Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/130/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411200520 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411200520.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 236 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti povinnému K. K., r. č. XXXXXX/XXXX, R. C. XXX, XXX XX R. C., zastúpenej advokátom JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Advokátska kancelária Kuzmányho 29, 040 01 Košice, vedenej pod sp. zn. EX 1447/10 súdnym exekútorom JUDr. Adriána Juhásová, Exekútorský úrad Trnava, Matuškova 1, 917 00 Trnava, o vymoženie 870,36 € s prísl. a zmluvnou pokutou, na odvolanie povinného zo dňa 24. 06. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 9Er 53/2011 - 22 zo dňa 03. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolanie povinného o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:“ Súd poverením z 28.1.2011 poveril exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 870,36 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou na podklade právoplatného a vykonateľného tuzemského rozhodcovského rozsudku JUDr. Radima Kuchtu, rozhodcu so sídlom v Holíči sp. zn. PEC-A 709/2010 z 28.7.2010 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“, „tuzemský rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). Povinný predložil súdu 12.12.2013 návrh na zastavenie exekúcie jednak z dôvodu porušenia ustanovení na ochranu spotrebiteľa najmä, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a jednak z dôvodu, že rozhodcovská zmluva (doložka) neexistuje, nakoľko nebola splnená podmienka ustanovené zákonom a to písomná forma, keďže všeobecné podmienky oprávneného, v ktorých je rozhodcovská doložka obsiahnutá nie sú podpísané. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je platne dojednaná. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení dopadajúcom na vec (ďalej aj „ZRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 40 ods. 1 ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 1 ods. 3 ZRK, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vete uznesenia z 26. septembra 2011, sp. zn. 3 MCdo 11/2010 správne judikoval to čo je z ustanovenia § 45 ZRK a vyššie citovaných ďalších ustanovení ZRK jasné a to, že aj keď exekučný súd v exekučnom konaní nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom je aj tak oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú v tomto ustanovení vymedzené. Teda ak aj účastník rozhodcovského konania nepodá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nedôjde k jeho zrušeniu, exekučný súd, ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže zrušiť ani zmeniť, aj bez zrušenie rozhodcovského rozsudku v základnom konaní, exekúciu (resp. exekučné konanie podľa terminológie ZRK) aj bez návrhu (§ 45 ods. 2 ZRK) zo zákonných dôvodov zastaví, pričom zákonnými dôvodmi pre zastavenie exekúcie v takom prípade sú: 1 rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá podľa ustanovenia § 1 ods. 3 ZRK nemôže byť predmetom rozhodcovského konania [§ 45 ods. 1 písm. b) v spojení s § 40 ods. 1 písm. a) ZRK - v ustanovení § 45 ods. 1 písm. b) ZRK je evidentne nesprávne uvedené „v § 40 písm. a) a b)“ a správne má byť „v § 40 ods. 1 písm. a) a b)“ ], 2. rozhodcovský rozsudok bol vydaný napriek prekážke res iudicata - právoplatnému rozhodnutiu súdu alebo právoplatnému rozhodnutiu vydanému v inom rozhodcovskom konaní [§ 45 ods. 1 písm. b) v spojení s § 40 ods. 1 písm. b) ZRK] a 3. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, pričom podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku z 9. mája 2012, sp. zn. 23 Cdo 3728/2011, ktoré bolo uverejnené pod č. 11/2003 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek: „Za „nedovolené“ lze považovat plnění, které není aprobováno vnitrostátním právem. Půjde o plnění, které je vyhrazeno jen některým subjektům, zejména státu, nebo podléhající státnímu dozoru či státnímu povolení (např. výbušniny, střelné zbraně, drogy, nerostné bohatství, části lidského těla apod.), u nichž je možnost dispozice s nimi omezena či vyloučena. Uvedené znamená, že „nedovolenost plnění“ je spojena s předmětem závazku (s plněním žalované strany) a nikoliv s okolnostmi, pro které by měl být výkon práva na požadované plnění odepřen (pro rozpor s dobrými mravy)“. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že ZRK prípad, keď účastník rozhodcovského konania nepodá žalobu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, t. j. z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) nezahŕňa medzi prípady kedy aj napriek tomu, že nedôjde k zrušeniu rozhodcovského rozsudku je potrebné exekúciu podľa § 45 ZRK aj tak zastaviť. Keby úlohou exekučného súdu bola zastaviť exekúciu podľa § 45 ZRK v exekučnom konaní pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy aj keď nebola podaná žaloba podľa§ 40 ods. 1 písm. c) ZRK zákonodarca by to nepochybne expressis verbis v ustanovení § 45 ZRK uviedol, konkrétne by ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b) ZRK obsahovalo aj písm. c) ustanovenia § 40 ods. 1. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodu, že skúmanie rozhodcovskej zmluvy nemožno subsumovať pod ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) ZRK čo je zrejmé z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČR, súd v exekučnom konaní platnosť rozhodcovskej zmluvy neskúma. To, že exekučný súd v exekučnom konaní neskúma platnosť rozhodcovskej doložky je zrejmé aj z ustanovení Exekučného poriadku v znení dopadajúcom na vec, nakoľko exekútor súdu spolu so žiadosťou predkladá taxatívny okruh listín (§ 45 ods. 1 EP) medzi, ktorými sa rozhodcovská zmluva nenachádza a súd ju ani podľa EP v znení dopadajúcom na vec neposudzuje. Tu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 uviedol, že nevyužitie postupu podľa ustanovenia § 21 ods. 2 ZRK, ktoré umožňuje účastníkovi rozhodcovského konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa § 40 ods. 1 písm. c) teda podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. S týmto právnym názorom sa súd stotožňuje. Nemožno však súhlasiť s tým, že uvedené podľa tohto uznesenia neplatí v prípade ak rozhodcovský súd rozhodoval v spotrebiteľskej veci a to z dôvodu, že princíp vigilantibus iura sripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, nakoľko prameňom práva v kontinentálnom právnom systéme je písané právo. Relevantné ustanovenia ZRK ako aj EP v znení dopadajúcom na vec nerozlišujú ako má súd postupovať v exekučnom konaní v prípade ak exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskej veci a ako v prípade ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci a teda je v záujme právnej istoty v oboch prípadoch postupovať rovnako, keďže rozdielny postup v týchto dvoch prípadoch nemá oporu v relevantných normatívnych právnych aktoch. Zároveň právny názor najvyššieho súdu v predmetnom uznesení implikuje, že najvyšší súd zastáva názor, s ktorým súd súhlasí, že zákonodarca nemá záujem prijímať zákonné ustanovenia, ktoré by nemali zmysel - boli by nadbytočné. Vychádzajúc z tohto názoru potom súd nepovažuje za nadbytočné ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, ktoré bolo zavedene novelou ZRK a to zákonom č. 71/2009 Z. z. a nadobudlo účinnosť 1.7.2009. Podľa tohto ustanovenia účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Z tohto ustanovenia je evidentné, že žaloba môže smerovať len proti tuzemskému rozhodcovskému rozsudku, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní v spotrebiteľskej veci, a zrejme možno bez ďalšieho rozumne usúdiť, že ju môže s úspechom podať len ten účastník rozhodcovského konania, ktorý je spotrebiteľom. Pokiaľ by však účastník - spotrebiteľ žalobu podľa tohto ustanovenia nepodal, a súd v exekučnom konaní by mal napriek tomu v súlade s „dôležitejším princípom“ ako je princíp vigilantibus iura scripta sunt, ktorým je princíp ochrany práv spotrebiteľa, aj tak posúdiť či neboli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, bolo by ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, ktoré práve sleduje posilnenie práv spotrebiteľa, nadbytočne, nemalo by zmysel. Keďže však uvedené ustanovenie nebolo prijímané s tým, aby bolo nadbytočné, nepochybne z neho vyplýva, že súd v exekučnom konaní ani podľa právneho stavu dopadajúceho na túto vec nie je oprávnený riešiť otázky či tuzemským rozhodcovským rozsudkom v spotrebiteľskej veci boli porušené práva spotrebiteľa. Pokiaľ by súd po prijatí uvedenej novely mal napriek tomu, že nebola podaná žaloba podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, aj tak posudzovať v exekučnom konaní porušenie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa zákonodarca by to opäť expressis verbis v zákone uviedol, napr. by ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b) ZRK obsahovalo aj písm. j) ustanovenia § 40 ods. 1 v znení účinnom po novele. Keďže rozhodcovský súd v rámci zákonom mu zvereného oprávnenia rozhodcovskú zmluvu (doložku) vyhodnotil ako existujúcu a platnú, pričom existencia a platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) nebola účastníkmi rozhodcovského konania zákonom aprobovaným spôsobom napadnutá [§ 21 ods. 2 a § 40 ods. 1 písm. c) ZRK], pričom súd z vyššie uvedených dôvodov nie je oprávnený v exekučnom konaní posudzovať rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovský rozsudok nebol vydaný vo veci, ktorá je vylúčená z rozhodovania v rozhodcovskom konaní, nebola zistená prekážka res iudicata a rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, je rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade s platným právom v znení dopadajúcim na vec (ZRK a EP) a teda formálne vykonateľný a nakoľko je aj materiálne vykonateľný (osoby práva a povinnosti majú právnu subjektivitu a sú jednoznačne určené a ako aj predmet a čas plnenia) súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a odvolanie nepripustil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2012, sp. zn. 6 Cdo 171/2012) a súčasne zamietol návrh povinného na odklad exekúcie z 25.11.2013 nakoľko nezistil skutočnosti odôvodňujúce povolenie exekúcie z dôvodu očakávania zastavenia exekúcie (§ 56 ods. 2 EP)“. Proti uzneseniu odvolanie podala povinná a navrhla, aby uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať aj náhradu trov konania. Vyjadrenie podané nebolo. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Za osobitný zákon sa v tomto prípade v prvom rade považuje zákon č. 233/95 Z. z. a v druhom prípade § 2 písm. a) zák. č. 65/2001 Z. z. Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie, pokiaľ súd rozhoduje o zastavení exekúcie iba proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) EP. Povinný navrhoval zastaviť exekúciu, pričom poukazoval na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v takomto prípade však zákon odvolanie nepripúšťa. § 56 ods. 7 EP pripúšťa odvolanie iba proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie. To znamená, že proti rozhodnutiu, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý, nie je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom ku skutočnosti, že proti obom výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je prípustné odvolanie bolo rozhodnuté tak, ako znie enunciát tohto uznesenia. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.