Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/822/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214992 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412214992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky Bc. C. N., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H., M. XX/XX, zastúpená advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, proti odporcovi N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H., R. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, o návrhu na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny vo výške 600,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23. 07. 2014, č. k. 5C/68/2013 - 124, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v prvom, treťom a štvrtom výroku, ktorými rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu 433,26 eur s príslušenstvom a o trovách konania, p o t v r d z u j e . Odvolanie odporcu voči druhému výroku, ktorým okresný súd čo do zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, o d m i e t a . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 433,26 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počítaný od 17.10.2012 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd čo do zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a . Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania a zaplatiť ich do rúk právnej zástupkyni navrhovateľky Mgr. et Mgr. Lívie Kosťovej vo výške 124,85 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Účastníci konania sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu na znalecké dokazovanie, a to navrhovateľka vo výške 56,90 € a odporca vo výške 407,69 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu znalca na pojednávaní vyplynulo, že na predmetnom vozidle v čase odpredaja navrhovateľke sa vyskytovali vady, a to poškodenie ventilátora chladičov. Pri ohliadne vozidla bol predložený ventilátor chladičov, tento diel však podľa vyjadrenia znalca nie je možné stotožniť s dielom, ktorý bol vymenený dňa 03. 09. 2012 podľa faktúry č. 12/000249, dodávateľ Klimacar, s. r. o. Znalec konštatoval, že vozidlo nemalo skrat na ventilátore chladičov, avšak na ventilátore bolo mechanické poškodenie, ktoré sa nachádzalo na difúzore ventilátora, ktorý je zlomený, prasknutý a na časti teplom zavarený, čo nie je trvalý a kvalitne vykonaný spôsob opravy. Ventilátor aj difúzor sa dodávajú iba spoločne pod jedným objednávacím číslom, preto je výmena celého kompletného dielu opodstatnená. Znalec uviedol, že k takémuto charakteru prasknutia difuzora mohlo s najväčšou pravdepodobnosťou dôjsť pri čelnom náraze vozidla, teda pri havárii. Ďalej mal okresný súd za preukázané, že v čase odpredaja motorového vozidla sa vyskytovala aj vada, a to poškodenie kondenzátora klimatizácie. Pri ohliadne vozidla bol predložený kondenzátor klimatizácie, avšak ani tento znalec nevedel stotožniť s dielom, ktorý bol vymenený dodávateľom Klimacar, s. r. o. Znalec konštatoval, že kondenzátor klimatizácie je deformovaný a vzhľadom na veľkosť a charakter deformácie predloženého dielu je jeho výmena opodstatnená a tiež je možné konštatovať, že k takémuto typu deformácie kondenzátora klimatizácie mohlo s najväčšou pravdepodobnosťou dôjsť pri čelnom náraze vozidla pri havárii. Z výpovede znalca na pojednávaní súd uzavrel, a to aj s poukazom na výpovede navrhovateľky, ako aj výpovede svedkov M. a G., ktorí konštatovali určité poškodenie motorového vozidla, že predmetné diely, ktoré boli predložené znalcovi pri ohliadke motorového vozidla, možno považovať s vysokou pravdepodobnosťou za diely, ktoré boli v predmetnom vozidle predtým použité a následne pri oprave vymontované. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede znalca, ktorý vzhľadom na poškodenie uvedených dielov, ktoré mu boli predložené, potvrdil, že mohlo by sa jednať o diely, ktoré boli predtým v motorovom vozidle vzhľadom na rozsah a spôsob poškodenia. V čase predaja vozidla sa vyskytovala aj ďalšia vada na vozidle, a to remeňa pohonu klimatizácie. Z výpovede znalca vyplynulo, že pokiaľ sa týka remeňa pohonu klimatizácie, pri ohliadne síce predložený nebol, avšak podľa dodávateľa Dobe - car, s. r. o., je uvedené, že pohon klimatizácie je popraskaný a rozpadávajúci sa. Na vozidle nebola klimatizácia namontovaná od prvovýroby, ale až po prvom predaji. Z tohto dôvodu sa nedá vylúčiť nesprávna montáž remeňa pri prvej montáži klimatizácie, rovnako sa nedá vylúčiť, či remeň, ktorý bol na vozidlo namontovaný, bol už zostarnutý alebo používaný v inom vozidle. Poškodenie remeňa nesúvisí s haváriou vozidla, ale s montážou klimatizácie, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou remeň bol poškodený už v čase predaja 10. 08. 2012, nie je skrytou vadou. Znalec konštatoval, že vozidlo bolo z prvovýroby vybavené predprípravou na autorádio, ale nebolo vybavené autorádiom. Na vozidle dodatočne bolo nainštalované originálne autorádio, určené pre tento typ vozidla, ktoré je funkčné, avšak pri jeho inštalovaní nebolo konfigurované v riadiacej jednotke. Skutočnosť, že bolo vo vozidle zapojené autorádio, nespôsobuje chybnú komunikáciu po sieti CAN pre iné zariadenia. Chybový výpis iba oznamuje, že v sieti je zapojené zariadenie, ktoré nie je nakonfigurované. Súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť toto nepovažoval za vadu, za ktorú by mal zodpovedať odporca. Pokiaľ sa týka chybného prepínača smeru jazdy, prvostupňový súd bol tiež toho názoru, že sa nejedná o vadu, za ktorú by zodpovedal odporca, pričom zo znaleckého posudku vyplynulo, že pri ohliadne bol predložený prepínač smerových svetiel, ktorý tiež nebolo možné stotožniť s dielom, ktorý bol vymenený dodávateľom v Dobe - car, s. r. o. Znalec konštatoval, že na predloženom prepínači smerových svetiel nezistil mechanické poškodenie na páke prepínača smerových svetiel, ani na kĺbovom uložení páky prepínača smerových svetiel. Takéto poškodenie prepínača smerových svetiel je neobvyklé, najmä vzhľadom ku skutočnosti, že vozidlo malo v tom čase najazdených cca 22 000 km. Podľa vyjadrenia znalca s najväčšou pravdepodobnosťou môže vylúčiť, že prepínač smerových svetiel bol poškodený už v čase predaja dňa 10. 08. 2012. Navrhovateľka sama na pojednávaní uviedla, že táto vada bola zistená až s odstupom času. Ďalej prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že zodpovednosť za vady má povahu objektívnej zodpovednosti, pričom zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne. Navrhovateľke vzniklo právo na zľavu s kúpnej ceny, pričom súd jej priznal zľavu z kúpnej ceny za vyššie tri špecifikované vady. Pokiaľ sa týka nákladov na výmenu remeňa pohonu klimatizácie, zo znaleckého posudku vyplynulo, že cena 22,56 eur zodpovedá cene alternatívnych dielov, a preto tieto náklady sú primerané. Pokiaľ sa týka nákladov za prácu a materiál za výmenu kondenzátora klimatizácie, podľa vyjadrenia znalca je dôvodná cena 240,30 eur, ktorá cena zodpovedá cene alternatívnych dielov, a tieto náklady sú tak isto primerané. Pokiaľ sa týka nákladov za výmenu ventilátora chladičov, znalec sa stotožnil s cenou 170,40 eur, ktorá cena zodpovedá cene alternatívnych dielov a tieto použité náklady sú podľa znalca primerané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľke zľavu z kúpnej ceny vo výške 433,26 eur (22,56 + 240,30 + 170,40). Vzhľadom na to, že navrhovateľka si uplatnila žalobným návrhom sumu 600,- eur, súd čo do zvyšku jej návrh zamietol. Zároveň jej priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania. Žalobu prvostupňový súd oprel o ust. § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a § 148 ods. 1 prvá veta O. s. p. Proti rozsudku sa odvolal odporca, a to v celom rozsahu. Rozsudok žiadal s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť na nové konanie prvostupňovému súdu, prípadne, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrh navrhovateľky zamietne. Podľa názoru odporcu, okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané, a