Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/128/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315202477 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315202477.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, proti povinnému Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 653/15, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 41,16 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 5Er/210/2015-20 z 26. mája 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3857/2012 z 19. januára 2012 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný osobou na to oprávnenou. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou poistnej zmluvy č. 4435090007 zo dňa 23. 11. 2007 vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V bode XV Všeobecných poistných podmienok poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci 2C/3857/2012 od existujúcej, ale neplatnej rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má za následok, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého ako exekučného titulu by mohla byť vedená exekúcia. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal dňa 22. 06. 2015 odvolanie oprávnený. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý bol zrušený ku dňu 01. 07. 2016 zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). S postupom súdu prvej inštancie v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nesúhlasil. Tvrdil, že súd prvej inštancie svojím konaním odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a došlo k porušeniu jeho ústavného práva uvedeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že pri preskúmavaní dôkazov uplatňuje exekučný súd zásadu oficiality a vyšetrovaciu zásadu. Zákon taxatívne určuje, ktoré dôkazy exekučný súd preskúmava. Súd prvej inštancie podľa dôvodov uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral dôkazy a vykonal dôkazy bez účasti oprávneného, tým prekročil svoju právomoc a porušil Ústavu SR. Takto vykonané dôkazy hodnotil, na ich základe sformuloval skutkový a právny záver, ku ktorému sa neumožnil oprávnenému vyjadriť, čím mu odňal právo konať pred súdom. Ak exekučný súd vykonal dôkazy listinou, konkrétne všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej zásady umožniť oprávnenému sa k takto vykonaným dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadriť. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 07. 2013. Argumentácia oprávneného je podporená aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-472/2011, podľa ktorého zásada kontradiktórnosti ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý i bez návrhu zistil, že zmluvná podmienka má zneužívajúci charakter, aby o tomto informoval účastníkov konania a umožnil im, aby sa k tomuto vyjadrili spôsobom, ktorý ustanovujú vnútroštátne procesné pravidlá. Rozhodcovskú doložku mal exekučný súd posudzovať podľa článku 4 smernice Rady 93/13/EHS vykonaním testu primeranosti podmienky. Oprávnený nesúhlasí s názorom exekučného súdu, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná. V čase uzavretia poistnej zmluvy dňa 23. 11. 2007 umožňoval zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodovať v rozhodcovskom konaní aj spotrebiteľské spory. Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že vzájomné spory sa prednostne prejednajú v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže sa žalobou o zrušení rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na všeobecnom súde. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-342/13 vyslovil jednoznačný záver, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak jej úmyslom bolo zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, napríklad žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V podmienkach slovenského vnútroštátneho právneho poriadku už na túto otázku odpovedal Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 394/2012, podľa ktorého, ak mal účastník možnosť dosiahnuť nápravu rozhodcovského konania pred všeobecným súdom, právo na súdnu ochranu mu inštitútom rozhodcovského konania upreté nie je. Poistné podmienky v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky upravujú množstvo ustanovení, ktoré sa súčasťou poistného vzťahu stávajú až vtedy, ak tak konkretizuje poistná zmluva. Poistník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie celého znenia všeobecných poistných podmienok, záväzné sa pre neho stávajú len tie ustanovenia, na ktoré odkazuje poistná zmluva, prípadne iné dojednania. Rovnaká je situácia ohľadne XV. časti Všeobecných poistných podmienok upravujúcich rozhodcovské konanie. Táto časť Všeobecných poistných podmienok sa stáva obsahom poistného vzťahu ako individuálne dojednaná podmienka, ktorou je poistník právne viazaný, len ak poistník samostatným podpisom pripojeným pod Osobitnými zmluvnými dojednaniami prejaví vôľu, aby sa spor s poisťovňou prejednal v rozhodcovskom konaní. Povinný nemusel osobitné zmluvné dojednania podpísať. Ich nepodpísaním by bol poistný vzťah rovnako vznikol a bol by trval aj bez akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. V čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy zákon individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky nepoznal. Bolo tak dobromyseľným konaním oprávneného nad rámec platného zákona, že rozhodcovskú doložku s povinným dojednal i individuálne, prostredníctvom osobitných zmluvných dojednaní. Exekučný súd posudzoval zmluvnú podmienku podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 1, ktorý v čase uzavretia poistnej zmluvy dňa 23. 