Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/405/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316205245 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6316205245.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu: G.. E. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. H. X, XXX XX W., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Ďumbier, so sídlom Podkoreňova 3, 977 43 Brezno, IČO: 00 189 103, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s. r. o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 36 715 638, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3C/91/2016-41 zo dňa 22. 08. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 22. 08. 2016 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že predmetom konania vymedzeným žalobou žalobcu z 22. 07. 2016 je uloženie povinnosti vydať nehnuteľnosti, a to pozemky parcely registra C, parc.č. XXXX/XX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, pre okres W., obec W., katastrálne územie: W., vo veľkosti podielu 1/1, pozemky parcely registra E, parc.č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXX/ X o výmere XXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, pre okres W., obec W., katastrálne územie: W., vo veľkosti podielu 1/1, pozemky parcely registra E, parc.č. XXXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, parc.č. XXXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom, pre okres W., obec W., katastrálne územie: W., vo veľkosti podielu 2/3, pozemok parcely registra E, parc.č. XXXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, pre okres W., obec W., katastrálne územie: W., vo veľkosti podielu 1/2, pozemok parcely registra E, parc.č. XXXXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, pre okres W., obec W., katastrálne územie: W., vo veľkosti podielu 3/6, ako aj uloženie povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakázal držať, užívať a požívať plody a úžitky a prenajať tieto nehnuteľnosti. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 11. 1999 ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom uzatvorili zmluvu o prenájme pozemkov č. NZ XXX/XX za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti. Nájomca sa za užívanie pozemkov vymedzených v žalobnom petite zaviazal platiť ročné nájomné vo výške 1 % z ceny prenajatých pozemkov, vypočítanej podľa všeobecne záväzných cenových predpisov, finančne alebo naturálnou formou, do konca príslušného kalendárneho roka. Nájomná zmluva bola uzatvorená do 01. 10. 2002. Po uplynutí dohodnutej doby prebehli medzi zmluvnými strana viaceré rokovania ohľadom novej nájomnej zmluvy, ktorá však uzatvorená nebola. Žalobca niekoľkokrát písomne vyzýval žalovaného na vydanie užívaných pozemkov. Až v liste zo 17. 12. 2012 žalovaný poukázal na údajné stretnutie so žalobcom z februára 2012, na ktorom ho mal informovať, ktoré pozemky sú pozemkami s priamym prístupom, ktoré môže žalobca ihneď užívať a ktoré sú bez priameho prístupu, takže ich vydanie spadá pod režim zákona č. 504/2003 Z.z. V liste z 15. 01. 2013 žalobca tieto tvrdenia dementoval a opätovne žalovaného vyzval na vydanie pozemkov. Urobil tak aj písomnosťou z 21. 01. 2013, na ktorú reagoval žalovaný listom zo 04. 03. 2013, v ktorom poukázal na svoju predošlú odpoveď. Ani po stretnutí iniciovanom Okresným úradom Brezno, na základe žiadosti žalobcu z 22. 09. 2014, k vydaniu pozemkov s priamym prístupom žalovaným nedošlo. Nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov vymedzil žalobca tým, že žalovaný uskutočňuje kroky, ktorými zhoršuje právne postavenie žalobcu, pozemky užíva od roku 2002 neoprávnene a dal ich do podnájmu tretím osobám bez súhlasu žalobcu, poberá za ne priame platby. Tvrdil, že existuje potreba zabezpečenia pokojného stavu do vyriešenia právnych vzťahov účastníkov súdnou cestou, nakoľko v prípade ich neupravenia bude vážne ohrozené právo žalobcu domáhať sa vydania nehnuteľností, ktoré žalovaný neužíva oprávnene. Okresný súd rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý výrok) odôvodnil poukazom na § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 325 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že nie je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania a neexistuje ani obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Žalobca neosvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Nájomný vzťah bol v zmysle nájomnej zmluvy ukončený uplynutím doby vymedzenej do 01. 