Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/191/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203668 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315203668.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej V. D., nar. X. X. XXXX, bytom C., D. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Kálmána Mikszátha 268, pod sp. zn. EX 1742/2015, o vymoženie 698,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 2Er/326/2015-33 zo dňa 26. 8. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2013-2720 zo dňa 3. 2. 2014, vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá v čl. 5 Obchodných podmienok pre všadeplatíkartu. Nakoľko predmetné všeobecné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku neboli oprávneným predložené spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, súd vyzval na ich predloženie právnu zástupkyňu oprávneného. Na uvedenú výzvu boli súdu doručené Všeobecné obchodné podmienky pre zriaďovanie a vedenie korunových účtov, účinné od 15. 10. 2001, neobsahujúce rozhodcovskú doložku. Preto bola právna zástupkyňa oprávneného opätovne súdom vyzvaná na predloženie obchodných podmienok účinných ku dňu uzavretia zmluvy s ev. č. 00517350 (o všadeplatíkarte), ktoré by rozhodcovskú doložku obsahovali. Na základe opätovnej výzvy boli súdu doručené všeobecné obchodné podmienky účinné počnúc dňom 15. 7. 2006, zatiaľ čo zmluva o všadeplatí karte bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou uzatvorená dňa 10. 4. 2006. Z dôvodu, že súdu neboli doručené listinné dôkazy, na ktoré odkazuje Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2013-2720 a ktoré v časti 5 obsahujú písomnú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky, okresný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Namietal, že súd ho vyzval na predloženie všeobecných obchodných podmienok, pričom zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi z dôvodu, že súdu neboli predložené doklady - Obchodné podmienky, ktoré však ani nepožadoval. Ďalej uvádza, že súdu boli preukázateľné doručené všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia pripojil oprávnený potvrdenku o prijatí zo dňa 4. 8. 2015, z ktorej je zrejmé, že súčasťou odpovede boli aj všeobecné obchodné podmienky. Pre vyššie uvedené žiadal aby bolo napadnuté uznesenie zmenené a to tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bude vyhovené. Alternatívne navrhol zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie preskúmal a odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 (§ 243d ods. 2 Exekučného poriadku). Poznámka „4ead)“ k ustanoveniu § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku znie: Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ale len realizujú svoje oprávnenie (a zároveň povinnosť) vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy chrániacej dotknuté osoby pred negatívnymi následkami výkonu rozhodnutia vydaného orgánom v rozpore so zákonným zmocnením. Správnosť uvedeného záveru je podporená i ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. novembra 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Odvolací súd preskúmaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc spor medzi zmluvnými stranami rozhodnúť odvodil od existencie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o všadeplatíkarte v spojení s časťou 5 Obchodných podmienok pre všadeplatí kartu, v rámci ktorej sa zmluvné strany mali dohodnúť nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvných vzťahov vrátane sporov o ich vznik, platnosť a výklad, ako aj sporov týkajúcich sa tejto rozhodcovskej doložky, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii bánk SR podľa jeho základných vnútorných predpisov, pričom toto rozhodnutie bude pre všetky sporné strany konečné a záväzné.“ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „ZRK“) môže mať rozhodcovská zmluva povahu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Odvolací súd konštatuje, že podobne ako súd prvostupňový, ani on nezistil existenciu osobitnej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu. Rovnako nemal preukázanú ani existenciu rozhodcovskej doložky, na základe ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, a ktorá, ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, mala byť zakotvená v Zmluve o všadeplatíkarte v spojení s časťou 5 Obchodných podmienok pre všadeplatí kartu. Rozhodcovská zmluva (prípadne doložka), na ktorú v dôvodoch rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) odkazuje rozhodcovský súd a z ktorej vyvodil svoju právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť o nároku oprávneného, sa nezhoduje so žiadnym zmluvným dojednaním, ktoré mal konajúci súd k dispozícii v čase, keď mu bol doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto možno konštatovať, že okresný súd plne dôvodne výzvou zo dňa 18. 5. 2015 a žiadosťou zo dňa 10. 7. 2015 oprávneného žiadal o zaslanie všeobecných obchodných podmienok alebo iného dokumentu, ktorý rozhodcovskú doložku obsahuje. Na základe prvej výzvy oprávnený doručil súdu Všeobecné obchodné podmienky pre zriaďovanie a vedenie korunových účtov, ktoré však v článku 5 a ani v inom svojom obsahu neobsahujú rozhodcovskú doložku. Ďalej na základe druhej výzvy oprávnený doručil súdu Všeobecné obchodné podmienky, ktoré nadobudli účinnosť dňa 15. 7. 2006, t. j. neskôr, ako bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o všadeplatíkarte. Preto možno konštatovať, že aj keď sú správne tvrdenia odvolateľa, že tento konajúcemu súdu všeobecné obchodné podmienky zaslal, a to dokonca v dvoch verziách, uvedené nič nemení na správnosti záveru okresného súdu, že existencia rozhodcovskej doložky preukázaná nebola, keď Všeobecné obchodné podmienky pre zriaďovanie a vedenie korunových účtov rozhodcovskú doložku neobsahujú, a následne doručené všeobecné obchodné podmienky nadobudli svoju platnosť dňa 1. 7. 2006 a účinnosť dňa 15. 7. 2006, teda nemohli zaväzovať účastníkov zmluvy o všadeplatí karte, ktorá bola uzatvorená dňa 10. 4. 2006. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.