorý je v súdnom konaní bežný a v žiadnom prípade nie o konanie s neodbornou starostlivosťou. Rovnako podaním návrhov na vydanie predbežných opatrení, ktorými sa snažil zabezpečiť pre klienta istotu ohľadom jeho práv, a konal tak v záujme klienta. Iniciovanie späťvzatia žaloby bolo inštitútom v prospech klienta, ktorého účelom bolo zamedzenie neúčelného navyšovania trov konania, keďže už v predchádzajúcich dvoch konaniach bolo súdom prejudikované právo a s najväčšou pravdepodobnosťou sa rovnaké rozhodnutie súdu dalo čakať aj v tomto konaní, čím žalobca jednoznačne konal s odbornou starostlivosťou v záujme klienta s poukazom na účelnosť a hospodárnosť poskytovania právnych služieb. Je absurdné, aby advokát bol zodpovedný za svoj právny názor, ktorý na danú vec mal pri vyhodnotení aktuálnej situácie na základe podkladov a informácií od klienta za súčasného využívania svojich vedomostí a skúseností, skutkových a právnych argumentov a možností daných platným právnym poriadkom konajúc pri tom v záujme klienta a uplatňujúc všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za potrebné. Poukázal na to, že Zákon o advokácii umožňuje advokátovi dať sa zastúpiť v konaní advokátskym koncipientom, plné moci, ktoré sú obsahom spisu neobsahujú ustanovenia o tom, že by mal klient - žalovaný nejaké výhrady, resp. by nesúhlasil so zastúpením advokátskym koncipientom. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mu prisľúbil, že na pojednávaní v predmetných veciach bude sa zúčastňovať len on sám osobne, je ničím nepodložené, vyfabulované tvrdenie žalovaného. Okresný súd sa vôbec nezaoberal a nevymedzil rozsah, v čom konkrétnom videl podľa jeho právneho názoru neodborné konanie advokáta. Nevymedzil, pri ktorých úkonoch mal za preukázané, že advokát nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu potom možno usudzovať, že mal na mysli zrejme všetky úkony. Súd len všeobecne konštatoval, že advokát nepostupoval s odbornou starostlivosťou, rovnako nekonkretizoval, v čom mala spočívať neodborná starostlivosť, v akom konkrétnom konaní advokáta. Súd zamietol žalobný návrh aj z dôvodu, že došlo k čiastočnému premlčaniu uplatneného nároku vzhľadom na dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od vykonania jednotlivých úkonov a uplatnenia nároku na príslušnom súde, nárok z úkonov vykonaných pred dňom 18. 11. 2011 považoval za premlčaný. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že mal právo domáhať sa odmeny hneď po vykonaní jednotlivých úkonov, keďže medzi účastníkmi nebola uzatvorená žiadna dohoda, ktorá by určovala inak. Vzhľadom na zachovanie dôvery medzi advokátom a klientom tento názor považuje za nesprávny; je neprijateľné, aby advokát žaloval klienta v súdnom konaní a uplatňoval si žalobou nárok na odmenu za úkony právnej služby poskytnuté klientovi v konaní, v ktorom klienta stále zastupuje len preto, lebo mu uplynie premlčacia doba ohľadom jeho nároku na odmenu a hrozí, že jeho nárok na odmenu síce bude uplatniteľný na súde, ale v prípade vznesenia námietky premlčania klientom nevymožiteľný. Odvolaním napadnutý rozsudok, vo vzťahu k otázke premlčania jednotlivých uplatňovaných úkonov, je zmätočný, nakoľko v odôvodnení napádaného rozsudku sa súd nedostatočne zaoberal a nevymedzil začiatok a koniec plynutia premlčacích lehôt pri jednotlivých uplatňovaných úkonoch právnej služby. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s výrokom okresného súdu, že žalobca nepostupoval pri zastupovaní klienta s odbornou starostlivosťou a že došlo k premlčaniu nárokov na výpočet trov advokáta súvisiacich so zastupovaním klienta. Poukázal, na to, že žalobca, ako advokát žalovaného, mal dokázať, že mandátna zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný, ako mandatár, s tromi rôznymi osobami, je platná a že žalovaný, ako mandatár, urobil všetky kroky k jej naplneniu, zároveň mal prostredníctvom súdu vymôcť súčinnosť mandantov pre úplné naplnenie mandátnej zmluvy, na základe čoho žalovanému prináleží odmena vyplývajúca z mandátnej zmluvy. Po osobnej skúsenosti sa utvrdil, že znalosti a vedomosti žalobcu sú na veľmi nízkej úrovni, a preto celý prípade zastavil. Žalobca nekonal čestne a poctivo, porušil vlastný prísľub, že na pojednávaniach sa osobne zúčastní, navyše ho ubezpečoval, že na Krajskom súde v Prešove má svojich ľudí. Čo týmto tvrdením chcel dokázať, sa môže len domnievať. Celú vec vyriešil povrchne a bolo mu úplne jedno, či tento spor žalovaný vyhrá alebo nie. Žalobca nepostupoval na Okresnom súde Poprad s odbornou starostlivosťou, nekonal v tomto prípade čestne, poctivo, alibisticky sa vyhováral, že nemôže sa zúčastniť pojednávaní na Okresnom súde Poprad a Krajskom súde v Prešove, nevyužíval dôsledne všetky právne prostriedky a neuplatňoval v záujme klienta, všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Nedbal na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných služieb. Navyše zmaril oprávnené nároky vyplývajúce z mandátnej zmluvy medzi žalovaným a mandatármi a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu. Preto mu neprináleží odmena za úkony. 4. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení sa nezakladajú na pravde, žalobný petit sa spravoval režimom mandátnej zmluvy, z ktorej si žalovaný odvodzoval svoj nárok na odmenu a ktorú zmluvu koncipoval sám žalovaný. Žalovanému mal nárok na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy vzniknúť až po úplnom splnení svojich povinností, teda až úplným vybavením veci. Na to však bola nevyhnutná súčinnosť mandantov, ktorej poskytnutia sa v súdnych konaniach žalovaný domáhal. Skutočnosť, že samotná zmluva bola v smere poskytnutia súčinnosti mandanta nedokonalá a všetci mandanti túto nedokonalosť využili (od zmluvy špekulatívne odstúpili pred vybavením takmer 99 % veci), aby mandantovi nezaplatili odmenu, advokát zodpovednosť nenesie. Žalovaný advokátovi plnú moc v zastupovaných kauzách nikdy neodvolal, ten, kto inicioval späťvzatie návrhov na začatie konania v ostatných kauzách, bol advokát a nie klient. Argumenty žalovaného považuje za rýdzo subjektívne. K otázke premlčania nároku na trovy konania na doplnenie a podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 10 .2012 sp. zn. 33Cdo 4319/2011. 5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa opätovne uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, pričom žalobca nepostupoval pri zastupovaní klienta s odbornou starostlivosťou a došlo k premlčaniu nárokov na výpočet trov advokáta súvisiacich so zastupovaním klienta. 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh sčasti o zaplatenie sumy 1 416,01 Eur v zmysle § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil a vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a v tejto časti v zmysle § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 9. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu odvolací súd konštatuje, že s rozhodnutím okresného súdu v časti o zaplatenie 1 416,01 Eur sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vyslovením v napadnutom rozhodnutí vo veci samej stotožňuje, keď v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 416,01 Eur, ktorá suma predstavuje žalobcom vyčíslené trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z vyúčtovania trov právneho zastúpenia, ktoré vykonal žalobca (v spise na č. l. 2 - 3) vo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/90/2007, je nárok žalobcu premlčaný v celom rozsahu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozsudku v tejto časti poukazuje na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 18Cb/90/2007 žalobca zastupoval žalovaného, ako právny zástupca, na základe plnomocenstva zo dňa 09. 01. 2007, pričom vec bola právoplatne skončená dňom 29. 04. 2011, pričom všetky úkony v tomto konaní boli vykonané v období od 09. 01. 2007 do 12. 04. 2011. Za rozhodujúci, pre začiatok plynutia premlčacej lehoty, je potrebné považovať deň nasledujúci po dni, keď právo na odmenu objektívne vzniklo, pretože týmto dňom mohol žalobca svoje právo vykonať, teda dôvodne právo uplatniť žalobou na súde. Medzi stranami sporu nepochybne došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom, ako advokátom, žalovanému. Zánik takéhoto záväzkového právneho stavu sa riadi jednak špeciálnymi zákonmi, a to Zákonom o advokácii a ak chýba osobitná úprava, zánik vzniknutého záväzkového právneho vzťahu sa riadi všeobecným právnym predpisom, ktorým je Občiansky zákonník. V prejednávanom prípade zanikol právny vzťah žalobcu, ako advokáta, a žalovaného, ako klienta, plnením, teda tým, že žalobca vykonal príkaz, vykonávanie činnosti, ku ktorej sa zaviazal, a to poskytnúť právnu pomoc pri uplatňovaní práva žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 18Cb/90/2007, čo nepochybne vyplýva z pripojeného plnomocenstva. Splnenie je spôsob zániku príkazu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku v ustanovení § 731 a § 33b ods. 1 písm. a/. Uplatňovanie nároku žalovaného nebolo účastníkmi obmedzené len na určité právne úkony, keď žalobca bol zaviazaný na zastupovanie žalovaného bez obmedzenia v hore uvedenom súdnom konaní, teda bol zaviazaný vykonávať všetko, čo bolo pre splnenie príkazu nevyhnutné. Príkaz sa teda nesplnil postupne, a to vykonávaním jednotlivých úkonov právnej služby, ale vykonaním celej činnosti spočívajúcej v právnej službe pri uplatňovaní nároku uplatneného v hore uvedenom konaní. Právo na odmenu vzniklo žalobcovi zánikom právneho vzťahu, t. j. splnením. Príkaz nemohol byť splnený skôr než nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu v konaní o nároku žalovaného, pričom odvolací súd poukazuje na to, že ukončenie právneho zastupovania pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní pred súdom preukázané nebolo. Keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 18Cb/90/2007 konanie právoplatne bolo skončené dňom 29. 04. 2011 a žaloba na súd bola doručená dňa 18. 11. 2014, správne súd prvej inštancie ustálil, že bol nárok žalobcom uplatnený v žalobe premlčaný v celom rozsahu (hoci nesprávne poukazoval na posledný úkon vykonaný dňa 12. 04. 2011). Správne okresný súd v tejto časti prihliadol na námietku premlčania v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom správne tiež okresný súd ustálil, že v súdenej veci premlčacia doba je trojročná v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. 10. Pokiaľ však okresný súd vo vzťahu ku konaniam vedeným na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/90/2007 a 16Cb/76/2007 uviedol, že pri úkonoch, ktoré boli vykonané pred dátumom 18. 11. 