Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/215/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412207022 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412207022.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu STAVMONT ŽELIEZOVCE, s. r. o., Komenského 1433, 937 01 Želiezovce, IČO:36 534 781, zastúpeného JUDr. Alexandrom Tóthom, advokátom so sídlom Želiezovce, Mierová 78, IČO: 34 034 757 proti žalovnému BELAN SLOVAKIA, s. r. o., Hrabičov 257, IČO:44 005 725, zastúpenému Mgr. Petrom Luptákom, advokátom, AK Námestie Štefana Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:43 883 907, o zaplatenie 1.465,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/14/2013-171 zo dňa 12. apríla 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/14/2013-171 zo dňa 12. apríla 2016 potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.465,37 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 228,- Eur od 25. 2. 2011 do zaplatenia a zo sumy 1.237,37,- Eur od 15. 2. 2011 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 1.011,10 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení uviedol, že sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny jednak z titulu dodávky tovaru, z titulu poskytnutých služieb spočívajúcich v zabezpečení zdvíhacích prác mechanizmami žalobcu pre žalovaného v súvislosti s prácami realizovanými pri výstavbe základnej školy v meste Q.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 4. 2013 a dňa 10.2.2015 tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Voči rozsudkom podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 244/2013 zo dňa 22. 1. 2014 a uznesením č. k. 41Cob/187/2015-145 zo dňa 28. októbra 2015 rozsudky okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu o výsluch svedkov H.L. a B.. E. R., listinnými dôkazmi a to zoznamom vydaných faktúr. Dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Poskytol žalovanému plnenie spočívajúce v dodávke tovaru (hranoly) a plnenie spočívajúce v dodaní služieb zdvíhacích prác zdvíhacím zariadením. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané nielen na základe tvrdenia samotného žalobcu, ale tiež na základe výpovede svedkov, a na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, tiež preukázaním tvrdení žalobcu o tom, že bežnou zvyklosťou medzi žalobcom a žalovaným pri dodávkach tovaru, respektíve poskytovaných služieb bol spôsob tak ako to popísal žalobca, t. j. neformálny, kde sa vyplácala odmena v hotovosti, respektíve pracovník stavby, ktorému bola dodávka služieb, resp. dodávka tovaru zo strany žalobcu poskytovaná. Takúto skutočnosť potvrdzoval jednak na dennom zázname vozidla, resp. na faktúre. Z týchto dôvodov žalobca nepredkladal súdu žiadne objednávky v písomnej podobe, naopak preukazoval obvyklý spôsob zmluvných dojednaní medzi účastníkmi predložením zoznamu faktúr, že obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania existoval i v období pred spornou dodávkou tovaru a služieb, ako i po takejto dodávke a žalovaný žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal tvrdenie o tom, že žalobca realizoval dodávku tovaru a prác pre pracovníkov spoločnosti ML Bau s. r. o., ktorá bola generálnym dodávateľom stavby. Naopak obaja svedkovia v konaní vypočutí potvrdzovali skutočnosti uvádzané žalobcom, svedok H., že dodávka tovaru a služieb bola realizovaná pre žalovaného a svedkyňa B.. R. potvrdzovala skutočnosť, že pokiaľ reagovala na upomienku dlžných faktúr odpoveďou z 5. 10. 2011, nekonala svojvoľne, žiadnym spôsobom neprekročila rozsah poverenia tak, ako jej to bolo udelené konateľom žalovaného a takýto prejav realizovala len na základe jeho výslovných pokynov. Súd nespochybnil, že takýto prejav vôle formou uznania záväzku za žalovaného nezaväzuje, keďže nie je realizovaný v písomnej forme a podpísaný osobou oprávnenou konať v mene obchodnej spoločnosti žalovaného, nepochybne však, ale z poverenia konateľa žalovaného uznávací prejav uskutočnila. Uviedol, že nemožno preto uzavrieť, že žalovaný takýto prejavom uznal záväzok a takéto uznanie vyvoláva účinky, ktoré s ním spája § 323 ods. 1 Obchod. zákonníka, avšak aj túto okolnosť zohľadnil súd pri rozhodovaní ako ďalší z podporných dôkazov preukazujúcich pravdivosť tvrdení žalobcu o existencii záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, dojednaní dodávok tovaru a služieb žalobcu pre žalovaného a povinnosť žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu. Tvrdenia žalovaného súd vyhodnotil ako účelové, obdobne sa žalovaný správa i v iných konaniach vedených pred súdom prvej inštancie pokiaľ sú vo vzťahu k nemu uplatnené nároky na peňažné plnenia a namieta dodanie tovaru a jeho prevzatie, ktorá skutočností je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. S odkazom na uvedené skutočnosti i keď žalovaný naďalej popieral existenciu obchodno- právneho vzťahu so žalobcom ako i opodstatnenosť nároku, súd návrh žalobcu považoval za dôvodný a žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a priznal mu náhradu trov konania vo výške 1.011,10 eur. 3. