Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/230/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411202575 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411202575.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne: C. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Segečová, s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47236817, proti žalovanému: Bytové spoločenstvo 192, 966 04 Horná Ždaňa 192, IČO: 37822985, zastúpenému JUDr. Lucia Luptáková, advokátka so sídlom Československej armády 198/31, 967 01 Kremnica, IČO: 42194881, o úhradu sumy 12 377,19 € prísl., na odvolanie žalobkyne zo dňa 26. 03. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/84/2011-173 zo dňa 16. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12 377,19 € s prísl. zamietol. Žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 865,65 € na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Ľubice Luptákovej v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 04.03.2011 domáhala pôvodne od odporcom v 1/ až 4/ rade úhrady sumy 12.377,19 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 - vice nehnuteľnosti vyznačenej ako byt číslo X na LV č. XXX pre k. ú. Y. X.. Zároveň uviedla okolnosť, že pôvodne označený odporca v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom v podiely 1 - vice nehnuteľnosti vyznačenej ako byt číslo X v obytnom dome číslo súpisné XXX na LV č. XXX pre k. ú. Y. X., pôvodne označená odporkyňa v 3/ rade podielovou spoluvlastníčkou v podiely 1-vice nehnuteľnosti vyznačenej ako byt číslo X v obytnom dome č. XXX na LV č. XXX pre k. ú. Y. X., odporkyňa v 4/ rade podielovou spoluvlastníčkou v podiely 1/1 k nehnuteľnosti vyznačenej ako byt č. X v obytnom dome č. XXX na LV č. XXX pre k. ú. Y. X.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že označený odporca v 1/ rade so súhlasom vlastníkov bytom domu číslo súpisné XXX na základe zmluvy o dielo zo dňa 29.09.2008 ako objednávateľ objednal zhotovenie dielo od zhotoviteľa Martin Petro - PEMA. Zároveň uviedla skutočnosť, že dojednanú kúpno - predajnú cenu za dodávku v predmete zmluvy o dielo špecifikovaného v samotnej zmluve uhradila samotná navrhovateľka v 1/ rade v prospech zhotoviteľa diela vo výške 12.450,- €. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že odporca v 1/ rade so súhlasom vlastníkov bytov domu číslo súpisné XXX, ako objednávateľ na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.10.2008 objednal zhotovenie diela od zhotoviteľa HORTECH, s.r.o., ktorého predmetom bola rekonštrukcia plochej strechy a stavebné práce, pričom navrhovateľka uhradila celkovú kúpno - predajnú cenu za zhotovenie diela vo výške 12.304,38 €, fakturovanú odporcovi v 1/ rade. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že ako spolumajiteľka jedného zo štyroch bytov domu číslo súpisné XXX uhradila v prospech zhotoviteľa diela celkovú istinu vo výške 24.754,38 € zo svojich vlastných finančných prostriedkov, pričom na základe právnej kvalifikácie vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 resp. 454 Občianskeho zákonníka uplatnila v tomto smere vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1-vice z celkovo vyplatených finančných prostriedkov. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom dňa 13.06.2011 č.k. 11Ro/69/2011-30. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom podali dňa 04.07.2011 odporcovia v 2/ a 3/ rade odpor. Platobný rozkaz Okresného súdu v Žiari nad Hronom bol zrušený a prevedený z registra „Ro“ do registra „C“. V priebehu konania navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne vzala svoj návrh uplatnený voči pôvodne odporcom v 2/, 3/, 4/ rade späť, konanie voči odporcom 2/ až 4/ žiadala zastaviť. Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením č. k. 7C/84/2011 zo dňa 15.11.2013 konanie vo veci vo voči odporcom v 2/ až 4/ rade zastavil. Zároveň rozhodol o povinnosti úhrady trov konania v prospech odporcov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2013. Okresný súd v Žiari nad Hronom naďalej konal o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v nezmenenej výške s účastníkom konania na strane odporcu Bytovým spoločenstvom domu č. XXX, IČO: 37822985. Odporca žiadal návrh navrhovateľky, ako nedôvodný zamietnuť. Prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne namietal skutočnosť, že na strane označeného odporcu je nedostatok pasívnej a vecnej legitimácie svedčiacej účastníkovi konania na strane žalovaného. Svoje stanovisko odporca zdôvodnil skutočnosťou, že čo sa týka bytového spoločenstva domu číslo súpisné XXX v zmysle platnej právnej úpravy Zákonom č. 182/1993 Zb. zákonov. Bytové spoločenstvo vykonáva len úkony súvisiace so správou bytového domu, v žiadnom prípade nedisponuje vlastníckymi právami, či už k jednotlivým bytom, tvoriacich súčasť bytového domu, k nebytovým priestorom eventuálne nachádzajúcim sa v bytovom dome. Taktiež ani spoločným priestorom, resp. pozemku, na ktorom je bytový dom umiestnený. Odporca teda namietol skutočnosť, že i v prípade, že zo strany navrhovateľky došlo k investíciám do bytového domu vo forme úhrady fakturovaných súm, na základe zmlúv o dielo, či už v oblasti dodávky okien a inštalácie týchto, alebo opravy a úpravy strechy obytného domu č. XXX, na strane označeného odporcu, nakoľko tento nie je vlastníkom bytového domu a žiadneho jeho segmentu, nedošlo k žiadnemu majetkovému prospechu. Odporca ďalej konštatoval, že z tohto pohľadu v žiadnom prípade nedošlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Odporca v ďalšom namietol výšku uplatneného nároku v sume žalovanej istiny. Uviedol okolnosť, že uplatnený nárok nekorešponduje s celkovou sumou vyplatenou navrhovateľkou v prospech zhotoviteľa diela, či už v prospech firmy Martin Petro - PEMA alebo v prospech zhotoviteľa spoločnosti HORTECH s.r.o. so sídlom Horná Ždaňa. V časti tejto námietky ďalej odporca uviedol okolnosť, že ako vyplýva z aktuálneho výpisu z LV samotná navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou k jednému z bytov nachádzajúcich sa v samotnom obytnom dome, pokiaľ práce na základe zmlúv o dielo boli vykonané i na byte samotnej navrhovateľky. V tomto smere odporca namietol skutočnosť, že eventuálna výška uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola upravená, resp. znížená o sumu finančných prostriedkov, ktoré boli investované na základe zmlúv o dielo do bytu samotnej navrhovateľky. Odporca ďalej namietol do uplatneného nároku vzniesol v súvislosti s existenciou predkladaného právneho úkonu a to uznania záväzku štatutárnym zástupcom odporcu v 1/ rade v čase datovania uznania záväzku. Tento právny úkon odporca vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu okolností, že predchádzajúci predseda bytového spoločenstva bytového domu č. XXX nebol v zmysle zákonnej úpravy podľa Zákona č. 182/1993 Zb. zákonov v platnom znení, oprávnený parafovať uznanie záväzku za bytové spoločenstvo z dôvodu okolností, že sa nekonala schôdza vlastníkov bytov v bytovom dome, nemal žiaden mandát. V tomto smere zároveň upozornil na okolnosť, že čo sa týka zápisu zo schôdze vlastníkov bytom obytného domu č. XXX, ktorým malo dôjsť k delegácii práva na predsedu bytového spoločenstva zrealizovať uznanie záväzku, zápis zo schôdze je datovaný dňom 01.03.2011, pričom samotný doklad, a to uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, je datovaný dňom 21.02.2011. Naviac, v uznaní dlhu figurujú dve rozdielne sumy, ktoré majú byť predmetom uznania záväzku odporcom a to vo výške 11.586,37 €, resp. 12.450,- €. Odporca teda namietol skutočnosť, že samotné uznanie dlhu predkladané súdu, ako dôkazný materiál, je datovaný skorším dátumom, ako má byť. Predseda bytového spoločenstva domu číslo súpisné XXX na takýto úkon splnomocnený nebol, naviac odporca zároveň vytkol faktickú skutočnosť, že z prezenčnej listiny predkladanej samotnou navrhovateľkou zo zasadnutia bytového spoločenstva XXX zo dňa 01.03.2011 vyplýva skutočnosť, že tejto schôdze sa nezúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov bytového spoločenstva a teda nebola uznášania schopná. Z dokazovania prevedeného na pojednávania, pripojeného písomného dôkazného materiálu, výsluchu účastníkov konania, výpisu z LV č. XXX k. ú. Y. X., mal súd preukázané, že obytný dom číslo súpisné XXX je evidovaný na LV č. XXX pre k. ú. Y. X., nehnuteľnosť postavená na CKN parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 208 