Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/389/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409207853 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6409207853.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu prof. B.. X. N., M.., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., B. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, proti žalovanému W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, N. Hámre, o úhradu 20.000 USD s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7 C/90/2009 - 182 zo dňa 20. 01. 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 20.000 USD s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 23. 10. 2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 10 % mesačne zo sumy 20.000 USD od 23. 10. 2007 do zaplatenia. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 127,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Žaloby bola odôvodnená tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 02. 11. 2000 zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov 40.000 USD, ktoré mal žalobca poskytnúť žalovanému a pre prípad porušenia termínu splatnosti vrátenia pôžičky bola dohodnutá úhrada 10 % z dlhovanej sumy za každý mesiac omeškania. Ďalej žalobca žaloval úhradu sumy 20.000 USD na tom skutkovom základe, že strany sporu dňa 22. 10. 2005 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 20.000,- USD s termínom splatnosti 22. 10. 2007, pričom účastníci zmluvného vzťahu pre prípad porušenia zmluvy dojednali 10 % zmluvnú pokutu za každý mesiac omeškania. Okresný súd uznesením 7C/90/2009-83 z 25. 08. 2011 pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal úhrady sumy 60.000 USD s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.000 USD od 11. 11. 2006, zmluvnej pokuty vo výške 10 % mesačne zo sumy 40.000 USD, počítanej od 11. 11. 2006 do zaplatenia, ďalej s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.000 USD od 23. 10. 2007 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 10 % mesačne zo sumy 20.000 USD, počítanej od 23. 10. 2007 do zaplatenia. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že so žalobcom boli v priateľskom vzťahu a finančné prostriedky v sume 40.000,- USD nebola pôžička určená pre žalovaného, ale táto suma mala byť použitá ako vklad žalobcu na realizáciu obchodného vzťahu, ktorého predmetom malo byť zakúpenie mäsokombinátu, pretože žalobca v tom čase vykonával prácu, ktorá bola nezlučiteľná s výkonom súkromnej podnikateľskej činnosti. K realizácii uvedeného obchodu následne nedošlo. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vzhľadom na to, že v zmluve o pôžičke z 02. 11. 2000 bol uvedený termín splatnosti 10. 11. 2000. Tvrdil, že poslednú číslicu uvedeného termínu splatnosti v zmluve o pôžičke žalobca prepísal na číslicu šesť. Žalovaný poprel, že by od žalobcu prevzal ďalšie finančný prostriedky vo výške 20.000 USD. 4. Okresný súd vzhľadom na námietku premlčania nariadil znalecké dokazovanie. Znalecký ústav kriminalistický a expertízny v posudku konštatoval, že v kolónke „lehota do“ bola posledná číslica „0“ pozmenená na číslicu „6“ dopísaním horného oblúka číslice šesť písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom s náplňou čiernej farby, svetlejšieho odtieňa, čím došlo k pozmeneniu zápisu z 10. 11. 2000 na zápis 10. 11. 2006. Na základe znaleckého dokazovania žalobca vzal svoj návrh späť v časti nároku uplatneného vo výške 40.000 USD vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty. O zastavení konania v tejto časti okresný súd rozhodol uznesením 7C/90/2009-136 z 15. 11. 2013. 5. Okresný súd konal ďalej o nároku na zaplatenie 20.000 USD s príslušenstvom. Na návrh žalovaného vypočul svedka B. A., ktorý na pojednávaní 20. 10. 