10. 2002. Od tohto dátumu až do augusta 2016 nebol medzi stranami sporu uzatvorený žiaden zmluvný vzťah oprávňujúci žalovaného na užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Napriek tomu žalobca podal žalobu o vydanie pozemkov spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia až 29. 07. 2016, teda takmer 14 rokov po ukončení nájomného vzťahu, čo samo osebe spochybňuje hroziacu bezprostrednú ujmu právam žalobcu k pozemkom. Ani obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobcu žalovaným nijako nezhoršuje jeho právne postavenie. Žalobca nepreukázal napriek ustanoveniu § 326 ods. 1 v spojení s § 132 CSP, že žalovaný dal pozemky bez súhlasu vlastníka do podnájmu tretím osobám, že za ne poberá priame platby a uskutočňuje kroky zhoršujúce právne postavenie žalobcu. Dôvody, ktoré uviedol žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd vyhodnotil ako všeobecné. Konštatoval, že ak by nariadil neodkladné opatrenie a zakázal žalovanému užívať nehnuteľnosti, na ktorých má v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zasadené plodiny, neodkladné opatrenie by potom bolo v rozpore so zásadnou rozumnej proporcionality použitého právneho prostriedku a sledovaného cieľa. Neumožnením užívania pozemkov do skončenia agrotechnického termínu by u žalovaného vznikla obava z ohrozenia jeho podnikateľskej činnosti. O náhrade trov konania rozhodne s poukazom na § 262 ods. 1, 2 CSP súd v rozhodnutí, ktorým sa konaní končí (druhý výrok). 2. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie síce poukázal na to, že žalobca podal žalobu o vydanie pozemkov až po takmer 14 rokoch po ukončení nájomného vzťahu medzi sporovými stranami, nevysporiadal sa však so skutočnosťou, že žalobca sa po celú dobu snažil vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou dohodou. Žalovaného preukázateľne vyzýval na vrátenie pozemku už od roku 2011, tento však najskôr odmietal komunikovať, následne zavádzal žalobcu nepresnými informáciami. Žalovaný obhospodarovaním pôdy vo vlastníctve žalobcu tomuto bráni sporné pozemky držať, požívať, užívať ich plody a úžitky a nakladať s nimi, čím zhoršuje jeho právne postavenie. Z príloh podanej žaloby je zrejmé, že žalovaný dal niektoré zo sporných pozemkov do podnájmu tretím osobám bez súhlasu vlastníka. Toto tvrdenie okrem iného preukazuje aj výpis z mapového portálu katastra nehnuteľností www.mapka.gku.sk.. Tieto verejne dostupné informácie možno považovať za skutočnosti všeobecne známe, ktoré nie je potrebné v rámci súdneho konania preukazovať. V čase podávania žaloby o vydanie pozemkov žalobca nedisponoval listinou, ktorá by preukazovala tvrdenie o poberaní priamych platieb za sporné pozemky, preto ju prikladá k odvolaniu. Odvolateľovi nie je zrejmé akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru, že na sporných pozemkoch sú zasadené poľnohospodárske plodiny a aké, keďže určenie agrotechnického termínu sa líši v závislosti od druhu poľnohospodárskej plodiny. Ak by žalobca pripustil, že na sporných pozemkoch sú zasadené plodiny, nestotožňuje sa s rozsahom ochrany poskytnutej žalovanému súdom. Sporné pozemky boli rozdelené ešte v roku 2014 na pozemky s priamym prístupom, ktoré žiada žalobca vydať a na pozemky bez priameho prístupu. Ak žalovaný vysadil na sporných pozemkoch plodiny napriek vedomosti o tom, že ide o pozemky s priamym prístupom, musel si byť konaním proti dobrým mravom vedomý možných následkov, preto mu nemožno priznať právnu ochranu. V prípade neupravenia vzájomných vzťahov strán sporu neodkladným opatrením by bolo vážne ohrozené právo žalobcu domáhať sa vydania pozemkov s priamym prístupom. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 3. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom v § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 329 ods. 1 CSP za použitia § 177 CSP ods. 2 písm. c) a uznesenie napadnuté odvolaním podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 4. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní. 5. Vlastnícke právo je ako vecné právo všeobecným priamym právnym panstvom nad vecou. Ako absolútne právo pôsobí voči všetkým, čomu zodpovedá povinnosť všetkých ostatných vlastníka vo výkone jeho práva k veci nerušiť. Práve priamosť panstva odlišuje vecné právo od práva záväzkového. Medzi základné práva vlastníka patrí právo vec držať, no držiteľom veci môže byť aj osoba odlišná od vlastníka v zmysle § 129 - 131 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Úžitkovú hodnotu veci realizuje vlastník prostredníctvom oprávnenia vec užívať, požívať jej plody a úžitky. Napokon je vlastník veci oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať. K obmedzeniu vlastníka nakladať s predmetom vlastníctva môže dôjsť na základe zákona. 6. Súdnu ochranu vlastníckeho práva poskytuje zákon najmä v § 126 OZ. Jedným zo základných druhov vlastníckej žaloby je žaloba na vydanie veci. Základným predpokladom jej úspešnosti je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že ak osoba odlišná od vlastníka vniesla svoje veci na nehnuteľnosť, môže sa žalobca domáhať podľa § 126 OZ jej vypratania. Obdobné právo na ochranu má ako držiteľ, tak detentor veci. Spoluvlastník môže uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu (R 54/1973). 7. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, ak sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov sporových strán. 8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie totiž možno využiť na dočasnú úpravu právnych, nie faktických pomerov strán sporu. Nájomný pomer žalobcu so žalovaným bol písomne dohodnutý do 01. 10. 2002, samotná žaloba však bola podaná 29. 07. 2016. Ak žalobca ako odvolateľ tvrdí, že vyzýval žalovaného na vrátenie sporných pozemkov už od roku 2011, nič mu nebránilo uplatniť svoje právo súdnou cestou už v uvedenom období. Z časového aspektu nevyplýva skutočný právny záujem žalobcu na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré „spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str.87 - 88). Výrok neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nezabráni zhoršeniu právnej pozície žalobcu. 9. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobca do rozhodnutia o neodkladnom opatrení (podľa § 329 ods. 2 CSP je pre vydanie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) uznesením zo dňa 22. 08. 2016 nepreukázal tvrdenie o tom, že žalovaný dal pozemky bez súhlasu vlastníka do podnájmu ani tvrdenie o tom, že za ne poberá priame platby. Odkaz žalobcu na verejne dostupné informácie publikované na mapovom portáli katastra nehnuteľností K. v odvolaní nie je prostriedkom procesného útoku, ktorý možno ako novotu možno použiť v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, pretože odvolateľ ho mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie (opak v odvolaní netvrdil). Žalobca má v zmysle § 132 CSP v žalobe okrem iného uviesť aj označenie dôkazov na preukázanie pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností. Súd potom rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), pričom sa nedokazujú skutočnosti všeobecne známe. Ak účastník svoju dôkaznú povinnosť nesplní a niektorý dôkaz neoznačí, nedáva súdu možnosť rozhodnúť o tom, či dôkaz vykoná alebo nie, alebo či ide o skutočnosť všeobecne známu, ktorú netreba dokazovať. Rovnako tvrdenie o tom, že v čase podávania žaloby žalobca nedisponoval listinou preukazujúcou tvrdenie o poberaní priamych platieb žalovaným nemôže odvolací súd ako prostriedok dôkazného útoku - novotu v odvolacom konaní akceptovať. Žalobca netvrdil, že takéto listiny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. 10. Odvolateľ napokon tvrdil, že jeho právam bezprostredne hrozí ujma, ktorú bližším spôsobom nešpecifikoval. V žalobe len všeobecne uvádza, že žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti neoprávnene, odmieta ich niekoľko rokov žalobcovi vydať a uskutočňuje kroky zhoršujúce pozíciu žalobcu (bez špecifikácie ktoré konkrétne kroky žalovaného a v čom zhoršujú pozíciu žalobcu), čím ohrozuje jeho právo domáhať sa vydania pozemkov. Z tvrdení žalobcu ani z obsahu spisu nie je jasné, ktorým konkrétnym konaním žalovaný ohrozuje právo žalobcu domáhať sa vydania pozemkov. Na okraj odvolací súd podotýka, že žalobca netvrdil dodržanie postupu podľa § 139 ods. 2 OZ, na ktorý poukazuje žalobcom citované ustanovenie § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 31. 03. 2013, keďže pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, je žalobca len podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).