Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010238 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6316010238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banskej Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní obžalovaného W. Z. proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/102/2016 zo dňa 26.09.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a), d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine a podľa § 321 ods. 2 Tr. por. z r u š u j e aj celý výrok o treste. Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom skutkovom stave obžalovaného W. Z., nar. XX.XX.XXXX u z n á v a v i n n ý m z prípravy k zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Tr. zák., t e d a zadovažovaním a prispôsobovaním prostriedkov a nástrojov na spáchanie zločinu sa pripravoval na použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia s úmyslom zmocniť sa cudzej veci, ale nedošlo ani k pokusu k zločinu a o d s u d z u j e s a z a t o podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. j), l), n), § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Tr. zák. zároveň s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj povinnosť v skúšobnej dobe zúčastniť sa psychologického poradenstva. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu ukladá aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks čiernej bavlnenej kukly a 1 ks loveckého noža o dĺžke 31 cm. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W. Z. uznaný vinným z pokusu k zločinu lúpeže podľa § 14 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 14.07.2016 asi o 15,00 h v Podbrezovej, na ulici Sládkovičovej 78/14, vošiel do vestibulu budovy Slovenskej pošty s úmyslom získať finančnú hotovosť pod hrozbou násilia, pričom mal na sebe oblečenú mikinu s kapucňou a na hlavu si opakovane navliekal kuklu, v ruke držal lovecký nôž a čakal, kým poštárka zamkne hlavné vchodové dvere a potom ju pomocou tohto noža donúti vydať peniaze, pričom ho zbadala zamestnankyňa pošty Z. C., ktorej sa zdal podozrivý, a tak neuzamkla vchodové dvere, ale priestor pre klientov pošty, na čo obvinený odišiel von z budovy ku zadnému vchodu slúžiacemu na manipuláciu s poštovými zásielkami, predpokladajúc, že tento vchod používajú poštárky pri odchode z práce a tak tam ďalej čakal s kuklou na hlave s úmyslom hrozby loveckým nožom, ktorý držal v ruke, vystrašiť a donútiť zamestnankyňu pošty k vydaniu finančnej hotovosti, ktorú potreboval na uhradenie svojich dlhov, k čomu nakoniec nedošlo, nakoľko bol na tomto mieste v čase o 15,20 h zadržaný privolanou hliadkou OO PZ Podbrezová. Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 4,5 roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks čiernej bavlnenej kukly a 1 ks loveckého noža o dĺžke 31 cm. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom odvolaní uviedol, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku uvedeného v obžalobe, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin lúpeže v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Okresný súd napriek jeho prijatému vyhláseniu prekvalifikoval skutok na zločin lúpeže, ale v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. por., čiže prekvalifikoval prípravu na pokus k zločinu. Podľa názoru obžalovaného jeho konanie napĺňalo len znaky prípravy tak, ako je to uvedené aj v obžalobe. Napadol aj výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane tvrdý vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho doterajší bezúhonný život, úprimné priznanie a napomáhanie orgánom činnom v trestnom konaní, pričom jeho výpoveď bola jediným priamym dôkazom. Poukazuje na to, že i pracovníčky pošty, ktorých sa jeho konanie priamo dotýkalo, ho označili za slušného človeka, i na to, že má dve malé deti, pričom je hlavným živiteľom rodiny. V prípade výkonu trestu by následky niesla hlavne jeho rodina. Chce tiež riešiť prefinancovanie svojich pôžičiek od nebankových subjektov prostredníctvom banky, prípadne predajom bytu, pričom by sa mohol presťahovať aj s rodinou k otcovi. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste s tým, že by bol uznaný vinným z prípravy k zločinu a uložiť mu trest za použitia zmierňovacieho ustanovenia na 3 roky s probačným dohľadom. Odvolanie podal aj okresný prokurátor v prospech obžalovaného, ale nadriadený prokurátor zobral odvolanie späť, pričom predseda senátu toto späťvzatie odvolania vzal na vedomie. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné. Krajský súd dáva do pozornosti, že prokurátor podal na W. Z. obžalobu pre skutok uvedený v obžalobe, ktorý kvalifikoval ako prípravu k zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku a súd jeho vyhlásenie prijal. Napriek prijatému vyhláseniu za prípravu k zločinu lúpeže prekvalifikoval jeho konanie na pokus k zločinu lúpeže. Takýto postup je však zo zákona neprijateľný. Uznanie viny obžalovaným svojou povahou totiž vylučuje preskúmanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a tiež aj obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný odpovedal na otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por. na základe postupu uvedeného v § 257 ods. 5 Tr. por., kde vyjadril svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad. Ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. toto vyhlásenie príjme, nemá už procesný priestor na dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby. Zároveň nemá ani možnosť zmeniť právnu kvalifikáciu, inak by otázky pokladané obžalovanému v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. boli nezmyselné a bez právnej relevancie. Ak má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či vyhlásenie obžalovaného prijme alebo neprijme. Následné skúmanie viny resp. kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny obžalovaným. V prípade podania odvolania proti výroku rozsudku o vine, ktorý vychádzal z prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 6 Tr. por. odvolací súd preskúma, či dotknutý výrok skutkovo a právne (teda kvalifikačne) zodpovedá obžalobe. Ak by súd prvého stupňa rozhodol pri zmene obžalobných skutkových zistení alebo právnej kvalifikácie, musel by odvolací súd zrušiť rozsudok pre podstatnú chybu konania. Práve o daný prípad ide, preto krajský súd musel zrušiť výrok o vine a uznať obžalovaného vinným v zmysle vyhlásenia obžalovaného o vine, teda i právnej kvalifikácie. Konanie obžalovaného potom krajský súd musel kvalifikovať, keďže bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného, tak ako to bolo uvedené v obžalobe, teda ako prípravu k zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. por. Krajský súd po zrušení výroku o vine napadnutého rozsudku obžalovaného uznal vinným z prípravy k zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. por. Krajský súd, keď zrušil výrok o vine, zo zákona zrušil aj výrok o treste a nanovo rozhodoval o uložení nového trestu. Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr. por., zobral v úvahu, že konanie obžalovaného, ktorý doposiaľ žil bezúhonným životom, bolo poznamenané naivitou, nedomyslenosťou a chaosom, teda spôsobom konania, ktoré bolo dopredu odsúdené na neúspech. Obžalovaný absolútne neohrozil pracovníčky pošty, vďaka svojej neistote a nerozhodnosti ich na seba upozornil, tie mohli bez problémov privolať políciu, ktorá obžalovaného potom zadržala. Obžalovaný v minulosti neprejavil najmenšie sklony k páchaniu protispoločenského konania a jeho nápravu podľa názoru súdu možno zabezpečiť po použití zmierňovacieho ustanovenia aj trestom odňatia slobody, ktorý možno pri súčasnom uložení dohľadu probačného a mediačného úradníka odložiť na primeranú skúšobnú dobu. Krajský súd preto po použití ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keď zobral v úvahu, že príprava je najvzdialenejšie štádium páchania trestnej činnosti, uložil obžalovanému trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ktorá v tomto prípade bola 7 rokov a uložil mu trest odňatia slobody na 3 roky. Tento trest bolo možné vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 5 rokov za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka, ktorý bude korigovať a kontrolovať správanie obžalovaného. Krajský súd obžalovanému uložil aj povinnosť v skúšobnej dobe zúčastniť sa psychologického poradenstva, aby vedel riešiť aj zložitejšiu situáciu, ktorá sa vyskytne v živote a ktorá bola jednou z príčin jeho trestnej činnosti. Krajský súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí, ktoré použil pri príprave na spáchanie trestného činu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.