2014 potvrdil, že bol prítomný na mieste, kde malo podľa tvrdenia žalobcu prebiehať zapožičanie sumy 20.000 USD. Svedok uviedol, že keď do prevádzky bistra prišiel žalobca s manželkou, svedok vstal od stola, za ktorým sedel spolu so žalovaným a odsadol si na vzdialenosť troch až štyroch metrov, kde sa zdržal až do odchodu žalobcu. Počas celého rokovania žalobcu a žalovaného sledoval, pričom vylúčil, že by zaregistroval odovzdanie finančných prostriedkov. Svedok vyhlásil, že v prípade, ak by došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, túto skutočnosť by jednoznačne zaregistroval vzhľadom na vzdialenosť, v ktorej sa od účastníkov nachádzal. Na námietku žalobcu, ktorý spochybnil hodnovernosť výpovede svedka, okresný súd uviedol, že nezistil príbuzenský pomer alebo prepojenie medzi svedkom a žalovaným. Svedok vypovedal po zákonnom poučení pod následkom trestnej zodpovednosti v prípade krivej svedeckej výpovede. Výpoveď svedka a jeho odpovede na položené otázky boli jednoznačné a priame, preto súd nemohol svedeckú výpoveď ako dôkazný prostriedok ignorovať. Okresný súd vychádzal aj z obrany žalovaného, že účastníci zmluvy o pôžičke takýto úmysel poskytnutia peňažných prostriedkov nemali a zo správania žalobcu, ktorý tvrdil, že dátum splatnosti na zmluve prepisovaný nebol a potom na základe znaleckého dokazovania zobral žalobu v tejto časti späť. Za tohto stavu vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako nehodnoverné i čo do uplatnenia nároku na úhradu sumy 20.000 USD. Súd sa pokúsil vykonať dokazovanie aj na preukázanie toho, ako žalobca finančné prostriedky, ktoré mali byť predmetom zmluvy o pôžičke, sám nadobudol a či uvedenými finančnými prostriedkami skutočne disponoval, napr. výpisom z účtu v banke. Podľa okresného súdu bolo značne nevierohodné, aby žalobca ako fyzická osoba mal v byte alebo rodinnom dome s vysokým rizikom odcudzenia uloženú sumu 40.000 USD, resp. 20.000 USD. Žalobu zamietol, pretože žalobca neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že uvedeným finančným obnosom v cudzej mene skutočne v čase uzavretia zmlúv disponoval. Napriek tomu, že žalobca predložil fotokópiu písomne uzavretej zmluvy o pôžičke, nepreukázal, že došlo zo strany žalobcu k odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 20.000 USD. 6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 657 Občianskeho zákonníka. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z hotových výdavkov na znalecké dokazovanie v sume 100,- EUR a cestovného hromadnou dopravou na pojednávania okresného súdu na trase Župkov - Žiar nad Hronom a späť. 7. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca. Okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové závery a nesprávne hodnotenie dôkazov ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je z toho dôvodu nepreskúmateľné. Zopakoval, že odovzdanie a prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve o pôžičke žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve, kde je uvedené „Pôžičku prijíma dňa 22. X. 05“. Z obsahu zmluvy vyplýva, že dohodnutá suma 20.000 USD bola odovzdaná žalovanému v deň podpisu zmluvy. Žalobca namietal že okresný súd vyhodnotil výpoveď svedka Šályho ako hodnovernú. Svedok vôbec nebol zmluvnou stranou a v čase uskutočnenia výsluchu svedka na súde 20. 10. 2014 uplynulo od podpisu zmluvy 9 rokov. Vzhľadom na dlhý časový úsek je výpoveď svedka nehodnoverná, lebo nie je možné, aby si pamätal skutočnosti, ktoré sa udiali pred deviatimi rokmi. Svedok nemohol nepretržite sledovať stôl pri ktorom sedel žalovaný s navrhovateľom. Výmenu finančných prostriedkov 20.000 USD si svedok nemusel vôbec všimnúť. Nie je bežné, aby sa osoba, ktorá obdrží takú finančnú hotovosť, vystavovala riziku krádeže a ublíženiu na zdraví tým, že by na verejnosti ukazovala a prepočítavala peniaze v okruhu neznámych osôb. Z výsluchu a výpovedí svedkov, ktorých označil žalovaný, nie je možné vyvodiť žiadnu skutočnosť, ktorá by mala akýkoľvek relevantný vzťah k prejednávanej veci. Samotná skutočnosť, že svedok vypovedal pod následkami trestnoprávneho postihu, by nemala byť smerodajná. Súd mal vykonané dôkazy hodnotiť z hľadiska ich logickej nadväznosti. Ak súd nepovažoval výsluch svedka za nehodnoverný, mal mu prikladať len minimálnu váhu. Súd sa nevysporiadal s viacerými časťami výpovede svedka Šályho, napr. na priamu otázku, či som predmetný stôl sledoval celý čas, uviedol, že celý čas nie... . Skutočnosť, že na zmluve o pôžičke 40.000 USD bol prepisovaný dátum splatnosti, nebola pre záver súdu o nehodnovernosti tvrdenia žalobcu smerodajná. V tejto časti zobral žalobca návrh späť a konanie sa zastavilo. Nie je možné uzavrieť, že dátum prepisoval sám žalobca. Namietal, že mal preukázať, že finančnými prostriedkami disponoval, lebo žalovaný podpisom prevzatie finančných prostriedkov potvrdil. To preukazuje, že finančnými prostriedkami žalobca disponoval. Žalovaný na pojednávaní pripustil, že zmluvu zo dňa 22. 10. 