Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/1140/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408201727 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6408201727.20 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa T.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, proti odporcom v 1. rade B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v 2. rade M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX a v 3. rade B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, odporcovia v 1. až v 3. rade zastúpení JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova 26, Banská Bystrica o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/21/2008 - 338, zo dňa 13. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam označených, ako C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a garáž číslo 215, postavená na parcele C- KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX Katastrálneho územia C., - rodinný dom číslo súpisné XX, postavený na parcele C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2 (parcela číslo XXX/X pod stavbou je evidovaná na Liste vlastníctva číslo X) zapísaných na L. vlastníctva číslo XXX pre Katastrálne územie C., - C-KN parcela číslo XXX - záhrady o výmere 408 m2, C-KN parcela číslo XXX - záhrady o výmere 1253 m2, C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, C-KN parcela číslo XXX/X - záhrady o výmere 30 m2, zapísaných na Liste vlastníctva číslo X, pre Katastrálne územie C. z r u š u j e . Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporkyne v 1. rade B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. číslo XX nehnuteľnosti C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a garáž číslo 215, postavená na parcele C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX Katastrálneho územia C., - rodinný dom číslo súpisné XX, postavený na parcele C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2 (parcela číslo XXX/X pod stavbou je evidovaná na Liste vlastníctva číslo X) zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX pre Katastrálne územie C., - C-KN parcela číslo XXX - záhrady o výmere 408 m2, C-KN parcela číslo XXX - záhrady o výmere 1253 m2, C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, C-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, C-KN parcela číslo XXX/X - záhrady o výmere 30 m2, zapísaných na Liste vlastníctva číslo X, pre Katastrálne územie C., a to b e z p o v i n n o s t i vyplatiť primeranú náhradu navrhovateľovi a odporcom v 2. a v 3. rade. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.“ V odôvodnení uviedol, že v súlade s názormi ústavných súdov na výklad práva, vychádzal súd aj pri aplikácii ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Individualita tohto prípadu spočíva v tom, že odporkyňa v 1. rade so svojím nebohým manželom pracne, svojpomocne vybudovala stavby, rodinný dom a príslušenstvo na pozemku, a tieto potom bezplatne darovala svojím deťom, ktoré sa z rôznych príčin rozvadili natoľko, že spôsobili rozklad rodinných vzťahov a dlhodobé súdne spory. Ak by súd pri rozhodovaní o tejto veci vychádzal len z textu ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamenalo by to, že odporkyňa v 1. rade by si opäť musela „kupovať“ vlastné nehnuteľnosti, ktoré predtým bezplatne darovala svojím potomkom. Podľa názoru takáto situácia by bola v úplnom rozpore s morálkou a so spravodlivým rozhodovaním. Morálnym princípom je aj to, že deti rešpektujú svojich rodičov. Ak raz potomkovia získali bezplatne od svojich rodičov za života nemalé hodnoty v podobe nehnuteľností a rodičia sa rozhodnú, aby im tieto nehnuteľnosti boli vrátené z rôznych dôvodov, je tu vyšší princíp morálky na zachovanie rodinných vzťahov a väzieb, aby názor rodičov bol rešpektovaný, a nie aby sa deti súdili s rodičmi o majetok, o ktorý sa nepričinili. Odporkyňa v 1. rade v predmetnej nehnuteľnosti býva a vzhľadom už na vyššie uvedené, je súd toho názoru, že je spravodlivé a morálne, aby sa jej opäť nehnuteľnosti vrátili do jej vlastníctva, preto súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a celé nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva odporkyne v 1. rade. Odporkyni v 1. rade neurčil povinnosť vyplatiť ustupujúcich podielových spoluvlastníkov, pretože toto by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. Odporkyňa v 1. rade si predsa nebude „kupovať“ vlastnú nehnuteľnosť, od pokrvných príbuzných, ktorým túto v minulosti previedla bezplatne. Návrhu na dokazovanie výsluchom znalca a doplnením znaleckého posudku prvostupňový súd nevyhovel, pretože nerozhodol o povinnosti odporkyni v 1. rade vyplatiť primeranú náhradu ďalším spoluvlastníkom. Takýto dôkaz by bol nadbytočný a nemal by žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že nehnuteľnosti vybudoval aj nebohý manžel odporkyne v 1. rade, a teda je nielen nespravodlivé, ale i nemorálne, aby všetky nehnuteľnosti boli prikázané len jednému bývalému bezpodielovému spoluvlastníkovi (je možné rozhodnúť, že vec patrí do dedičstva po nebohom). Pokiaľ ide o samotnú výzvu na vrátenie daru, z dokazovania, ako aj z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že uvedenú výzvu koncipoval, resp. dal vypracovať B. M. v snahe získať majetkový prospech, pričom uvedenú výzvu pod nátlakom podpísal starý otec navrhovateľa B. M., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, pričom jasne uviedol, že nechce, aby mu navrhovateľ dar vrátil. Listinu mu kázal podpísať syn B. M., a to pod nátlakom. Jednoznačne súdu uviedol, že nežiada vrátiť dar. Súd však uvedenú výpoveď svedka vôbec nebral do úvahy, pričom tento postoj vôbec neodôvodnil v predchádzajúcom a ani v tomto rozsudku, i keď spis mal pripojený. Išlo pritom o darovaciu zmluvu, kde darcovia