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny. Okresný súd rozhodol rovnako, ako týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, už svojim pôvodným rozsudkom zo dňa 30. 4. 2014, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici a tiež svojim v poradí druhým rozsudkom zo dňa 10.2.2015, ktorý bol taktiež zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici. Poukázal na to, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 22.1.2014 výslovne uviedol, že bude povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní zistiť, kto zo strany žalovaného je na predmetných dokladoch podpísaný, či uvedená osoba bola oprávnená za žalovaného konať a ak áno, či tovar uvedený na týchto dokladoch prevzala, keďže v tomto štádiu nie je preukázané, že skutočne mal žalobca so žalovaným uzatvorený obchodno- právny vzťah, a že pre žalovaného vykonal práce, ktoré uvádzal v návrhu a zároveň odvolací súd odkázal okresnému súdu skúmať, či osoba, ktorá uznesenie záväzku podpísala bola oprávnená za žalovaného konať. V odôvodnení ďalšieho zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že okresný súd doplní dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadne oprávnenia svedkyne B.. R. v mene obchodnej spoločnosti žalovaného v súvislosti s uznaním záväzku. Vo vzťahu k doplneniu dokazovania po zrušení v poradí druhého rozsudku okresného súdu sa žalovaný podrobne vyjadril v odvolaní zo dňa 31.3.2015, na ktorom vyjadrení v celom rozsahu trvá a žiada, aby dôvody, ktoré v ňom uviedol, boli považované za súčasť tohto odvolania. Ďalej uviedol, že to, že v niektorých prípadoch bol so žalobcom v právnych vzťahoch a že žalobca mu v niektorých prípadoch fakturoval nikdy nespochybňoval ani nespochybňuje, opačný záver okresného súdu vyslovený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je s tvrdeniami žalovaného a aj s obsahom spisu v úplnom rozpore. Uviedol, že tieto prípady sa predmetu konania vôbec netýkajú. Predmetné faktúry, ktoré nie sú predmetom tohto konania boli vystavené dôvodne a tieto žalobcovi uhradil. Opätovne zdôraznil, že záznamy o prevádzke vozidla, ktoré žalobca predložil a ktoré sa vzťahovali k uvedeným iným faktúram boli podpísané konateľom spoločnosti pánom R., pričom záznamy o prevádzke vozidla týkajúce sa predmetu konania nielenže pánom R. podpísané neboli, ale boli podpísané úplne iným podnikateľským subjektom. Uviedol, že podpisy nachádzajúce sa na dokladoch predložených žalobcom nepatria ani štatutárnemu zástupcovi žalovaného, ani žiadnemu z jeho zamestnancov, ani žiadnej inej osobe, ktorá by bola oprávnená za spoločnosť žalovaného akýmkoľvek iným spôsobom konať. Opätovne poukázal na výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že výkon práce mu potvrdzovali osoby oprávnené podpisovať, resp. preberať tovar, ktoré vždy zistil dotazom na konkrétnych pracovníkov na stavbe. V tomto prípade mu pritom výkon prác potvrdil zástupca firmy MLM Bau. V súdnom spise sa nachádzajú listinné dôkazy, záznamy o prevádzke vozidla týkajúce sa predmetu tohto konania, ktoré boli nad akúkoľvek pochybnosť označené ako príjemcom úplne iným podnikateľským subjektom a podpísané niektorým z pracovníkov tohto podnikateľského subjektu. Čo sa týka B.. R., z jej dohody o vykonaní práce vyplýva, že jej pracovnou úlohou bolo „asistentka konateľa, príprava podkladov pre účtovníctvo, pomocné práce pri ekonomickom úseku“. V praxi to znamenalo, že vykonávala administratívne práce, starala sa o občerstvenie a nosila účtovné podklady externej účtovnej firme. Z Dohody ako aj z výpovede svedkyne nepochybne vyplýva, že B.. R. zaväzovať spoločnosť žalovaného vo vzťahu k tretím osobám oprávnená nebola. Podľa názoru žalovaného pre rozhodnutie v tejto veci rozhodujúce listinné dôkazy podpísané iným subjektom ako žalovaným opakovane súd ignoruje a ich vyhodnotením