2011, považoval nárok za premlčaný, jeho právny názor nie je správny a je v rozpore s hore uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, pričom je potrebné prisvedčiť aj odvolacej námietke žalobcu, že v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je nedostatočné, keď súd nevymedzil začiatok a koniec plynutia premlčacích lehôt pri jednotlivých úkonoch, čo však vzhľadom na hore uvedené právne posúdenie odvolacím súdom v konečnom dôsledku podstatné nie je. Súd s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania aj v konaniach vedených na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/90/2007 a 16Cb/76/2007 je povinný posúdiť vznesenú námietku premlčania s prihliadnutím na to, kedy došlo k zániku záväzkového zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a podľa toho posúdiť počiatok plynutia premlčacej doby a ustáliť, či žalobca uplatnil žalobou uplatnený nárok v trojročnej premlčacej lehote a následne sa vysporiadať v tomto smere s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. 11. Odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nekonkretizoval, v čom videl neodborné konanie advokáta, nevymedzil, pri ktorých úkonoch mal za preukázané, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v čom mala spočívať neodborná starostlivosť, odvolací súd považuje za dôvodnú, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým súdnym konaniam síce špecifikoval jednotlivé úkony, avšak nevykonal k jednotlivým úkonom riadne zdôvodnenie, v čom videl neodborné konanie advokáta; len všeobecne uviedol, že advokát je povinný pri svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. Súd nevykonal náležité právne posúdenie v zmysle § 18 zákona č. 586/2003 Z. z., v dôsledku čoho jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože súd sa náležite neriadil ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodnutia okresného súdu), čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keď odvolací súd nemôže nahradzovať dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preskúmaním veci teda odvolací súd zistil, že námietka žalobcu spočívajúca v námietke, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, je dôvodná. Odvolací súd uvádza, že hoci rozsudok okresného súdu obsahuje všetky štyri časti v zmysle ustanovenia § 157 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodnutia okresného súdu), rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný. Štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť vždy v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý je záväzný (do 30. 06. 2016 v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., v súčasnosti ustanovenie § 220 ods. 2 CSP), dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale i k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia stranám sporu dovoľuje posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie rozsudku je tak veľmi významnou časťou rozsudku, a to z hľadiska jeho presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti. Poradie obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (do 30. 06. 2016) a v súčasnosti v ustanovení § 220 ods. 2 CSP je pre súd záväzné, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať všetky údaje v zmysle citovaného ustanovenia. Okresný súd pri vypracovaní rozhodnutia, čo sa týka jeho odôvodnenia, sa dôsledne ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. neriadil a podľa neho nepostupoval. Žiadnym spôsobom neuviedol skutočnosti, ktoré považuje za preukázané a ktoré nie, nezhrnul vykonanú dôkaznú situáciu a odôvodnenie rozhodnutie neobsahuje náležite právne posúdenie veci. Práve z týchto dôvodov rozhodnutie okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu, a to základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne pochopiteľné pre účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodňovalo záver uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu je povinnosť súdu zaoberať sa uplatnenými námietkami strán sporu, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté rozhodnutie súdu, uviesť argumenty odôvodňujúce právne posúdenie veci pri zistenom skutkovom stave. Napadnutý rozsudok okresného súdu takéto náležitosti nespĺňa. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nemôže posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu týkajúcej sa časti uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu ku konaniam vedených na Okresnom súde Poprad sp. zn. 18Cb/91/2007 a 16Cb/76/2007, v ktorej časti súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Odvolací súd nemôže posúdiť, či okresný súd postupoval správne, pretože nevie z akých skutočností vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil. Písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa vysporiada so vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu v súvislosti so zastupovaním žalovaného žalobcom, ako advokátom v konaniach vedených na Okresnom súde Poprad sp. zn. 18Cb/91/2007 a 16Cb/76/2007, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Pokiaľ okresný súd dospeje k názoru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, okresný súd vykoná právne posúdenie uplatneného nároku v súlade s ustanovením § 18 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, pričom pri rozhodovaní prihliadne na rôznu právnu úpravu ustanovenia § 18 v priebehu od začatia zmluvného vzťahu až do skončenia zmluvného vzťahu; ak dôjde k záveru, že v hore uvedených konaniach žalobca, ako advokát, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, súd jednoznačne uvedie, pri ktorých úkonoch žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, v čom táto neodborná starostlivosť spočívala, rozsudok odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu netrpelo vadou nepreskúmateľnosti. 13. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).