m2. Z aktuálneho výpisu z LV mal súd taktiež preukázané, že pôvodne žalovaný účastníci konania sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi jednotlivých obytných bytov v obytnom dome a to bytu č. X pani C. D., v podiely 1/1, bytu číslo X p. C. G. v podiely 1-vice, pani X. G. v podiely 1-vice, bytu číslo X pán O. X. v podiely 1-vice, pani C. X. v podiely 1-vice, bytu číslo X E. X. v podiely 1/1. Hore uvedený spoluvlastníci sú taktiež podielovými spoluvlastníkmi v podieloch na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu č. XXX, resp. spoluvlastníkmi podielov k pozemku. Ako vyplynulo pre súd z písomného pripojeného dôkazného materiálu a to výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na správu domu číslo súpisné XXX v M. Y. X., bolo zriadené v zmysle § 6 Zákona č. 182/1993 Zb. zákonov, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome číslo súpisné XXX so sídlom X. a to s dátum vzniku ku dňu 18.02.1998. Ako osoby oprávnené konať v mene zriadeného spoločenstva boli v zmysle § 7 citovaného zákona, zvolené osoby pán B. E., ako predseda bytového spoločenstva a to v čase od 18.02.1998 do 12.09.2012, od 13.09.2012 do súčasnosti pán C. G.. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca so súhlasom vlastníkov ďalších bytov v dome číslo súpisné XXX, ako objednávateľ objednal zhotovenie diela od zhotoviteľa pán Martin Petro - PEMA so sídlom A. Dubčeka 1/9, Žiar nad Hronom, ktorého predmetom bola dodávka okien, dverí, schránok a žalúzií a príslušenstva, špecifikovaných v článku II. zmluvy o dielo. Zároveň podľa vyjadrenia navrhovateľky bola cena diela dohodnutá v článku III. Zmluvy na sumu 360.500,- Sk. Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca v 1/ rade so súhlasom vlastníkov bytov v dome číslo súpisné XXX, ako objednávateľ, na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.10.2008 objednal zhotovenie diela zhotoviteľa firmy HORTECH, s.r.o. so sídlom Horná Ždaňa 218, ktorého predmetom bola rekonštrukcia plochej strechy a stavebné práce, pričom cena diela bola dohodnutá v zmysle článku II. zmluvy na sumu 349.051,- Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľky, navrhovateľka ako fyzická osoba a jedna zo spoluvlastníčok bytov v obytnom dome, realizovala úhrady v plnej výške fakturovaných súm podľa hore uvedených právnych úkonov dojednaných zmluvne v prospech zhotoviteľov týchto diel. Celkovo takto navrhovateľka mala uhradiť v prospech zhotoviteľov diel sumu 24.754,38 €. Svoje tvrdenia navrhovateľka opierala o písomný dôkazný materiál a to zmluvy o dielo, príjmové pokladničné doklady zo strany zhotoviteľov diela, svedčiace o úhrade dojednaných cien za zhotovenie diela. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V zmysle hore uvedenej dikcie zákona záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení predpokladu vzniku bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného ( obohateného ), k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v § 451 ods. 2 a § 454 OZ, vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktoré postihuje inú určitú osobu, pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu, vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník veci mohol teoreticky dosiahnuť a iba taký prospech, ktorý obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav zmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti. V súvislosti s námietkou odporcu ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, súd v ďalšom konštatuje : Podľa § 6 ods. 1 Zákona 182/1993 Zb. zákonov na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, najmä s bytovým družstvom. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Zb. zákonov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorým správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody nedoplatkov vo fonde prevádzky údržby a opráv a iných nedoplatkov, iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu, ako celku, s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 182/1193 Zb. zákonov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátanie ich údržby a obnovy. Z hore uvedenej dikcie zákona vyplýva pre súd jednoznačne okolnosť, že čo sa týka subjektu bytového spoločenstva ako právnickej osoby, táto sa zriaďuje výlučne na správu jednotlivých segmentov príslušného bytového domu, kde ako vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov, spoločných zariadení a samotného pozemku, sú evidované fyzické osoby, jednotliví vlastníci bytov. Z pohľadu zákona teda spoločenstvo bytového domu zriadené v zmysle hore uvedeného zákona ( ako tomu bolo i v danom prípade od 18.02.1998 ), nedisponuje žiadnymi vlastníckymi právami vo vzťahu k nehnuteľnosti k obytnému domu vrátane pozemku a je oprávnené vykonávať len správu tejto nehnuteľnosti a niektoré vybrané funkcie v zmysle oprávnenia uloženého samotným zákonom. Pokiaľ teda navrhovateľka právne kvalifikovala samotný návrh v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka, v danom prípade na strane označeného účastníka konania bytového spoločenstva domu č. XXX nemohlo dôjsť k vzniku žiadneho majetkového prospechu, k vzniku majetkového prospechu teoreticky došlo v oblasti majetkových práv jednotlivých vlastníkov bytov, nebytových priestorov, resp. samotného pozemku. Z takéhoto pohľadu teda označený účastník konania na strane odporcu, nedisponuje dostatkom pasívnej legitimácie pre uplatnenie nároku. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu (právna povinnosť naplnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku); neexistencia takej povinnosti na strane oprávneného subjektu; uskutočnené plnenie (peňažné alebo nepeňažné oprávneným subjektom namiesto povinnej osoby); plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu. Pre záver, že dlžník sa bezdôvodne obohatil, keďže zaňho bolo plnené, čo podľa práva mal plniť sám, musí v dobe plnenia trvať právny dôvod plnenia na strane dlžníka. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka je vylúčená, ak povinnosť toho, kto podľa práva mal plniť sám, už v dobe kedy bolo zaňho plnené, neexistovala. Zákonodarca v danom prípade pri úspešnom uplatnení nárokov v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, predpokladá predovšetkým existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu, pričom právna povinnosť na plnení môže vyplývať buď priamo zo zákona alebo zo zmluvného záväzku. V danom prípade mal súd zato, že vzhľadom na obsah žaloby navrhovateľka uplatňuje plnenie vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, na základe existencie právnej povinnosti na strane povinného, v danom prípade označeného odporcu, vyplývajúcej zo zmluvného záväzku a samotných zmlúv o dielo. V tomto smere sa súd vyporiadal s otázkou platnosti resp. neplatnosti samotných zmlúv o dielo, na základe ktorých došlo k plneniu dojednaného diela zo strany dodávateľa diela a k úhrade finančných prostriedkov dojednaných v zmluvách o dielo vo forme ceny diela a v konečnom dôsledku vo forme uplatneného bezdôvodného obohatenia. Súd v danom prípade z písomného dôkazného materiálu a to zmluvy o dielo č. 137/2008 zo dňa 29.09.2009 resp. zmluvy o dielo zo dňa 05.10.2008 zhodne konštatuje, že ako objednávateľ zmluvy o dielo so spoločnosťou Martin Petro - PEMA, ako objednávateľ so spoločnosťou HORTECH s.r.o. vystupuje právnická osoba bytové spoločenstvo domu číslo súpisné XXX so sídlom Y. X. XXX. Obe zmluvy o dielo sa však zhodne podľa pripojeného písomného dôkazného materiálu podpisované pani X., teda samotnou navrhovateľkou, ktorá ako vyplýva z výpisu registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ministerstva vnútra SR, nikdy nebola ustanovená do funkcie predsedu bytového spoločenstva bytového domu číslo súpisné XXX, teda do funkcie štatutárneho zástupcu bytového spoločenstva, ktorému zákonodarca priznáva oprávnenie medzi iným i preberať na seba zmluvné záväzky za túto právnickú osobu. V čase podpisu oboch zmlúv o dielo bola osobou oprávnenou konať v mene spoločenstva bytového spoločenstva domu číslo súpisné XXX, osoba pána B. E., ako predsedu bytového spoločenstva. Z takéhoto pohľadu súd riešil predbežnú otázku eventuálnej platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov a to zmlúv o dielo. Konštatuje, že nakoľko zmluvy o dielo boli podpísané neoprávneným subjektom, ktorý nedisponoval právom uzatvoriť za právnickú osobu právny úkon, či už z pohľadu zákonného alebo zmluvného, súd obe zmluvy o dielo považoval za