Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/732/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314210072 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314210072.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci žalobcu AB 1 B. V., IČO: 560 07 043, so sídlom Holandsko, Amsterdam, Strawinskylaan č. 933, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája č. 173/11, IČO: 47 234 679, v mene ktorej koná Mgr. Gabriela Goliášová, advokátka a konateľka, proti žalovanému G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX U. nad T., v konaní o zaplatenie 866,33 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/19/2015-64 zo dňa 22. júla 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobu o zaplatenie 866,33 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu s odôvodnením, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie uplatnenej pohľadávky v tomto konaní. Zo žaloby, predložených listinných dôkazov a výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný uzavrel dňa 26. 09. 2012 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. úverovú zmluvu pod č. 4209128580, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 000,- Eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 31,38 Eur. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal, preto spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. vyzvala dňa 24. 10. 2014 žalovaného na splatenie celého dlhu vo výške 930,40 Eur do 15 dní od odoslania výzvy. Túto pohľadávku si žalobca uplatňuje v konaní s tvrdením, že je právnym nástupcom spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4209128580 uzavretej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaným. Súd zistil podstatný rozpor v tvrdeniach žalobcu o tom, kedy mu mala byť postúpená pohľadávka zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. proti žalovanému, avšak žalobca na výzvy súdu nereagoval. V žalobe žalobca tvrdil, že pohľadávka bola na neho ako obchodnú spoločnosť AB 1 B. V. s registračným číslom 56007043 postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 11. 2013, ale v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 10. 2014 adresovanom žalovanému je uvedené, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. ako postupca postúpil pohľadávku proti žalovanému z úverovej zmluvy č. 4209128580 zo dňa 26. 09. 2012 zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 09. 2012 na obchodnú spoločnosť AB 1 B. V. s registračným číslom 34186049. Súd konštatoval, že oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu samo o sebe nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní, preto bolo potrebné, aby aktívnu vecnú legitimáciu preukázal žalobca predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, čo však neurobil, preto súd jeho žalobu zamietol. Žalovanému ako úspešnej strane v spore náhradu trov konania nepriznal len z dôvodu, že si ich neuplatnil. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) účinného do 30. 06. 2016, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanej veci z dôvodu nepredloženia zmluvy o postúpení pohľadávky. Tvrdil, že jeho aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky doručeného žalovanému. V konaní žalobca preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok potrebných pre vyhovenie jeho žalobe. Zdôraznil, že pokiaľ ide o procesnoprávne dôsledky postúpenia pohľadávky, postupník je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu; postupník môže po postúpení pohľadávky uplatňovať všetky práva, ktoré mal postupca. V dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky dochádza k zmene veriteľa. na vznik zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. K postúpeniu spornej pohľadávky došlo na neho zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 11. 2013. Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, na ktorý zákon nepredpisuje žiadne osobitné náležitosti; relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (navrhovateľ v tomto smere poukázal na rozhodnutie uverejnené pod R 119/2003). Skutočnosť, či bola alebo nebola splnená notifikačná povinnosť o oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi nemá vplyv na účinnosť prevodu subjektívneho práva veriteľa na inú osobu a možnosť nadobúdateľa práva domáhať sa jeho splnenia aj v súdnom konaní; jediným zákonným dôsledkom nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možnosť dlžníka zbaviť sa svojho záväzku plnením postupcovi; k zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, kde nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon; zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa už uzavretím zmluvy bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil alebo či postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. V priebehu rokov sa v súdnej praxi vytvorili dva vedúce právne názory ohľadne zmlúv, v súvislosti s ktorými došlo k postúpeniu pohľadávok. Prvý z nich sa prejavil v citovanom rozhodnutí uverejnenom pod R 119/2003; časom sa súdna prax odklonila od tohto právneho názoru najvyššieho súdu a o otázke aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania sa požaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky pri rozhodovaní vo veci samej. Z právnych predpisov vyplýva, že právne vzťahy medzi subjektmi práva sa spravujú podľa predpisov platných v čase uzavierania právneho úkonu; v oblasti judikatúry takéto pravidlo v praxi neexistuje a ani neupravuje žiadny právny predpis, aj napriek tomu sa judikatúre prikladá veľká dôležitosť, má predovšetkým interpretačný charakter a na obdobné právne prípady, preto by sa mali ďalšie podobné prípady riešiť citlivejšie a predovšetkým prihliadať na okolnosti samotného prípadu. Z týchto dôvodov žalobca nevidel dôvod na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej legitimácie; súčasne vystupuje ako žalobca vo viacerých sporoch na všetkých súdoch v Slovenskej republike, ktoré nezamietajú jeho žaloby pre nepreukázanie aktívnej legitimácie, preto z dôvodu právnej istoty a garancie právneho štátu je dôležité predmetný rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu priložil zmluvu o postúpení pohľadávky z 29. 