11. 2007 ešte nebol v platnosti. Účinný bol až od 01. 01. 2008, čím sa dopustil neprípustnej právnej retroaktivity. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. V dôsledku procesného pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie bez účasti účastníkov a neumožnil im sa k dokazovaniu vyjadriť, nemohol oprávnený bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie dôkazy, konkrétne Záznam o potrebách a požiadavkách klienta ako dokument zaznamenávajúci a osvedčujúci priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa poistenia s občanom. V tomto zázname občan potvrdzuje, že bol riadne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom informovaný o všetkých aspektoch poistenia, ako i možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Arbitrážny súd Košice sa listom z 10. 06. 2014 obrátil na Národnú banku Slovenska s otázkou, či je tento záznam spôsobilý osvedčiť predzmluvný priebeh rokovania a z odpovede Národnej banky Slovenska z 26. 06. 2014 vyplýva, že tento záznam napĺňa podmienku príslušného právneho predpisu na to, aby bol spôsobilý preukázať správnosť a zákonnosť postupu sprostredkovateľa poistenia, resp. finančného agenta pri uzatváraní poistenia. Záznam je dostatočným dôkazom o tom, že poistník bol okrem iného informovaný aj o možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Článok XV. Všeobecných poistných podmienok z 21. 05. 2007 sa stal súčasťou poistnej zmluvy v súlade s § 788 ods. 3 OZ. Povinný svojím podpisom pod Všeobecnými poistnými podmienkami iba potvrdil prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok. Podpisom osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve bola rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, nielen platne dojednaná, ale aj vyjednaná individuálne. Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok a preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. V konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania a tým aj práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 ústavy v spojení s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Oprávnený žiada, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). 5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 8. Exekučným titulom podľa návrhu na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3857/2012 z 19. januára 2012, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že pred meritom veci skúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie vo veci samej. K záveru o právomoci rozhodcovského súdu prejednať spor medzi účastníkmi dospel na základe zistenia, že v článku XV. Všeobecných poistných podmienok oprávneného je na prejednanie všetkých sporov účastníkov poistnej zmluvy určený Arbitrážny súd Košice a z „osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť.“ 9. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby predložil súdu poistnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným spolu s rozhodcovskou zmluvou, resp. rozhodcovskou doložkou. Na výzvu súdu oprávnený dňa 29. 04. 2015 doručil súdu prvej inštancie kópiu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. 4435090007 vyhotovený sprostredkovateľom poistenia oprávneného na dojednávanie poistenia. Povinný v návrhu zmluvy vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie prvej československej poisťovne Rapid, a. s., ktoré sú súčasťou ním podpísanej poistnej zmluvy. Oprávnený v odvolaní tvrdí, že podpisom týchto dokumentov vznikol dňa 23. 11. 2007 poistný vzťah. V odpovedi exekučnému súdu zo dňa 24. 04. 2015 oprávnený tvrdí, že súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky (21-05-07) a rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré sú samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy oddelené graficky aj technicky, na ktoré sa vyžadoval druhý a samostatný podpis poistníka. Vo všeobecných poistných podmienkach je v článku XV. uvedené, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom a rozhodne rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom.“ Tieto všeobecné poistné podmienky ako súčasť poistnej zmluvy podpísal povinný 23. 11. 2007. Za podpisom povinného na všeobecných poistných podmienkach nasleduje text označený ako osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4435090007, kde v bode 2 poistník (poistený) a poisťovňa „vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa namiesto súdneho konania rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV. týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Za tým nasleduje opätovne podpis povinného a sprostredkovateľa poistenia. 10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhom na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulom so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 11. Pod prieskum súladu návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spadá aj skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd je už v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda je oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Pokiaľ rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať ani vydať rozhodcovský rozsudok. 12. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 2007 v § 53 ods. 1 výslovne zakazoval dojednávať v spotrebiteľských zmluvách také ustanovenia, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvné podmienky zákon označoval za neprijateľnú podmienku, ktorá sa podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 považovala za neplatnú. 13. Exekučný súd podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid, a. s. (XV.) spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podpisom všeobecných poistných podmienok povinný uzavrel rozhodcovskú doložku, ktorou sa vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore malo byť podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok konečným rozhodnutím bez možnosti jeho preskúmania iným rozhodcom alebo súdom. 14. Platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku XV. Všeobecných poistných podmienok pod označením (21-05-07) všeobecné súdy, vrátene Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky posudzovali už viackrát. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 k takto uzavretej rozhodcovskej doložke uviedol: „V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu prešlo aj testom ústavnosti; Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z 30. septembra 2014 vyslovil výrokom rozhodnutia, že základné práva obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1CoE/418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5Cdo/112/2012 z 22. novembra 2015 porušené neboli. 14.1 K rovnakému záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21. 05. 2007 (21-05-07) dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13. októbra 2011, v uznesení sp. zn. 6Cdo/228/2011 z 25. januára 2012 a mnohých ďalších uvedených v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3ECdo/149/2014 zo 14. mája 2015. 15. Pokiaľ oprávnený osobitne namietal, že konanie pred okresným súdom nebolo vedené kontradiktórne, odvolací súd uvádza, že postup okresného súdu, ktorý vyhodnotil dojednanie o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, neukrátil oprávneného o právo tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Z úradnej činnosti odvolacieho súdu je totiž zrejmé, že oprávnený vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré iniciuje na základe rozhodcovských rozsudkov (vydaných totožným rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach adhéznej poistnej zmluvy) ako exekučných titulov je nepochybne dostatočne informovaný o názore okresného súdu i súdu odvolacieho ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v obdobných prípadoch. V tejto súvislosti odvolací súd len príkladmo poukazuje na uznesenia Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 17Er/1101/2010, sp. zn. 14Er/1125/2010, sp. zn. 14Er/211/2015, sp. zn. 12Er/201/2015 ako aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011, 13CoE/155/2015, sp. zn. 15CoE/15/2016, sp. zn. 16CoE/29/2012. Uvedený názor okresného súdu preto v žiadnom prípade nebol pre oprávneného prekvapujúci a preto mal možnosť sa k nemu vyjadriť (prípadne predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), a to priamo v návrhu na vykonanie exekúcie (viď § 39 ods. 1 Exekučného poriadku), v reakcii na výzvu, na základe ktorej zaslal okresnému súdu Poistnú zmluvu a Všeobecné poistné podmienky, alebo kedykoľvek do rozhodnutia okresného súdu. Právo tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení pritom nemožno vykladať tak, že by bolo povinnosťou súdu upovedomiť účastníka na možnosť toto svoje právo využiť, ale zahŕňa len povinnosť súdu vytvoriť podmienky, aby tak účastník konania mohol bez zbytočných obmedzení urobiť a pokiaľ svoje právo využije, s účastníkom predloženými tvrdeniami, či dôkazmi sa procesným spôsobom vysporiadať. Nakoľko v prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil samotný oprávnený (a nie na listinách poskytnutých od tretích osôb, ako na to v odvolaní poukazoval oprávnený), stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je oprávnenému dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, možno záverovať, že zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu. Navyše v súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a o porušení zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“. Záverom je k uvedenému potrebné uviesť, že pokiaľ sa oprávnený dovoláva aplikovania nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 na aktuálne posudzovanú vec, predmetné rozhodnutie možno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, na čo poukázal ústavný súd napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 14/2014 zo dňa 22.1.2014, keď konštatoval, že k opačnému názoru ako prezentovanom v náleze sp. zn. II. ÚS 499/2012 ústavný súd dospel napr. v náleze sp. zn. I. ÚS 38/2013 a v mnohých ďalších konaniach (vedených napr. pod sp. zn. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m. IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS 455/2013). 16. Rovnako nedôvodná je aj námietka oprávneného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že „za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného“. 17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je rozhodcovský rozsudok ako celok vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, vymoženia ktorého by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).