sa opakovane vyhýba, ktorý postup považuje žalovaný za nezákonný. Je presvedčený, že dokazovaním vykonaným v celom doterajšom priebehu konania existencia obchodno-právnej vzťahu žalobcu so spoločnosťou žalovaného, ani to, že žalobca vykonal práce, ktoré uvádzal v návrhu pre spoločnosť žalovaného preukázané neboli a má za to, že spoločnosť žalovaného nie je v tomto konaní vôbec pasívne legitimovaná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca si realizáciu dodaného tovaru a objednané práce uplatnil vystavením faktúr, daňových dokladov, ktoré faktúry boli vystavené na podnikateľský subjekt BELAN SLOVAKIA s. r. o., teda v tomto spore žalovaného a neboli žalobcovi vrátené ako neoprávnene vystavené. Vychádzajúc z uvedeného aj v účtovníctve zaevidované o čom jednoznačne svedčia okolnosti, že žalovaný svojim prípisom konateľa v zastúpení asistentkou konateľa dňa 5.10.2011 potvrdil predpokladaný termín plnenia a výšku pohľadávky, teda pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky. Súd opakovaným výsluchom svedkyne zistil, že konala výslovne z poverenia konateľa žalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 8. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.465,37 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko doklady, ktoré k návrhu predložil žalobca nie sú podpísané konateľom spoločnosti, ani nikým zo zamestnancov žalovaného, prípadne osobou, ktorá by bola oprávnená za spoločnosť žalovaného akýmkoľvek spôsobom konať s tým, že v tomto prípade výkon prác potvrdil zástupca inej firmy ako spoločnosti žalovaného a ďalšou námietkou bola skutočnosť, že B.. R. nebola oprávnená zaväzovať spoločnosť žalovaného vo vzťahu k tretím osobám. 10. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4. 6. 2012 domáhal voči žalovanému uhradenia sumy 1.465,37 eur s príslušenstvom a tvrdil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe dojednaných prác vykonaných so žeriavom, začiatkom dňa 11. 1. 2011, ktoré boli navrhovateľom vyfakturované objednávateľovi podľa faktúry č. 20110003 zo dňa 25. 1. 2011 so splatnosťou 24. 2. 2011 na sumu 228,--eur a na základe dodania stavebného materiálu a dopravy na označenú stavbu podľa faktúry č. 20110004 zo dňa 31. 1. 2011 so splatnosťou 14. 2. 2011 na sumu 1.237,37 eur. Uvedené pohľadávky boli odporcom uznané prípisom zo dňa 5. 10. 2011 čo do dôvodu a výšky ako aj termínu vyrovnania. 12. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 9Cb 14/2013 - 47 zo dňa 30. apríla 2013 zaviazal žalovaného zaplatil žalobcovi sumu 1.465,37,- Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 244/2013 - 62 zo dňa 22. januára 2014 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie tým, bude preto povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní zistiť, kto zo strany žalovaného je na predmetných dokladoch (príjemka - výdajka - prevodka) podpísaný, či uvedená osoba bola oprávnená za žalovaného konať a ak áno, či tovar uvedený na týchto dokladoch prevzala. Zároveň mal okresný súd skúmať, kto potvrdil v kolónke „potvrdenie príjemcu“ vykonanie prác v Zázname o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, či sa jednalo o pracovníka žalovaného, prípadne o pracovníka firmy MLMBau, nakoľko v tomto štádiu konania nebolo zo strany žalobcu preukázané, že skutočne mal uzatvorený obchodno-právny vzťah či už v ústnej alebo v písomnej forme so žalovaným, že vykonal pre odporcu práce, ktoré uvádzal v návrhu. Zároveň s poukazom na predmetné uznanie záväzku zo strany žalovaného mal okresný súd skúmať, či osoba, ktorá uznanie záväzku podpísala bola oprávnená za firmu odporcu konať a to či už ako pracovníčka žalovaného, prípadne na základe splnomocnenia zo strany konateľa žalovaného, keďže žalovaný na pojednávaní namietal, že sa jedná o osobu, ktorá nie je oprávnená na konanie v mene obchodnej spoločnosti žalovaného. 