Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315204697 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315204697.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jána Bobora v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX/XX, XXX XX O. V. X., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 100,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 15148/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 1Er/439/2015-19 zo dňa 19.11.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 02.06.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom, Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. zn. SR 18706/14 zo dňa 03.12.2014. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie vo forme notárskej zápisnice spísanej u súdneho exekútora dňa 04.03.2015 a exekučný titul. 3. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.03.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXX, v zmysle ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) krátkodobý bezúčelový úver v sume 100,- eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100,- eur, t.j. zaplatiť celkovú peňažnú čiastku 121,- eur do 21 dní na účet oprávneného. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôsledku spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu súd v prejednávanej veci poskytol povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka, a teda či bola platne uzatvorená. 4. Konštatoval, že v zásade možno za neprijateľnú podmienku označiť také ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené sa neuplatní v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 5. Ohľadne ustanovení čl. II rozhodcovskej zmluvy, ktorým bola založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu z úverovej zmluvy súd prijal záver, že rozhodcovská zmluva je v tomto článku značne nerovnovážna a v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva zo znenia čl. II rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, by sa musel povinný ako spotrebiteľ podriadiť právomoci rozhodcovského súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Nerovnovážny stav nie je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie čl. II bod 3 upravujúce možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy, nakoľko forma tohto právneho úkonu je neúmerne sťažená a má za následok reálne sťaženie uplatnenia práv spotrebiteľa. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere, a teda nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Napriek jej vyhotoveniu na samostatnom liste z jej znenia nevyplýva možnosť voľby pre spotrebiteľa prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, jej text je spotrebiteľovi vnucovaný paušálne, v podobe vopred pripraveného formulára a nie je z neho pre spotrebiteľa zrejmé, či uzatvorenie alebo odmietnutie rozhodcovskej zmluvy má dopad na uzatvorenie zmluvy o úvere. 6. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore so znením § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2014), súd prvej inštancie prijal záver, že ustanovenia rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve sú neplatné. Pretože súd vyhlásil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, neplatné účinky rozhodcovskej zmluvy spôsobujú aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý má z toho dôvodu účinky paaktu. 7. S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie bola v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto po preskúmaní exekučného titulu konštatoval jeho rozpor so zákonom a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods. 1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ust. § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. 9. Oprávnený v odvolaní ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi ním a povinným dňa 24.12.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul aplikáciu ust. § 1 ods. 3, písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že úver poskytnutý povinnému bol úverom, ktorý mal povinný vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, a preto na tento právny vzťah nie je možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je vzhľadom na naplnenie jej zákonnej definície potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Keďže v predmetnej veci sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd nie je oprávnený skúmať, či obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré vzhľadom ostatne vzhľadom na ich význam a podstatu zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka obsahovať ani nemôže. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nemá a nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. je povinnosťou povinného vyplývajúcou mu zo samotnej podstaty zmluvy o úvere, aby oprávnenému vrátil peňažné prostriedky, ktoré mu boli z jeho strany poskytnuté. Konanie oprávneného, ktorým sa domáha vrátenia sumy 100,- eur s príslušenstvom nemožno v žiadnom prípade považovať za nekalé konanie alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi. 10. Ďalej oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola rozhodcovská zmluva dojednaná individuálne. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej liste a nie ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rozhodcovská zmluva bola podľa mienky oprávneného nepochybne tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný má kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. K právnemu názoru súdu prvej inštancie ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných ustanovení. 11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 12. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 04.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola súdu prvej inštancie dňa 02.06.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 14. Preskúmavaným uznesením zo dňa 19.11.2015 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatné ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. 15. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 18706/14 zo dňa 03.12.2014. Podkladom pre jeho vydanie bola zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.03.2014 podľa zákona o spotrebiteľských úveroch o 12:13 hod.. Na základe zmluvy o úvere oprávnený poskytol povinnému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- eur a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 121,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 365 % p.a. z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 21,- eur. Povinný sa zaviazal zaplatiť celkovú finančnú čiastku do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet oprávneného. Zmluva o úvere bola uzatvorená prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na internetovej stránke www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> <http://www.minipozicka.sk>.Nakoľko si povinný riadne nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný v celku, na základe čoho si oprávnený uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania v ten istý deň a rovnako prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie ako zmluva o úvere. 16. Podľa článku II. ods. 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 07.03.2014 s časovým označením uzatvorenia o 12:13 hod prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie na internetovej stránke www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> <http://www.minipozicka.sk>, budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXX uzatvorenej dňa 07.03.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované. 21. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. 22. Tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. 23. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej s odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvej inštancie vo veci správne a dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vykonal aj správny a vyčerpávajúci výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 07.03.2014 za spotrebiteľskú zmluvu, preto skúmal rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil rozhodcovský súd v danom prípade svoju právomoc vo veci rozhodnúť ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu potom súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, s čím sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia. 24. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. 25. Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 ZoRK podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).