Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/188/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210346 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412210346.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: 1) W. W. AUTODOPRAVA, IČO: 34 395 202, s miestom podnikania 953 01 Zlaté Moravce, Šoltésovej 53, 2/ L. R., IČO: 37 320 840, s miestom podnikania 953 01 Zlaté Moravce, Nitrianska 5, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s. r. o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Knauf Insulation, s. r. o., so sídlom Železničný rad 24, 968 14 Nová Baňa, IČO: 31 628 109, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Šiška & Partners, s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 861 964, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23. 02. 2016, č. k.: 4C/75/2012 - 282, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobcovi v 1/ rade nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pomery deklarované žalobcom v 1/ rade nezodpovedajú jeho skutočným majetkovým pomerom. Žalobca sa nenachádza v hmotnej núdzi. V konaní bol neúspešný, a preto súd dospel k záveru, že žalobca v 1/ rade nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd aplikujúc § 138 ods. 1, 2 O. s. p. konštatoval, že podmienkou priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú pomery účastníka, ako aj to, či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. 2. Proti uzneseniu sa odvolal žalobca v 1/ rade. Žiadal ho zrušiť a jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovieť v plnom rozsahu. Ako odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. Namietal, že odôvodnenie uznesenia je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože síce súd uviedol, aké boli tvrdené majetkové pomery žalobcu v 1/ rade, avšak nijak neobjasnil, v čom vidí súd nesúlad s jeho skutočnými pomermi, resp. aké tieto „skutočné“ majetkové pomery sú. Ďalej poukázal na to, že dňa 27. 08. 2014 prekonal infarkt srdca, podrobuje sa sústavnej liečbe, s čím sú spojené nemalé náklady na liečivá a návštevy lekárov. Z tohto dôvodu je práceneschopný a nevykonáva zárobkovú činnosť, čo mu jeho ekonomickú situáciu o to viac zhoršuje. Bola mu daná výpoveď z firmy Martin Braun, 854 69 Walpertskirchen, Strogenweg 2, Nemecko, ku dňu 15. 11. 2014, čím mu bola odobratá možnosť privyrábať si brigádnickými prácami. Tým je daný odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. Keďže došlo k zjavnej zmene majetkových pomerov na strane žalobcu v 1/ rade a vzhľadom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia predmetného uznesenia, pokladal za nevyhnutné zrušiť uznesenie okresného súdu a jeho žiadosti vyhovieť. 3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a con trario) C. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1, 2 C. s. p. 4. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je riadne odôvodnené, tak ako to ukladá ust. § 22 C. s. p. (§ 157 O. s. p.) a v dôsledku toho nie je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Námietka odvolateľa ohľadom nedostatočnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, je teda v plnom rozsahu dôvodná. 5. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akej skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z právneho posúdenia má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v prejednávanom prípade aplikoval, konajúci súd vykladá v spojitosti s danou vecou a nie je postačujúce, keď súd právne normy bez ďalšieho iba cituje. 6. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. 7. Odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p. (v čase rozhodovania platného § 157 ods. 2 O. s. p.), a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné, odôvodnené, pretože je zjavne arbitrárne (svojvoľné). 8. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Ak rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, tým sa v konečnom dôsledku okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práva zvoleným spôsobom, odňala účastníkovi konania možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu je takouto vadou postihnuté i rozhodnutie prvostupňového súdu v danej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1, 2 C. s. p.). 9. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie a konkrétne nezdôvodnil, prečo takto rozhodol. Jeho zdôvodnenie . . . „že pomery deklarované navrhovateľom v 1/ rade nezodpovedajú jeho skutočným majetkovým pomerom. Navrhovateľ sa nenachádza v hmotnej núdzi. V konaní bol neúspešný, a preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ v 1/ rade nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov“, je nedostatočné a arbitrárne. 10. Okresný súd preto opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu v 1/ rade na oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a právne závery súdu, budú obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu. Zároveň v novom rozhodnutí vyhodnotí aj ďalšie dôvody, ktoré uviedol žalobca v 1/ rade ohľadom jeho zdravotného stavu v odvolaní. 11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).