Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209847 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314209847.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky T. X., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - B., X.B. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Pod Rybou 5, proti odporcovi B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - B., X.B. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Holým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Brezno. B. Němcovej 1/A, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom a to k maloletej U. X., nar. XX. XX. XXXX a maloletej T. X., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom S. - B., X.B. XXXX/XX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodina Brezno, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/219/2014-191 zo dňa 26. 11. 2015, r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, vo výroku o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, vrátane výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania štátu; p o t v r d z u j e . Výrok, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otcovi voči maloletým deťom a vo zvyšku bol návrh navrhovateľky ohľadom výživného zamietnutý z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a na ďalšie konanie. Výrok o povinnosti navrhovateľky nahradiť trovy konania štátu z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX s odôvodnením, že vzťahy medzi účastníkmi sú poznačené vzájomnou nevraživosťou, sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho manželstvo účastníkov neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovský práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Okresný súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keď na základe vykonaného dokazovania najmä znaleckým dokazovaním ako aj výsluchom maloletých detí mal za preukázané, že v aktuálnej situácii by striedavá starostlivosť o maloleté deti nebola vhodná. Obe deti otca odmietajú, nevedia si predstaviť, že by pri ňom mali tráviť dlhší čas a aj kolízny opatrovník doporučil, aby na čas po rozvode boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. O vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodol okresný súd aplikujúc ust. § 62 a § 75, § 76 Zákona o rodine, keď vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj možností, schopností a majetkových pomerov odporcu a prihliadol aj na osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloleté deti. Konštatoval, že otec maloletých detí dosahuje príjem vo výške 919,56 Eur. Pri posudzovaní možností a schopností navrhovateľky zistil, že táto v priebehu konania bola schopná uzatvoriť pracovný pomer s SDZ - Margarétka s.r.o. na dobu neurčitú, s dohodnutou mzdou 460 Eur + prémie, pričom tento pracovný pomer skončila v skúšobnej dobe. Prihliadal i na tú skutočnosť, že navrhovateľka spolu s deťmi býva v byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve s odporcom, ktorý v tomto byte zatiaľ býva, a ktorý vznáša všetky výdavky súvisiace s bývaním, t. j. poplatky do bytového spoločenstva, inkaso, poplatky za plyn, elektriku a internet. Za primerané zohľadňujúc právnu úpravu považoval výživné vo výške 80 Eur na maloletúI. a 60 Eur na maloletú T. a vo zvyšku návrh matky na vyššie výživné zamietol. O úprave styku otca s maloletými deťmi okresný súd prihliadal na znalecké dokazovanie a pri rozhodovaní uprednostnil záujem obidvoch maloletých detí, ich citové väzby, vývinové potreby, ako aj stabilitu výchovného prostredia, školské a mimoškolské aktivity, ich vek, ako aj ich právo na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom. Konštatoval, že v rámci znaleckého vyšetrenia znalkyňa zistila najmä nezáujem maloletej F. o odporcu, jeho odmietanie. Je v koalícii s navrhovateľkou, situáciu vníma skreslene a informácie má len zo strany navrhovateľky, ktoré sú namierené proti otcovi. Pre zachovanie vzťahu maloletých detí k otcovi je preto nevyhnutné, aby sa s ním stýkali a to nie len maloletá T., ale i maloletá U. s tým, že pri výkone styku otca s maloletými deťmi je nevyhnutné zdôrazniť zodpovednosť navrhovateľky ako matky maloletých detí za vytvorenie pozitívneho vzťahu oboch maloletých detí k ich otcovi. Zdôraznil dôležitosť otca v živote maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi upravil s prihliadnutím na ich vek, vzájomné vzťahy medzi deťmi a otcom, ako aj skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozhodnutia rodičia maloletých detí žijú spolu a z tohto dôvodu si budú maloleté deti v rámci upraveného styku vzájomne odovzdávať v tomto byte. Vzhľadom na vyššie uvedenú aktuálnu situáciu v rodine zistenú v konaní ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou B.. Y. O. mal okresný súd za to, že je v záujme maloletých detí potrebné uložiť tak im ako aj obidvom ich rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Na záver okresný súd rozhodol o trovách štátu v zmysle ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a keďže ani u jedného z účastníkov nezistil predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s konštatovaním, že obaja sú majetní a obaja majú príjem, rozhodol, že obaja účastníci sú povinní nahradiť štátu tieto trovy, a to každý rovným dielom, nakoľko prihliadal i na charakter konania. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 144 veta prvá O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľka a to voči výroku, ktorým okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, vo výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi, vo výroku, ktorým bola účastníkom konania ako aj deťom uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa, a zároveň namietala rozhodnutie okresného súdu o jej povinnosti nahradiť štátu trovy konania. Namietala najmä, že otec maloletých detí dosahuje príjem vo výške 920 Eur mesačne, pričom ona dosahuje príjem 100 Eur brutto na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že otcovi maloletých detí podľa vyjadrení obidvoch svedkýň - jeho matky a jej matky, každá poskytne nejakú finančnú hotovosť. Určená vyživovacia povinnosť nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca maloletých detí. Naviac sám odporca na pojednávaní uviedol, že navrhuje určiť výživné na maloletú U. 100 Eur mesačne a na maloletú T. 80 Eur mesačne. Zdôraznila, že po rozvode ich manželstva nemieni bývať v spoločnom byte s odporcom, bude preto nútená zohnať si iný byt, kde sa s maloletými deťmi nasťahuje, s čím bude mať taktiež väčšie výdavky. Objektívne výdavky spojené s potrebami maloletých detí sú oveľa vyššie ako to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol prvostupňový súd. Opomenul zahrnúť výdavky spojené so stravou, ošatením, kozmetickými prípravkami a potrebami, drogériou do domácnosti ako aj všetkými výdavkami na maloleté dcéry do školy a na mimoškolské aktivity, návštevy lekárov a pod. Nemá dostatok finančných prostriedkov, aby sama zabezpečovala takmer všetku starostlivosť o maloleté deti, pričom súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, ak zistil, že mala uzatvorený pracovný pomer s O. - B. s.r.o., tento mala uzavretý, avšak na dobu určitú nie neurčitú s mesačnou mzdou 460 Eur brutto, nie netto a pracovný pomer u tohto zamestnávateľa s ňou bol rozviazaný na základe požiadavky zamestnávateľa v skúšobnej dobe nie preto, že by to zapríčinila ona. Nikdy by sa nevzdala zamestnania, ktoré ju živí a rovnako živí aj jej deti. Preto si aj v súčasnej dobe hľadá zamestnanie na trvalý pracovný pomer. K úprave styku otca s maloletými deťmi namietala, že maloletá U. má viac ako 14 rokov, je natoľko vyspelá, že sama vie rozpoznať, čo je v jej záujme a čo nie a rodinnú situáciu veľmi podrobne a skutočne pravdivo a objektívne popísala v liste, ktorým by sa mal súd zaoberať. Nestotožnila sa ani s rozhodnutím o jej povinnosti zaplatiť trovy konania štátu, pretože znalecký posudok bol vykonaný na zistenie vhodnosti takej formy osobnej výchovy, ktorej sa domáhal otec maloletých detí, ktorý sa dožadoval striedavej starostlivosti. Naviac nie je v jej finančných možnostiach predmetné trovy konania štátu uhradiť, ak dosahuje príjem vo výške 100 eur brutto a stará sa o dve maloleté deti, pričom ona od počiatku trvala na tom, že striedavá starostlivosť pre deti nie je vhodná. Navrhla odvolaciemu súdu zmeniť styk odporcu s maloletými deťmi tak, aby sa tento stretával s nimi v období od 01. 09. do 30. 06. každého roka každý tretí týždeň v mesiaci, v sobotu od 9.00 hod do nedele do 16.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok v čase od 07. 07. od 9.00 hod. do 14. 07. do 16.00 hod. a počas vianočných sviatkov - prázdnin v párny rok od 26. 12. od 08.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod., pretože okresný súd sa nezaoberal párnymi a nepárnymi rokmi a určil styk otca s maloletými deťmi na každý rok počas vianočných sviatkov a podľa jej názoru novoročné sviatky, ide len o jeden deň a to 01. 01. a ostatné dni pred a po 01. 01. sú riadne pracovné dni a styk otca počas vianočných sviatkov tak, ako ho navrhuje, je dostačujúci. Navrhla ďalej úpravu styku otca s maloletými deťmi aj počas veľkonočných sviatkov a to nepárny rok od Veľkého piatku od 08.00 hod. do soboty do 18.00 hod., lebo obe deti sú dievčatá, je potrebné tomu tieto sviatky aj prispôsobiť, keďže je potrebné piecť, čo si myslí, že je dôležité, aby sa to do budúcna dievčatá naučili a je potrebné robiť prípravu na Veľkonočný pondelok. Namietala aj spôsob odovzdávania maloletých detí, nakoľko po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode sa mieni z bytu odsťahovať. Navrhla zrušiť aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa z dôvodu, že by bolo vhodné pre obe deti eliminovať všetky negatívne situácie, stretnutia a rozhovory ohľadom rozvodu a tým zbytočne nevyvolávať u oboch deťoch stres zo sedení u psychológov. Za daných okolností to nepovažuje za vhodné. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok o výživnom zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na maloleté deti výživným vo výške 200 Eur mesačne na maloletú U. a 180 Eur mesačne na maloletú T., zároveň bude otec maloletých detí prispievať aj na výživné určené na tvorbu úspor a to maloletej I. sumou 80 Eur mesačne a na tvorbu úspor maloletej T. 80 Eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku, tento navrhla tak, aby sa otec s deťmi stretával každý tretí týždeň v mesiaci od soboty do nedele, počas letných prázdnin, vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov tak, že v určený čas odporca maloleté deti vyzdvihne od navrhovateľky pred bytom navrhovateľky a po zrealizovanom styku ich v určený čas navrhovateľke pred jej bytom odovzdá. Zároveň navrhla, aby trovy konania štátu bol zaviazaný uhradiť len odporca. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletých detí uviedol, že navrhuje rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a odvolanie v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko okresný súd v konaní riadne zistil skutkový stav veci. Odporca - otec maloletých detí k odvolaniu navrhovateľky v písomnom vyjadrení uviedol, že pri určení výšky výživného je možné vychádzať len z jeho príjmu, ktorý predstavuje sumu 919,56 Eur, keď pre určenie výšky výživného je podstatná aj otázka potrieb maloletých detí. Navrhovateľka však klamala, ak tvrdila, že na poznávací pobyt v Londýne dcére U. zaplatila z vlastných prostriedkov sumu 200 Eur, pričom zvyšnú sumu za zájazd v sume 230 Eur zaplatila jej matka. Podľa neho dostávajú dcéry aj navrhovateľka samotná od jej matky finančné dary pri príležitosti narodenín a menín. Nie je ani pravdou, že by mu matka pravidelne prispievala na náklady cestovného, pričom okresný súd sa pomerne podrobne zaoberal príjmovými možnosťami obidvoch rodičov a súčasne z dokladov predložených účastníkmi zistil i potreby maloletých detí, preto rozhodol o výške výživného správne. Pri určovaní jeho styku s deťmi vychádzal súd v prvom rade z posudku znalkyne, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že napriek deklarovanej neochote najmä maloletej U., nemá ani jedna z dcér vnútorný problém stretávať sa s ním. Znalkyňa síce v posudku neodporučila striedavú starostlivosť rodičov o deti, ale navrhla, aby sa otec s maloletými deťmi stretával, pričom samotná navrhovateľka nenavrhuje zákaz styku otca s dcérami, navrhuje však upraviť tento styk len každý tretí víkend v mesiaci. K otázke styku počas letných prázdnin považuje obmedzenie len na jeden týždeň za nezmyselné, nemohol by s dcérami absolvovať ani dovolenkový pobyt v rozsahu bežných desiatich dní a návrh ohľadne úpravy styku počas vianočných a veľkonočných sviatkov v párnych a nepárnych rokoch podľa neho vychádza z nepochopenia modelu, ktorý určil súd. Pri súdom určenom styku počas týchto sviatkov budú dcéry v styku s obidvomi rodičmi. Taktiež považoval za správne rozhodnutie súdu o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa, nakoľko ako rodičia nevedia komunikovať, a napriek tomu, že došlo k rozvodu ich manželstva, sú naďalej rodičmi maloletých detí. Aj rozhodnutie súdu v časti výroku, ktorým uložil každému účastníkovi nahradiť štátu trovy konania vo výške 322,33 Eur je v súlade so zákonom, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie navrhovateľky - matky maloletých detí v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, teda vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, vo výroku o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vrátane výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania štátu, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku odvolaním navrhovateľky v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa preto s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu vzťahujúcimi sa k výrokom o úprave styku s maloletými deťmi, o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vrátane výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania štátu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi a vo výroku o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vrátane výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania štátu vzhľadom na námietky matky maloletých detí v odvolacom konaní uvádza nasledovné: Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu v tomto rozsahu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Matka maloletých detí v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, okresný súd dôvodne pri určení rozsahu tohto styku aplikujúc ust. § 24 ods. 3, 4 a § 25 ods. 1 Zákona o rodine prihliadal na pred ním vykonané dokazovanie, či už výpoveďami maloletých detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka, resp. na základe pred okresným súdom vykonaným znaleckým dokazovaním znalkyňou B.. Y. O., na základe ktorých mal za preukázané, že obaja rodičia majú určité nedostatky, ktoré však nedosahujú takú kvalitu, že by im narúšali, či znemožňovali