2005 podpísal. Ak by pôžičku 20.000 USD žalovaný neobdržal, bolo by nelogické, aby zmluvu, ktorá obsahovala jeho prehlásenie o prevzatí finančných prostriedkov, podpísal. Vzhľadom na znenie zmluvy žalobca preukázal odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opak. Žalobca viackrát pred súdom potvrdil, že finančnými prostriedkami disponoval a že na bankový účet ich nevložil z dôvodu nedôvery bankám. Skutočnosť odovzdania hotovosti 40.000 USD dňa 02. 11. 2000 nebola medzi účastníkmi sporná. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 9. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy. 10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný v čase rozhodovania okresného súdu, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 11. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na hodnotení výpovedí strán sporu a svedka, prihliadol na skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, na základe čoho vyhodnotil ako nehodnoverné tvrdenia žalobcu, ktoré boli podložené iba samotnou zmluvou o pôžičke. Odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania dôkazného bremena na strane žalobcu za správne. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, uviedol, akými úvahami sa riadil, ako hodnotil vykonané dôkazy a rozhodnutie riadne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd rozsudok potvrdil z tých istých dôvodov ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. Žalobca okresnému súdu vytýkal, že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, lebo prihliadol na výpoveď svedka Šályho a neprihliadol na obsah zmluvy o pôžičke z 22. 10. 2005, ktorú žalovaný podpísal a v ktorej prevzatie sumy 20.000 USD svojím podpisom potvrdil. Z toho vyvodil nesprávne skutkové zistenia, že žalobca peňažnými prostriedkami nedisponoval a že ich žalovanému dňa 22. 10. 2005 neposkytol. Žalobca spochybňoval záver okresného súdu o hodnovernosti výpovede svedka A., ktorý potvrdil výpoveď žalovaného, že sumu 20.000 USD od žalobcu neprevzal, pretože od odovzdania peňazí uplynulo 9 rokov a ďalej tým, že nie je obvyklé, aby sa osoba, ktorá preberá vysokú finančnú hotovosť vystavovala riziku krádeže tým, že by na verejnosti ukazovala a prepočítavala peniaze v okruhu neznámych osôb. Žalobca tvrdil, že nehodnovernosť tvrdenia žalobcu nebola po zistení prepisovania dátumu splatnosti na zmluve o pôžičke 40.000 USD smerodajná, lebo v tejto časti zobral žalobca návrh späť, konanie sa zastavilo a nie je možné uzavrieť, že dátum splatnosti pôžičky prepisoval sám žalobca. Okresný súd odôvodnil hodnovernosť výpovede svedka, tým, že svedok vypovedal po zákonnom poučení, presvedčivo a navyše svedok bol podľa tvrdenia žalovaného stály zákazník prevádzky, v ktorej sa so žalobcom stretol. Správne vychádzal z toho, čo počas konania vyšlo najavo. Zistenie nehodnovernosti tvrdení a dôkazu zaťažuje žalobcu, ktorý dodatočne pozmenenú zmluvu predložil a súčasne tvrdil, že bol účastníkom právneho úkonu, ktorý mal byť nehodnoverným dôkazom preukázaný. Žalovaný nespochybňoval to, že by sumu 40.000 USD od žalobcu neprevzal ale to, že tieto peniaze neprevzal od žalobcu za účelom pôžičky, t. j. tvrdil, že účastníci žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavreli. Žalovaný tvrdil, že v čase uzavretia zmluvy boli strany v priateľskom vzťahu a vzájomne si dôverovali a že žalobca poskytol peňažné prostriedky 40.000 USD ako vklad v rámci obchodného vzťahu, v ktorom žalobca z dôvodu vtedajšieho zamestnania a konfliktu záujmov nemohol sám vystupovať. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prípade pôžičky peňažných prostriedkov medzi dvoma fyzickými osobami obvyklé, aby veriteľ požičal dlžníkovi opakovane vysoký obnos finančných prostriedkov v cudzej mene za situácie, ak by dlžník skutočne porušil dohodnuté podmienky z predošlej zmluvy, a teda, ak by bol žalovaný v čase podpísania druhej zmluvy o pôžičke 20.000 USD skutočne už päť rokov v omeškaní s platením dlžnej sumy 40.000 UDS a dohodnutej zmluvnej pokuty. Za uvedeného stavu bol správny záver okresného súdu, že podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 10. 2005 bez ďalšieho nepreukazovalo odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal ani uzavretie zmluvy o pôžičke. 13. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, z toho dôvodu krajský súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).