neplatné. Z takéhoto pohľadu teda v danom prípade absentuje základný predpoklad úspešnosti uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka a to existencia právnej povinnosti na strane povinného subjektu ( žalovaného ), ktorá by vyplývala zo zákona alebo zo zmluvného záväzku. Vzhľadom na hore uvedené dokazovanie súd konštatoval, že nárok navrhovateľky uplatnený vo forme bezdôvodného obohatenia je z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane označeného odporcu, nedôvodný. Súd návrh, ako taký po procesno - právnej stránke zamietol. Súd konštatuje, že sa nezaoberal v dokazovaní ďalšími namietanými okolnosťami, ktoré sú pri posúdení nároku z procesno - právneho hľadiska irelevantné. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na plný úspech odporcu v konaní. Nakoľko uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bol čiastočne uspokojený uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom o čiastočnom zastavení konania voči odporcom v 2/ až 4/ rade, súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 14.06.2013, 287,14 €, účasť na pojednávaní zo dňa 18.06.2013 ( 1-tina výpočtového základu á 71,79 € ), účasť na pojednávaní dňa 03.02.2014 ( 1-tina výpočtového základu á 71,79 € ), účasť na pojednávaní dňa 16.02.2015 á 287,14 €; režijný paušál za 4 úkony právnej služby 2 x á 8,81 € za rok 2013, 1 x á 8,04 € za rok 2014, 1 x á 8,39 € za rok 2015, náhradu za stratu času v súvislosti s cestovaním na termín pojednávania dňa 18.06.2013, 03.02.2014, 06.02.2015 v rozsahu šiestich začatých polhodín v celkovej výške 80,78 €, hotovými výdavkami za použitie osobného motorového vozidla v súvislosti s účasťou na jednotlivých termínoch pojednávania vo výške 34,96 €, v celkovej výške 865,65 €. Súd krátil na rozdiel od uplatneného nároku náhradu trov právneho zastúpenia úkon za účasť na pojednávaní dňa 18.06.2013, nakoľko sa jednalo nemerateľný úkon, teda právnemu zástupcovi odporcu patrí štvrtinová náhrada za tento úkon“. 3. Proti rozsudku žalobkyňa podala odvolanie. Uviedla, že podľa jej názoru procesný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa spochybňuje záver procesného súdu, podľa ktorého žalovaný nebol v konaní pasívne legitimovaný. Ďalej nesúhlasí so stanoviskom prvoinštančného súdu s tým, že sa nezaoberal v dokazovaní ďalšími namietanými okolnosťami, ktoré považoval pri posúdení nároku z procesnoprávneho hľadiska za irelevantné. Odvolateľka poukazuje na ust. § 454 OZ, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobkyňa poukazovala na nález Ústavného súdu ČR I ÚS 646/4 zo dňa 08. 03. 2005. Má ísť o rozhodnutie týkajúce sa vzťahu vlastníkov bytov k spoločenstvu vlastníkov bytov. Podľa záverov tohto rozhodnutia ak spoločenstvo vlastníkov nemá právnu subjektivitu, sú pasívne legitimovaní vlastníci bytov, ak však vzniklo spoločenstvo vlastníkov v podobe právnickej osoby, je pasívne legitimované toto spoločenstvo vlastníkov bytov. Tiež upozornila, že v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti a praxe súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj návrh odôvodňuje. Na pojednávaní dňa 16. 02. 2015 v zmysle § 95 OSP zmenila podaný návrh tak, že petit návrhu zmenila eventuálne aj o právny titul zmluvy o pôžičke. Súd jej návrhu na doplnenie dokazovania v tomto smere nevyhovel. Žalobkyňa preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, prípadne tento zrušiť. 4. K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril. Uviedol, že zhromaždenie nikdy žalobkyňu nežiadalo o to, aby vybavila rekonštrukciu strechy, prípadne výmenu okien pre jednotlivých vlastníkov bytov. Nemalo žiadnu vedomosť o tom, že žalobkyňa má zámer vykonať rekonštrukciu strechy a výmenu okien pre vlastníkov v jednotlivých bytoch. Nemalo žiadnu vedomosť o tom, že žalobkyňa toto uskutoční a že rekonštrukcia strechy a výmenu okien zaplatí zo svojich finančných prostriedkov. Zhromaždenie nikdy o týchto skutočnostiach nerozhodlo, nikdy nezasadalo a preto nemôže za niečo takéto niesť ani zodpovednosť. Vlastníkom strechy ako aj okien na jednotlivých bytoch nie je odporca, ale jednotlivý vlastníci bytov podľa ich spoluvlastníckych podielov. Takže, ak aj došlo k zväčšeniu majetku, tak