to jednak s výsluchmi vypočutých svedkov, ako ani so závermi z vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré urobil znalec V.. C. I.. Poukázal na to, že navrhovateľka poznala súčasný stav kupovanej veci (technický stav vozidla), prehlásila, že nebude uplatňovať vrátenie veci. Motorové vozidlo si navrhovateľka riadne odskúšala aj prostredníctvom svojho otca, auto riadne fungovalo. V čase predaja bolo auto riadne funkčné. Dokonca navrhovateľka bola upozornená na skutočnosť, že vozidlo bolo mierne havarované v čase dovezenia, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj v rámci svedeckej výpovede manželky odporcu R. R., ktorú učinila na pojednávaní dňa 31. 07. 2013. Na rozsah poškodenia vozidla boli vypočúvaní aj svedkovia V. M. a Q. G., ktorí tieto skutočnosti tiež na pojednávaní dňa 31. 07. 2013 potvrdili. Nie je teda pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že o týchto skutočnostiach nebola upovedomená a že jej to zatajil a uviedol ju do omylu. Namietal už v priebehu konania, prečo ho navrhovateľka nekontaktovala, keď zistila závady. Túto skutočnosť odporcovi navrhovateľka oznámila skoro až mesiac po tom, keď si dala podľa jej vyjadrení závady odstrániť. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ohľadom tvrdenia znalca, ktorý nemohol jednoznačne stotožniť diel, ktorý mu bol predložený s dielom, ktorý bol na motorovom vozidle vymenený, a to ani v jednom prípade, čo sa týka predložených faktúr. Za takejto dôkaznej situácie potom nie je možné vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľky sú účelové. K takémuto záveru odporcu vedie aj skutočnosť, že mu závady neoznámila neodkladne, ale až s odstupom času. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v konaní. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v prvom, treťom a štvrtom výroku ako vecne správny potvrdil. V súlade s § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolanie navrhovateľa voči výroku, ktorým bolo vyhovené jeho návrhu, odmietol. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne a vychádza z náležite vykonaného dokazovania. Súd správne aplikoval príslušné normy na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa preto stotožňuje v plnom rozsahu s rozhodnutím prvostupňového súdu, ako aj s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 O. s. p.), a preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a v ďalšom sa zaoberá už len námietkami odvolateľa. Odvolanie odporcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení okresný súd vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd podrobne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Náležite sa vysporiadal aj so všetkými dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané, a preto odvolací súd námietku odporcu v tomto smere nepovažoval za dôvodnú. Taktiež nie je dôvodná námietka odporcu, a to konkrétne, že je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky, že nebola upovedomená o tom, že auto bolo havarované, a že ju odporca uviedol do omylu. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že odporca skutočne túto skutočnosť navrhovateľke neuviedol. Sám priznal vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2013 „V čase kúpy som ja nemal informácie o tom, že by auto bolo havarované.“ Tvrdil to aj jeho právny zástupca (JUDr. Hrmo) na pojednávaní dňa 03. 06. 2013. Až z výpovedi svedkov na pojednávaní vyplynulo, že motorové vozidlo bolo havarované. Aj zo znaleckého posudku a výsluchu znalca vyplynulo, že vozidlo bolo havarované s pravdepodobnosťou (viac ako 75%) už pred kontrolou originality, teda pred 13. 05. 