spôsobilosť vychovávať deti. Z uvedeného preto vyplynulo, že aj odporca, ako otec, je spôsobilý maloleté deti vychovávať a podieľať sa na ich vývoji. Okresný súd správne zdôraznil, že skryté pestovanie odmietania až nenávisti dieťaťa k otcovi nie je v záujme zdravého vývoja dieťaťa, a je akceptovateľné len v prípade, ak by existovali dôvody na zákaz styku. Okresný súd však nezistil žiadne dôvody na zákaz styku otca s maloletými deťmi, a naopak tento upravil s prihliadnutím na záujem oboch detí, ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, školské a mimoškolské aktivity, vek a zároveň zohľadnil aj právo obidvoch maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Okresný súd uznal, že v rámci znaleckého dokazovania bol zistený nezáujem maloletej U. o odporcu, jeho odmietanie, avšak pre zachovanie vzťahu maloletých detí k otcovi - odporcovi je nevyhnutné, a to aj s prihliadnutím na záujem samotnej maloletej U., aby sa s ním obe maloleté deti stretávali za účelom vytvorenia pozitívneho vzťahu obidvoch maloletých detí k otcovi. Aj odvolací súd zdôrazňuje dôležitosť úlohy otca v živote oboch maloletých detí, je nepopierateľná, preto je aj úlohou ich matky vhodne maloleté deti na styk so svojim otcom pripraviť, najmä určitou psychickou pomocou a psychickou prípravou na toto stretnutie. Navrhovateľka - matka maloletých detí v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody, okolnosti, či prekážky na strane maloletých detí, aby styk, tak, ako bol určený vo výroku napadnutého rozhodnutia nebolo možné zo strany maloletých detí realizovať. V konečnom dôsledku jej návrh predstavoval zúženie styku oproti tomu, ako bol tento upravený napadnutým rozhodnutím, avšak matka maloletých detí v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne argumenty, či dôkazy, na základe ktorých by predmetné zúženie tohto styku bolo opodstatnené a žiadnym spôsobom nespochybnila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Opätovne len poukázala na to, že maloletá U. odporcu odmieta. Týmto vzťahom - otec a maloletá U., sa však už zaoberal nielen znalec v znaleckom posudku, ale i okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď poukázal najmä na skutočnosť, že do budúcna je nevyhnutné uvedený vzťah vytvoriť, k čomu môže dôjsť len tým, že sa otec s maloletou U. bude stretávať a bude mať možnosť ovplyvniť jej vzťah k nemu. Námietky matky maloletých detí voči úprave styku okresným súdom v napadnutom rozhodnutí preto neboli dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie matky maloletých detí vo vzťahu k výroku, ktorým bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa, okresný súd opätovne vecne správne poukázal na skutočnosť, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletých detí, ako i medzi maloletými deťmi a otcom navzájom, najmä pokiaľ ide o maloletú U., nie sú dobré. Ak matka v odvolaní namieta, že sa predmetným odborným poradenstvom bude opätovne len narúšať integrita maloletých detí s poukazom na rozvodovú situáciu ich rodičov, s uvedeným argumentom sa odvolací súd v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Odborné poradenstvo sa má týkať najmä riešenia vzťahov rodičia - maloleté deti, resp. vzťahov otca voči maloletým deťom navzájom, pričom predmetom tohto poradenstva už nie je pôvodné riešenie otázok týkajúcich sa samotného rozvodu účastníkov konania. Námietky matky maloletých detí tak vychádzajú len z nepochopenia inštitútu odborného poradenstva prostredníctvom Úradu práce, soc. vecí a rodiny, ktoré sa zameriava najmä na obnovenie a vytváranie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi tak, aby sa sledoval predovšetkým záujem maloletého dieťaťa a súčasne, aby i rodičia maloletých detí pochopili svoju rodičovskú úlohu, ktorá môže byť t. č. skreslená ich vnímaním dôsledkov rozvodového konania. Podstatou je to, aby maloleté dieťa bolo vychovávané v zdravom prostredí a najmä, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí sa vzájomne rešpektujú. Právne odborným poradenstvom by sa mali eliminovať negatívne dôsledky porozvodového konania rodičov a zároveň, čo je najpodstatnejšie, obnovenie a vytvorenie pozitívneho vzťahu detí, a toho rodiča, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom neboli ovplyvňované rozvodom ich rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené preto okresný súd, pokiaľ rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi a uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, rozhodol vecne správne. Vecne správne rozhodol okresný súd aj o povinnosti odporcu - otca maloletých detí, nahradiť trovy konania štátu v zmysle § 148 ods.1 1 O. s. p., nakoľko z obsahu spisu je nepochybné, že otec maloletých detí je zamestnaný, má pravidelný príjem, ktorý dosahuje vo výške 919,56 € a súčasne je nespochybniteľné, že sa dožadoval v konaní striedavej starostlivosti, na základe ktorej skutočnosti bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, v súvislosti s ktorým trovy