v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zväčšeniu majetku na strane žalovaného. Je pravdou, že žalovaný má právnu subjektivitu, ale len na vykonávanie správy a iných plnení podľa zákona. Na úkor žalobkyne sa nikdy nemohol bezdôvodne obohatiť. Počas celého súdneho konania žalobkyňa neuviedla, na základe akého právneho titulu si vlastne svoj nárok uplatňuje. Zo samotnej žaloby ako aj z odvolania je zrejmé, že si svoj nárok uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, preto jej argumenty ohľadne uznania dlhu, prípadne zmluvy o pôžičke sú irelevantné a správne na ne súd neprihliadal. Žalovaný nikdy neuznal žiadny dlh voči žalobníčke a nikdy žiadny dlh ani nevznikol. Navrhol preto rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj k niektorým dôvodom odvolania krajský súd uvádza. 8. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Vzhľadom ku skutočnosti, že procesný súd sa nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s tvrdením žalobníčky, z ktorého by vyplývalo, že zodpovednosť žalovaného je daná aj v dôsledku uznania dlhu, krajský súd konštatuje. 10. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 11. Uznanie dlhu je teda jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka, že tento dlh zaplatí. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napr. splnením alebo inak, by to však musel preukázať. 12. V spise je na č. l. 70 založené tzv. uznanie dlhu (§ 558 OZ) uzatvorené medzi C. X. a bytovým spoločenstvom. Tohto uznania sa podľa obsahu svojho vyjadrenia a svojho tvrdenia nepochybne domáha aj žalobkyňa. Treba však poukázať, že v bode I. bytové spoločenstvo, teda žalovaný uznáva dlh vo výške 11 586,37 € (349 051,-Sk) a v bode III. sa dlžník zaväzuje dlh spolu vo výške 12 304,38 € uhradiť najneskôr do 31. 05. 2011. Teda tento právny úkon - uznanie dlhu nepochybne nemá splnenú náležitosť presne určenej výšky pohľadávky a preto tu ide o neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu. 13. Z uvedeného teda vyplýva, že správne postupoval prvoinštančný súd keď žalobe nevyhovel a to aj z dôvodu, ktorý žalobkyňa nepreukázala, t. j. že jej dlh bol platne uznaný. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poznamenáva, že nebolo potrebné sa zaoberať otázkou, či vtedajší predseda spoločenstva B. E. mal oprávnenie alebo poverenie na takéto uznanie dlhu. Žalovaný tiež popiera existenciu takéhoto dlhu, no nebolo preto potrebné z dôvodu neplatného uznania dlhu zamerať dokazovanie, či takýto dlh vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný mohol vôbec vzhľadom k subjektivite žalovaného vzniknúť. 14. Z vykonaného dokazovania a aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepochybné, že žalovaný sa v skutočnosti nemohol obohatiť na úkor žalobkyne. Žalovaný totiž nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej mali byť vykonané úpravy. 15. V odvolaní žalobkyňa poukazuje, že vo vzťahu k žalovanému malo ísť o bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 454 OZ. Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 16. Treba zdôrazniť, že závery dosiať vykonaného dokazovania nevedú k úsudku, že žalovaný mal plniť za práce objednané žalobkyňou. Naviac, pokiaľ ide o prípad bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 OZ, tento doplňuje prípady uvedené v § 451 ods. 2 OZ. Predpokladom vzniku takéhoto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti. 1) predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; 2) okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Takýto prípad sa môže vyskytnúť napr. vtedy, keď niekto omylom plní za iného, pretože sa domnieva, že má sám povinnosť plniť (napr. v prípade spôsobenia škody, v prípade platenia výživného za iného). Občiansky zákonník upravuje niekoľko prípadov v ktorých niekto plní za iného (napr. § 550 OZ, § 669 OZ, § 692 ods. 2 OZ, § 743 ods. 2 OZ). Nevyhnutne však treba najprv použiť ustanovenia, ktoré tieto prípady upravujú a až potom všeobecné ust. § 454 OZ. 17. Podľa ust. § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. 18. V odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný, preto bolo rozhodnuté, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov. 19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).