Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206779 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413206779.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXX, XXX XX X. Y., zastúpená JUDr. Petrom Rybárom, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka č. 23636/B, v zastúpení advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, o zaplatenie 2.034,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24. 09. 2014, č. k. 10C/119/2013 - 88, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľke vo výške sumy 1 365,80 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 365,80 eur od 30. 07. 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania v celkovej výške 1 025,24 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Rozhodnutie odôvodnil s tým, že mal preukázané, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, pričom navrhovateľka bola uvedená do omylu zo strany odporcu (predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku) a uhradila na jeho účet sumu podľa zmluvy vo výške 733,06 eur, zároveň sumu 1.6014,68 eur (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 6Er/880/2010). Súd mal ďalej preukázané, že odporca sa svojím konaním dopustil porušenia zmluvného záväzku, ako i zákonného záväzku v zmysle § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Zb. z. Zároveň s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľke úroky z omeškania. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. Namietal, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. Odporca má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Prejednaniu veci bráni prekážka res iudicata a je presvedčený, že predmetný rozsudok vykazuje znaky zmätočnosti. Súd sa prekážkou res iudicata vôbec nezaoberal. Zdôraznil, že zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako namietal, že sa súd nevysporiadal s námietkou premlčania, ktorú odporca vzniesol v rámci vyjadrenia k žalobnému návrhu. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za nepreskúmateľné. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). V podanom odvolaní odporca namieta nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav; o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide aj vtedy, ak súd na zistený skutkový stav nepoužil správny právny predpis. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že k záveru o tom, že sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, dospel na základe aplikácie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý uvádza na piatej a šiestej strane odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Uvedený zákon však v relevantnej časti nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. K uzavretiu zmluvy o úvere č. 6730538 medzi navrhovateľkou a odporcom došlo dňa 30. 04. 2009. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. 06. 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak. V čase uzavretia spornej zmluvy o úvere bol platný a účinný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bolo v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere potrebné aplikovať na zistenie, či je možné sporný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Aplikácie uvedeného zákona sa naviac domáhala v podanom návrhu na začatie konania aj samotná navrhovateľka. Aplikáciou zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prvostupňový súd nepoužil v prejednávanej veci správny právny predpis, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, čím je daný samostatný dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. Ďalšou vadou konania prvostupňového súdu je nepochybne aj tá skutočnosť, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania ako aj res iudicata uplatneného nároku zo strany odporcu, čo predstavuje ďalší dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. (námietku premlčania, ako aj námietku res iudicata vzniesol odporca už vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 24. 09. 2013). Dôvodná je aj námietka odporcu uvedená v odvolaní, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky v súlade s ust. § 157 ods. 2 a ust. § 167 ods. 2 O. s. p. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akej skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z právneho posúdenia má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v prejednávanom prípade aplikoval, konajúci súd vykladá v spojitosti s danou vecou a nie je postačujúce, keď súd právne normy bez ďalšieho iba cituje. Pokiaľ odporca v odvolaní namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba uviesť, že uvedená námietka odporcu je v plnom rozsahu dôvodná. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesno-právnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu, presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O. s. p. m.m. I. ÚS 243/2007), pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s . p. ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.); obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS. 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. 04. 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu aj v situácii, keď súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. 02. 2006). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa, nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné, odôvodnené, pretože je zjavne arbitrárne (svojvoľné). Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Ak rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, tým sa v konečnom dôsledku okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práva zvoleným spôsobom, odňala účastníkovi konania možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu je takouto vadou postihnuté i konanie prvostupňového súdu v danej veci, a aj preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie a konkrétne nezdôvodnil, prečo takto rozhodol. Naviac, priznané úroky z omeškania vôbec v rozhodnutí prvostupňový súd bližšie neodôvodnil. V ďalšom konaní sa okresný súd predovšetkým vysporiada so vznesenou námietkou res iudicata a premlčania zo strany odporcu (na tento účel musí najskôr ustáliť, či na strane odporcu vzniklo tvrdené bezdôvodné obohatenie a z akého dôvodu, t. j. či z neplatného právneho úkonu alebo plnením bez právneho dôvodu). Spornú zmluvu o úvere z hľadiska splnenia zákonných náležitostí a dôsledkov ich prípadnej absencie posúdi podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere zo dňa 30. 04. 2009. Okresný súd bude venovať pozornosť aj vznesenej námietke zo strany odporcu, proti postaveniu navrhovateľky ako spotrebiteľky v prejednávanej veci, ktorú námietku vzniesol odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 09. 2013 k návrhu navrhovateľky na začatie konania. Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a právne závery súdu budú obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu (§ 157 ods. 1, 2 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.