konania štátu vznikli. Okresný súd rozhodol vecne správne o náhrade trov konania podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o výške vyživovacej povinnosti uloženej otcovi voči maloletým deťom v spojení s výrokom, ktorým bol vo zvyšku návrh navrhovateľky ohľadne výživného zamietnutý, nakoľko okresný súd v tomto rozsahu nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vyvodil nesprávny právny záver. Okresný súd síce zistil príjem otca maloletých detí vo výške 919,56 €, avšak ďalej nezisťoval jeho sociálne, majetkové pomery, teda, či je vlastníkom nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku vo väčšom rozsahu, resp., ak sám v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že prispieva svojej matke na výdavky súvisiace s domácnosťou, resp. na služby, ktoré mu poskytuje súvisiace s praním, či varením, tieto v konaní neskúmal. Okresný súd taktiež nepostupoval dôsledne, ak pri posudzovaní možností a schopností navrhovateľky zistil, že táto uzatvorila pracovný pomer na dobu neurčitú, a tento ukončila v skúšobnej dobe, ak navrhovateľka - matka maloletých detí v odvolaní namieta, že predmetný pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a súčasne jej príjem predstavuje len 100 €. Je teda zrejmé, že pri príjme matky vo výške 100 € mesačne a príjme otca vo výške 919,56 € mesačne, nezodpovedá okresným súdom určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom zárobkovým pomerom oboch rodičov. Naviac odvolací súd poznamenáva, že matka maloletých detí je od 01. 03. 2016 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, ak ku dňu 29. 02. 2016 došlo k ukončeniu jej dohody o pracovnej činnosti. Navrhovateľka tiež v odvolaní poukázala na konkrétne výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dcéry a aj s prihliadnutím na tieto výdavky výživné ustálené okresným súdom nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na schopnosti a možnosti oboch rodičov. V konaní nebolo zistené, že by otec maloletých detí mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, resp. výdavky, ktoré by v podstatnej miere mali vplyv na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ak zo zákona je dané, že vyživovacia povinnosť má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Je preto v záujme maloletých detí doplnenie dokazovania osobných, sociálnych a majetkových pomerov oboch rodičov maloletých detí, posúdenie odôvodnených potrieb maloletých detí a následné ustálenie vyživovacej povinnosti voči nim, vzhľadom na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu. Odvolací súd preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom, ako aj vo výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh navrhovateľky ohľadne výživného zamietnutý, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výrok okresného súdu o povinnosti navrhovateľky nahradiť trovy konania štátu, aj v tomto rozsahu odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., nakoľko v tomto rozsahu je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné a nie je zrejmé, na základe akých skutočností a právnych úvah dospel k tomu, že u navrhovateľky nie sú splnené podmienky na oslobodenie platenia od súdnych poplatkov. Okresný súd síce uviedol, že obaja rodičia maloletých detí sú majetní a obaja majú príjem, toto konštatovanie však nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie predpokladané zákonom v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. . Štát má podľa § 148 O. s. p. právo na náhradu trov konania, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania znáša štát. Nie je pritom rozhodujúce, či sa účastníkovi rozhodnutím súdu priznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či sú inak splnené podmienky na priznanie oslobodenia podľa § 138. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, na základe akých skutkových okolností a následne na základe akých právnych úvah dospel okresný súd k záveru, že u navrhovateľky - matky maloletých detí nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. V tomto rozsahu je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné v riadnom inštančnom postupe a pre nedostatok dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako v tomto rozsahu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu bude najmä posúdenie, či navrhovateľka spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov alebo nie. Odvolací súd uznáva, že okresný súd prihliadal na charakter konania. Štát má teda podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania aj proti účastníkovi v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda aj v tých konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci požívajú osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktoré neboli odvolaním napadnuté, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zostávajú podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknuté, teda právoplatné. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.