2010. K námietke odporcu, prečo navrhovateľka nekontaktovala odporcu, keď zistila závady, odvolací súd udáva, že zákon síce ukladá kupujúcemu povinnosť právo zo zodpovednosti za vady (§ 596 OZ) uplatniť najneskôr u predávajúceho v lehote označenej ako „bez zbytočného odkladu“, avšak z právnej úpravy je zrejmé, že takto označená lehota „bez zbytočného odkladu“, je lehotou poriadkovou. Preto stačí, ak kupujúci uplatní právo u predávajúceho v lehote 24 mesiacov, pričom toto sa premlčuje v lehote troch rokov vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť uplatnením práva u predávajúceho. Ak však kupujúci neuplatní právo u predávajúceho v lehote 24 mesiacov, právo sa prekluduje. Z uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľka si uplatnila právo na zľavu z kúpnej ceny u odporcu včas (auto kúpila dňa 10. 08. 2012 a vady si u odporcu uplatnila dňa 06. 10. 2012). Ust. § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravuje právne dôsledky za stavu, že predávajúci kupujúceho neupozornil na vady, a to bez zreteľa na to, o aké vady ide. Teda, či ide o vady zjavné, skryté, právne, alebo iné. Rozhodujúce je iba to, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a predávajúci kupujúceho pri uzavretí zmluvy na existenciu vád neupozornil, a to, že vec vykazuje vadu. Zodpovednosť za vady je objektívnej povahy, čo má ten dôsledok, že predávajúci zodpovedá za vady bez zreteľa na to, či predávajúci o ich existencii vedel. Všeobecne platí, že vylúčenie zodpovednosti predávajúceho je možné len vtedy, ak predávajúci na konkrétnu vadu kupujúceho upozornil najneskôr pri plnení, a vtedy, ak kupujúci uzavrel zmluvu, hoci ho na existenciu vady predávajúci upozornil, teda kupujúci o existencii vady vedel a vec sa za dohodnutú cenu rozhodol kúpiť a následne prijať plnenie. Ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje (objektívne) zodpovednosť predávajúceho za skryté alebo zjavné vady existujúce v čase uzavretia kúpnej zmluvy (§ 588 Občianskeho zákonníka), na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil. Je výrazom konštantnej súdnej praxe, že za vadu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa považuje nedostatok takej vlastnosti, ktorá sa u hnuteľných alebo nehnuteľných vecí toho istého druhu a veku všeobecne predpokladá, a ktorej absenciou je možnosť využitia veci podstatne znížená. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide skutočne o vadu alebo len o prejav bežného opotrebovania. Je potrebné rozlišovať vady veci, ktoré existovali v čase plnenia (v čase prevzatia veci kupujúcim), za ktoré nesie predávajúci zodpovednosť, a ďalej vady, ktoré vznikli až po tejto dobe. S existenciou týchto dodatočne najavo vzišlých vád je spojené právo kupujúceho na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženia ceny sa musí vždy posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. V zmysle § 127 O. s. p. sa preto súd nezaobíde bez znaleckého posudku alebo bez odborného vyjadrenia. Pokiaľ namieta odporca, že z tvrdení v znaleckom posudku vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala existenciu závad, keďže nebolo možné stotožniť jednotlivé náhradné diely a potvrdiť, že sa jedná o tie náhradné diely, ktoré mali byť na vozidle vymenené, tu odvolací súd udáva, že námietka nie je dôvodná. Navrhovateľka v konaní uniesla dôkazné bremeno, jej tvrdenia ohľadom vád na vozidle v čase predaja vozidla (poškodenie ventilátora chladičov, kondenzátora a klimatizácie a remeňa pohonu klimatizácie) znalecký posudok v plnom rozsahu potvrdil. Aj keď znalec nevedel jednoznačne povedať, či sa jednalo u predložených dielov o diely, ktoré boli z vozidla naozaj vymenené, pokladal však vzhľadom na rozsah a spôsob poškodenia za pravdepodobné, že by sa mohlo jednať o diely, ktoré boli predtým v motorovom vozidle. Pokiaľ sa týka výšky zľavy z kúpnej ceny 433,26 eur, uvedená suma je primeraná aj vzhľadom na závery znaleckého posudku. Prvostupňový súd dôkazy náležite vyhodnotil, posúdil vierohodnosť a relevatnosť dôkazov a vo veci správne rozhodol. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky odporcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v prvom, treťom a štvrtom výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na náhradu trov odvolacieho konania si nepodala. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.