vlastnili nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Nie je možné, aby jeden z manželov žiadal vrátenie daru, pokiaľ druhý z manželov vrátenie daru nepožaduje. Súd sa však ani s týmto dôkazom žiadnym spôsobom nevysporiadal. Je zrejmé, že v ich rodine existuje spor, ale ide o spor medzi bratmi. Ďalej namietal, že uvedené rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní vo veci, jednotlivé dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či už jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach. Prvostupňový súd vôbec nepostupoval podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Zákon vyslovene určuje, že je potrebné rozhodnúť o primeranej náhrade. Po vynesení rozsudku navrhovateľ zistil, že posudok vôbec nebol potrebný a úplne zbytočne čakali, kým súd navrhovateľa pripraví o majetok, a to ešte na základe jeho návrhu. Je nemorálne, aby súd vrátil nehnuteľnosti v celosti len jednej bývalej darkyni, keď nehnuteľnosti vybudovala spoločne so svojím nebohým manželom a nehnuteľnosti boli v BSM, ktoré nehnuteľnosti nebohý manžel odporkyne v 1. rade nežiadal vrátiť späť ako dar. Odporcom bol vnuk odporkyne v 1. rade B. M.. Samotná odporkyňa v 1. rade zavinila, že sa stala účastníčkou konania, a to tým, že uzavrela darovaciu zmluvu s vecným bremenom, kde bola jednou z obdarovaných, a to po začatí tohto konania. Napriek všetkým týmto skutočnostiam súd bez finančnej náhrady prikázal všetky nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva B. M. (odporkyni v 1. rade), a to navyše bez toho, že by to navrhovateľ alebo niektorí z odporcov navrhli, resp. s tým súhlasila samotná odporkyňa v 1. rade. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia. Poukázali na to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že predmet vlastníctva žiada odporkyňa 1/ od navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu vydať v rámci uplatnenej žaloby o vrátenie daru pre správanie sa obdarovaného - konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod č. k. 9C/130/2013, ktoré v súčasnosti je prerušené na základe uznesenia zo dňa 16. 12. 2014, právoplatné dňom 23. 01. 2015. Konajúci súd správne uplatnil princíp spravodlivého súdneho rozhodnutia. V plnom rozsahu sa odporcovia stotožňujú s napadnutým rozsudkom ako aj jeho odôvodnením a majú za to, že spĺňa zákonné požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a je dostatočne presvedčivé a zároveň preskúmateľné. V konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemožno výrok o prikázaní spoločnej veci podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahradiť určujúcim výrokom súdu, že do dedičstva po zomrelom (bez)podielovom spoluvlastníkovi, patrí spoluvlastnícky podiel, prípadne pohľadávka, či dlh z náhrady. Otázka komu bude vec prikázaná záleží vždy od úvahy súdu. Rozsudok považujú za zákonný spravodlivý, a preto navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2). Odvolanie navrhovateľa odvolací súd považoval za dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné. Predovšetkým je potrebné v konaní prihliadnuť na to, že na Okresnom súde v Žiari nad Hronom prebieha konanie 9C/130/2013, kde ako navrhovateľka vystupuje odporkyňa v 1. rade a ako odporca M. M., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, ktoré konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4C/21/2008, teda predmetného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odporkyňa v 1. rade spolu s nebohým manželom B. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX darovala M. M., nar. XX. XX. XXXX polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, štvrtinu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. X pre katastrálne územie C., okres Žiar nad Hronom. Uvedené nehnuteľnosti žiada odporkyňa v 1. rade vrátiť v konaní 9C/130/2013 kde vystupuje ako navrhovateľka. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku vrátenia daru vzhľadom na podanú žalobu a prebiehajúce konanie, a tým aj otázku vlastníctva/spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Nesprávne teda prvostupňový súd v konaní 9C/130/2013 prerušil konanie o vrátenie daru do skončenia predmetného konania. V prvom rade by sa mala vyriešiť otázka vrátenia daru, keďže darkyňa na súde podala návrh na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Až po právoplatnom skončení konania vedeného o vrátenie daru 9C/130/2013 Okresného súdu Žiar nad Hronom, bude možné pokračovať v predmetnom konaní, a to po ustálení okruhu účastníkov konania (vlastníkov/spoluvlastníkov). Skončenie konania o vrátenie daru bude mať vplyv na legitimáciu účastníkov konania. Konanie vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom 9C/130/2013 ohľadom vrátenia daru preto má vplyv pre toto konanie. Námietka navrhovateľa v tomto smere je dôvodná. V konaní bude potrebné zohľadniť aj ďalšiu skutočnosť, a to tú, že nebohý manžel odporkyne v 1. rade taktiež daroval predmetné nehnuteľnosti spolu s odporkyňou v 1. rade predchodcovi navrhovateľa, a je teda nespravodlivé, aby všetky nehnuteľnosti boli prikázané len jednému bývalému bezpodielovému spoluvlastníkovi, a to bez akejkoľvek náhrady. Námietka navrhovateľa v tomto smere je taktiež v plnom rozsahu dôvodná. Odporcovia predložili súdu aj prehlásenie B. M. staršieho, t. č. nebohého, kde presne popísal ako malo dôjsť k výzve na vrátenie daru, a že nežiada vrátenie daru, s čím sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a uvedenú skutočnosť vôbec nezohľadnil pri rozhodovaní a celú darovanú nehnuteľnosť prikázal odporkyni v 1. rade. V ďalšom konaní okresný súd vo veci znova rozhodne, pri tom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). V rámci rozhodovania o trovách konania rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.