13. Po rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd doplnil dokazovanie o výsluch svedkov H.L. a B.. E. R., zoznamom vydaných faktúr na základe čoho ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe dojednaných prác vykonaných so žeriavom, a na základe dodania stavebného materiálu na predmetnú stavbu v neformálnej podobe, keď navrhovateľ potvrdil, že už v minulosti účastníci konania boli účastníkmi obchodnoprávneho vzťahu, keď z predloženého zoznamu vydaných faktúr mal okresný súd za preukázané, že opakovane medzi účastníkmi konania dochádzalo k vstupom do obchodnoprávnych vzťahov, dôsledkom čoho poskytovateľ, resp. dodávateľ služby realizoval i faktúry, ktoré následný odberateľ z časti i plnil. Výsluchom svedka H.L. súd zistil, že vždy práce, pokiaľ boli zrealizované, boli zaznamenané v dennom zázname motorového vozidla oprávnenou osobou, čo zistil od prítomných pracovníkov spoločnosti žalovaného tým, že svedok nevedel označiť osoby oprávnené preberať tovar a potvrdzovať uskutočnené práce, vypovedal však, že takéto práce vykonával vždy na základe pokynu žalobcu, ktoré boli preberané pracovníkmi firmy, ktoré realizovali stavbu, pričom uviedol, že sa jednalo o spoločnosť BELAN s. r. o., a preto pokiaľ osoba nachádzajúca sa na stavbe mu skutočný výkon prác a dodávku tovaru potvrdzovala považoval ju za osobu oprávnenú. Súd vypočul aj svedkyňu B.. E. R., ktorá potvrdila, že v rozhodnom období pracovala, ako asistentka konateľa žalovaného s tým, že jej náplňou práce bolo zabezpečovať telefonický kontakt s partnermi žalovaného zabezpečovať podklady pre účtovníctvo, preberanie pošty a všetky činnosti súvisiace s firmou BELAN SLOVAKIA, s. r. o., na základe poverenia konateľa. Potvrdila, že nebola oprávnená svojvoľne konať, resp. realizovať akékoľvek úkony, okrem preberania pošty s tým, že bez poverenia žalovaného nekomunikovala ani s obchodnými partnermi spoločnosti BELAN SLOVAKIA s. r. o. a bez vedomosti konateľa nereagovala ani na upomienky, na ktoré bolo nutné odpovedať, vždy však z poverenia samotného žalovaného. Po predložení odpovedi žalovaného na upomienku žalobcu svedkyňa uviedla, že takúto odpoveď realizovala ona. Na otázku, či bola oprávnená zaväzovať spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám uviedla, že nie. 14. Odvolací súd zrušil opätovne rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10. 2. 2015 a v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne oprávnenia svedkyne B.. R. konať v mene obchodnej spoločnosti žalovaného v súvislosti s uznaním záväzku. 15. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu opätovne dovypočul B.. R. s tým, že opakovane vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 10.2.2015 ako aj 12.4.2016 uviedla, že náplňou jej práce bolo zabezpečovať telefonický kontakt s partnermi žalovaného, zabezpečovať podklady pre účtovníctvo, preberať poštu a všetky činnosti súvisiace s firmou BELAN SLOVAKIA, s. r. o. na základe poverenia konateľa. Svedkyňa potvrdila, že svojvoľne nebola oprávnená konať, resp. realizovať akékoľvek úkony v mene žalovaného, okrem preberania pošty. Bez poverenia žalovaného nekomunikovala ani s obchodnými partnermi spoločnosti BELAN SLOVAKIA, s. r. o a nereagovala bez vedomosti konateľa ani na upomienky, na ktoré bolo nutné odpovedať. Ak konala, vždy konala z poverenia samotného žalovaného - konateľa. Po predložení odpovede žalovaného na upomienku žalobcu (č.l. 8) svedkyňa uviedla, že takúto odpoveď realizovala ona na základe výslovného poverenia žalovaného. Svojvoľne tak nečinila a ani nemohla, nebolo to náplňou jej práce. 16. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 17. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 18. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 19. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 20. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 21. V spise sa nachádza odpoveď na list zo dňa 7. 6. 2011 - upomienka zo dňa 5. 10. 2011, adresovaná žalobcovi, kde je podpísaná svedkyňa B.. E. R., ako asistentka konateľa BELAN SLOVAKIA, s. r. o., kde v odpovedi žalobcovi uviedla, že sú si vedomí svojho záväzku voči žalobcovi s tým, že žiadajú o strpenie pri úhrade záväzku v celkovej výške 1.465,37,- Eur, z dôvodu omeškania úhrad za vykonané stavebné práce a dodaný materiál od investora. Záväzok sa budú snažiť uhradiť v najbližšej dobe, maximálne do 30. novembra 2011. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd presvedčený o tom, že B.. R. pri odpovedi na upomienku žalobcu zo dňa 7.6.2011 reagovala na základe poverenia konateľa žalovaného, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi, keď konkrétne uviedla, že túto odpoveď realizovala ona na základe výslovného poverenia žalovaného, pretože svojvoľne nečinila a ani nemohla, lebo to nebolo náplňou jej práce. Odvolací súd poukazuje na to, že v odpovedi je uvedená presne suma, ktorá je predmetom žaloby, uvedený je aj dátum omeškania, a to konkrétne omeškanie úhrad za vykonané stavebné práce a dodaný materiál od investora. Nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na základe čoho by svedkyňa takúto konkrétnu skutočnosť, teda dôvod, pre ktorý nebola žalobcovi dlžná suma uhradená do odpovede uviedla. 23. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované (písomná forma si nevyžaduje), že osoba poverená určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku je oprávnená len na také úkony, ku ktorými obvykle dochádza pri prevádzkovaní podniku. Ak poverená osoba prekročí obsah poverenia, je týmto konaním podnikateľ zaviazaný len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani vedieť nemohla. Samotná svedkyňa uviedla, že svojvoľne nebola oprávnená realizovať akékoľvek úkony v mene žalovaného, okrem tých, ktoré vo výpovedi uviedla s tým, že bez vedomosti konateľa nereagovala ani na upomienky, na ktoré bolo nutné odpovedať a ak konala tak z poverenia samotného konateľa žalovaného. Preto ak bola žalobcovi doručená odpoveď na jeho upomienku, podpísaná B.. E. R., tento podľa názoru odvolacieho súdu nemohol mať vedomosť o tom, či osoba, ktorá je na tomto liste podpísaná prekročila rozsah poverenia. Preto dospel k záveru, že svedkyňa na základe poverenia konateľa žalovaného takúto odpoveď na upomienku žalobcu bola oprávnená uskutočniť. 24. Čo sa týka námietky žalovaného, že nie je v spore pasívne legitimovaný, odvolací súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil, nakoľko tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.4.2013 prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že v rámci realizácie strešných konštrukcií na stavbe rekonštrukcie a modernizácie základnej škody v Q. mal žalovaný podpísanú zmluvu o dielo so zhotoviteľom G. R., ktorý je jediným spoločníkom spoločnosti MLM Bau, s. r. o. Spišská Nová Ves, o čom však súdu prvej inštancie žiaden dôkaz nepredložil. Tvrdil, že nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a ak nejaké plnenie žalobca poskytol, tak nebolo poskytované pre žalovaného. Svedok H.L. na pojednávaní potvrdil, že ako živnostník pracoval pre žalobcu v súvislosti s výstavbou základnej škody v Q., kde uskutočňoval opakovane práce pre žalovaného - spoločnosť BELAN, s. r. o., ktorá jediná pôsobila na stavbe základnej škody s tým, že práce poskytoval ako žeriavnik opakovane. Vždy mu takéto práce boli podpísané v dennom zázname oprávnenou osobou, čo zistil od prítomných pracovníkov spoločnosti BELAN s. r. o. na stavbe. Žalovaný nespochybňoval, že by bol so žalobcom v obchodno-právnom vzťahu, avšak nie tejto konkrétnej veci, ktorá je predmetom žaloby. Odvolací súd však zo zoznamu vydaných faktúr, ktoré sa nachádzajú v spise zistil, že faktúru č. 20100148 zo 6.12.2010 žalovaný žalobcovi uhradil. Jednalo sa o totožnú faktúru ako je faktúra č. 20110003 z 11.1.2011, ktorá je predmetom žaloby, v ktorej je takisto ako odberateľ uvedený žalovaný, fakturované sú práce so žeriavom plus doprava. Žalobca k faktúre pripojil záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy s dátumom začiatku výkonu 6.12.2010, kde je ako posádka vozidla - stroja uvedený H.L., ako podpis príjemcu je uvedený nečitateľný podpis. Žalovaný teda nespochybňoval, že dňa 6.12.2010 vykonával tie isté práce pre neho - zdvíhacie práce so žeriavom žalobca, ktorý na predmetnej faktúre je uvedený ako dodávateľ a tieto práce vykonávala totožná osoba ako práce, ktoré žalovaný spochybňuje, a to H.L., ktorý sám vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že podľa jeho vedomostí jedine spoločnosť žalovaného pôsobila na stavbe základnej školy. 25. Na záznamoch o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo 6.12.2010 (patrí k faktúre č. 20100148, ktorá nie je predmetom sporu) a s dátumom 11.1.2011 sú totožné údaje. Odvolací súd po preskúmaní dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise obdobne ako súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca predmetné práce vykonával pre žalovaného, tak ako aj v mesiaci december 2010, ktoré skutočnosti žalovaný nepoprel . 26. V kontexte vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že v danom prípade nevykonával pre neho žalobca žiadne práce a ani mu žiadny tovar nedodal. 27. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. 28. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku. 29. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 30. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP. 31. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 32. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).