11. 2013 ako dôkaz, že skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol len to, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za „právoplatný“ a preto žiada, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol. 4. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Odvolanie žalobcu bolo doručené Okresnému súdu Brezno 17. augusta 2015. V zmysle § 470 ods. 1, 2 C. s. p. prejednal krajský súd vec podľa ustanovení Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie postačoval aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie veci nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 6. Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase podania odvolania žalovaným (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rovnakej právnej úpravy o viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania aj podľa Civilného sporového poriadku (§ 379 a § 380 C. s. p.) zaoberal sa odvolací súd pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodov odvolania žalobcu len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorých správnosť konštatuje. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanej veci a odvolacie námietky žalobcu nemôžu privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 7. Z obsahu spisu vyplýva skutkový stav ako ho uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobca nepredložil v prvoinštančnom konaní dôkaz o tom, že bola na neho postúpená pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. voči žalovanému vzniknutá z úverovej zmluvy č. 4209128580 zo dňa 26. 09. 2012. 8. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 9. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007). 10. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie 4Obo/210/2001 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané. 10. 1 Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008 ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012). 11. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý odmietol názor súdov prvej a druhej inštancie, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 12. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene subjektov podľa § 80 C. s. p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.09.2015). 13. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky odporcovi ako dlžníkovi. 14. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 10. 2014 dlžníkovi (žalovanému) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva iba to, že Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. podľa podacieho hárku priloženého k žalobe odovzdala dňa 27. 10. 2014 zásielku adresovanú žalovanému pošte na doručenie; táto listina (podací hárok) však podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že práve uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. vzťahujúce sa k zmluve o úvere č. 4209128580 sa aj skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného (podací hárok preukazuje len odoslanie zásielky na miesto bydliska žalovaného). Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému pritom v konaní zaťažovalo žalobcu. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav vôle a súčasne ako na to upozornil aj súd prvej inštancie, uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12. septembra 2012 (ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 1 B. V. s registračným číslom 34186049), preto okrem nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 10. 2014 žalovanému nie je z neho bez ďalšieho ani zrejmé, či postupníkom pohľadávky bol práve žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovanému, bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a vyžadovať od neho predloženie tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 11. 2013; keďže tak žalobca ani na opakované výzvy neurobil, súd prvej inštancie jeho žalobu správne zamietol v dôsledku nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pretože bez preukázania postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 26. 09. 2012 z postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) na žalobcu, nemožno žalobcu považovať za oprávneného vymáhať od žalovaného vrátenie nesplateného úveru. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca k odvolaniu priložil súdom prvej inštancie požadovanú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 11. 2013, pretože tento dôkaz predložil až po poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v odvolacom konaní splnené podmienky na postup podľa už zrušených ustanovení § 213 ods. 4 O. s. p., pretože žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie týmto listinným dôkazom v konaní pred súdom prvej inštancie a neboli splnené ani podmienky uvedené v zrušenom ustanovení § 205a O. s. p. osobitne žalobcom poukazované ustanovenie § 205a ods. 1 písm. b) O. s. p., pretože nemôže byť vadou konania pred súdom prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie listinným dôkazom, ktorý žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil a pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu v čase vyhláseného rozsudku. Na uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené ani podmienky ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolací súd vec prejednáva. 15. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania v súlade s vtedy účinným ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.. Žalovanému v prvoinštančnom konaní žiadne trovy konania nevznikli a náhradu trov konania žalovaný ani nežiadal. 16. Žalovaný uspel aj v odvolacom konaní. O trovách odvolacieho konania (rozhodnutím o nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).